ÐÓMAPµ¼º½

H?adaj

Reho?n¨ªci v Tibhirine v Al?¨ªrsku Reho?n¨ªci v Tibhirine v Al?¨ªrsku  ·¡»å¾±³Ù´Ç°ù¾±¨¢±ô

Lev a svedectvo al?¨ªrskych mu?en¨ªkov

Slov¨¢ p¨¢pe?a na M¨ªtingu v Rimini ukazuj¨², ak¨¢ je skuto?n¨¢ cesta misie.

Andrea Tornielli ¨C Vatican News

V posolstve zaslanom na Míting za priate?stvo medzi národmi, ktorý sa koná v Rimini, Lev XIV. citoval výstavu o mu?eníkoch z Al?írska, na ktorých ??iarivo vyniká povolanie Cirkvi prebýva? na pú?ti v hlbokej jednote s celým ?udstvom, prekonávajúc múry nedôvery, ktoré stavajú proti sebe nábo?enstvá a kultúry, v úplnom nasledovaní pohybu vtelenia a darovania sa Bo?ieho Syna¡°. Pápe? zdôraznil, ?e ?táto cesta prítomnosti a jednoduchosti¡° je ?pravou cestou misie¡°. Je to vzácne a mimoriadne významné usmernenie, nielen pre ?udí zhroma?dených v Rimini, ale pre celú Cirkev. Misia toti?, ako sa ?alej pí?e v posolstve, nikdy nie je ?sebaprezentáciou v konfrontácii identít, ale darovaním sa a? po mu?eníctvo tých, ktorí vo dne i v noci, v radosti i v sú?eniach, uctievajú ako jediného Pána iba Je?i?a¡°.

Je dojímavé, ke? pri sledovaní výstavy o mu?eníkoch z Al?írska vidíme, ako sa obetovali pre tamoj?í ?ud ¨C jednoducho tým, ?e vo v?etkom a naplno mali ú?as? na jeho ?ivote, ponúkajúc svedectvo bratstva, priate?stva, blízkosti a konkrétnej pomoci. Bez protagonizmu, bez starosti o po?ty, bez spoliehania sa na pripravené stratégie. O tom sved?í aj homília mu?eníckeho biskupa Pierra Claverieho, ktorý v roku 1996, krátko predtým, ne? bol zabitý islamskými fundamentalistami, v odpovedi na otázku, pre?o zostáva ?i? v Al?írsku aj napriek tomu, ?e ka?dý de¨¾ riskuje ?ivot, povedal: ?Kde je ná? domov? Sme tam kvôli tomuto ukri?ovanému Mesiá?ovi. Pre nijaký iný dôvod, pre nijakú inú osobu! Nemáme záujmy, ktoré by sme bránili, nijaký vplyv, ktorý by sme si udr?iavali... Nemáme nijakú moc, ale sme tam ako pri lô?ku priate?a, chorého brata, v tichosti, dr?iac ho za ruku, utierajúc mu ?elo. Kvôli Je?i?ovi, lebo on je ten, kto trpí v tom násilí, ktoré ne?etrí nikoho, znova ukri?ovaný v tele tisícov nevinných.¡°

A pokra?oval: ?Kde by mala by? Cirkev Je?i?a, ktorá je sama Telom Kristovým, ak nie predov?etkým tam? Myslím, ?e zomiera práve preto, ?e nie je dos? blízko krí?u Je?i?a... Cirkev sa mýli a klame svet, ke? sa prezentuje ako jedna z mocností, ako organizácia ¨C hoci aj humanitárna ¨C alebo ako okázalé evanjeliza?né hnutie. Mo?no aj ?iari, ale nehorí oh¨¾om Bo?ej lásky.¡°

Zo slov vyplýva jasný a dramatický súd: Cirkev zomiera, ke? nie je dos? blízko Je?i?ovmu krí?u, ke? sa stáva svetskou a mení sa na mimovládnu organizáciu, ke? sa ?enie za politickou a ekonomickou mocou, ke? sa spolieha na ?ísla, ke? si myslí, ?e na evanjelizáciu sta?í opakova? meno Je?i?a Krista pri ka?dej príle?itosti namiesto toho, aby prijala výzvu nasledova? ho v konkrétnosti ?ivota, v radikalite rozhodnutí a v anga?ovanosti v prospech posledných. Cirkev zomiera, ke? premie¨¾a ohlasovanie viery na ?ou, ke? si myslí, ?e mô?e ?iari? vlastným svetlom, zabúdajúc, ?e mô?e iba odrá?a? svetlo Toho Druhého.

Svedectvo al?írskych mu?eníkov, tak vzdialené dne?nému sebastrednému protagonizmu, predstavuje provokáciu a pripomienku podstaty evanjelia ¨C znamenie protire?enia. Je výre?ným faktom, ?e na záver svojho posolstva na Míting v Rimini Lev XIV. chcel pripomenú? pápe?a Franti?ka a jeho u?enie: ?Vo?ba pre chudobných je teologická kategória skôr ne? kultúrna, sociologická, politická ?i filozofická.¡° Preto?e Boh ?si vyvolil pokorných, mali?kých, bezmocných a z lona Panny Márie sa stal jedným z nich, aby vpísal do na?ich dejín svoj príbeh. Skuto?ný realizmus je teda ten, ktorý zah?¨¾a aj toho, kto má iný uhol poh?adu, ktorý vidí aspekty reality nepostrehnute?né z centier moci, kde sa prijímajú rozhodnutia s najvä??ím dosahom.¡° Tak, ako o tom vydali svedectvo mu?eníci z Al?írska a? do krajnosti, premie?ajúc kres?anskú krv s krvou mnohých moslimov, obetí fundamentalizmu.

Preklad Martin Jarábek

?akujeme, ?e ste si pre?¨ªtali tento ?l¨¢nok. Ak chcete by? informovan¨ª o novink¨¢ch, prihl¨¢ste sa na odber noviniek kliknut¨ªm sem.

25 augusta 2025, 11:35