杏MAP导航

H?adaj

Distribúcia pomoci Palestín?anom v pásme Gazy Distribúcia pomoci Palestín?anom v pásme Gazy  (AFP or licensors)

Sv?tá stolica: Izrael a Palestína, dva ?táty pre spravodliv? a trval? mier

V stredu 30. júla skon?ila v New Yorku konferencia OSN na vysokej úrovni o ?mierovom rie?ení palestínskej otázky a realizácii rie?enia dvoch ?tátov“, ktorú podporilo Francúzsko a Saudská Arábia. Na konferencii vystúpil vatikánsky zástupca arcibiskup Gabriele Caccia a op?tovne vyjadril znepokojenie nad vá?nou situáciou v pásme Gazy, pri?om pripomenul v?znam Jeruzalema a následne vyzval na vytvorenie ?tatútu, ktor? ?zaru?í zachovanie jeho jedine?nej identity“.

Vatican News

Terorizmus nemo?no nikdy ospravedlni?, av?ak ?právo na sebaobranu sa musí uplatňova? v tradi?ných medziach nevyhnutnosti a primeranosti“. To sú my?lienky z príhovoru stáleho pozorovate?a Svätej stolice v OSN, ke? opä? odsúdil útok Hamasu na Izrael?anov zo 7. októbra. Arcibiskup Caccia dôrazne vyzval na ?okam?ité prímerie, prepustenie v?etkých izraelských rukojemníkov, návrat tiel m?tvych, ochranu v?etkých palestínskych civilistov v súlade s medzinárodným humanitárnym právom a neobmedzený prístup k humanitárnej pomoci“.

Znepokojenie nad humanitárnou krízou

Svätá stolica je pod?a slov vatikánskeho zástupcu ?na?alej vá?ne znepokojená zhor?ujúcou sa humanitárnou krízou v pásme Gazy“, a preto vyzýva ?medzinárodné spolo?enstvo, aby okam?ite a koordinovane reagovalo na ?masové vysíd?ovanie rodín, kolaps základných slu?ieb, rastúci hladomor a rozsiahlu núdzu“, ktoré ??okujú ?udské svedomie“. Arcibiskup poukázal na vplyv konfliktu na civilné obyvate?stvo, pri?om sa zameral na po?et zabitých detí, ni?enie domov, nemocníc a miest bohoslu?ieb. Osobitne Mons. Caccia hovoril o nedávnom útoku na kostol Svätej rodiny, ?o ?e?te viac zranilo u? aj tak skú?ané spolo?enstvo“ a vyvolalo hlbokú boles? najmä u kres?anov v regióne, ktorí u? nejaký ?as pôsobia ?ako umiernená a stabilizujúca prítomnos?, podporujúca dialóg a mier“.

Rie?enie dvoch ?tátov je jediná cesta

Svätá stolica je presved?ená, ?e ?rie?enie dvoch ?tátov zalo?ené na bezpe?ných a medzinárodne uznaných hraniciach je jedinou spravodlivou cestou k trvalému mieru“. Ako uviedol prelát, sved?ia o tom aj dôle?ité kroky, ktoré sa doteraz podnikli, ako napríklad formálne uznanie ?tátu Izrael prostredníctvom Základnej dohody z roku 1993 a uznanie ?tátu Palestíny prostredníctvom Komplexnej dohody z roku 2015. Okrem toho ?al?ím zásadným bodom je silná podpora ?neodňate?ných práv palestínskeho ?udu vrátane práva na sebaur?enie“, ako aj ?legitímnych snáh“ Palestín?anov ??i? slobodne, bezpe?ne a dôstojne v nezávislom a suverénnom ?táte“.

Význam Jeruzalema

Stály pozorovate? na záver pripomenul ?univerzálny nábo?enský a kultúrny“ význam Jeruzalema, mesta posvätného pre kres?anov, ?idov a moslimov, a z tohto dôvodu vyzval, aby mal ?tatút, ktorý ?presahuje politické rozdelenia a zaru?uje zachovanie jeho jedine?nej identity“. Po?iadavka, ktorú Svätá stolica ?asom nieko?kokrát zopakovala, sa týka ?osobitného medzinárodne garantovaného ?tatútu, ktorý by bol schopný zabezpe?i? dôstojnos? a práva v?etkých jeho obyvate?ov a veriacich troch monoteistických nábo?enstiev, rovnos? pred zákonom ich in?titúcií a komunít, ochranu posvätného charakteru mesta a jeho výnimo?ného nábo?enského a kultúrneho dedi?stva“. ?Nikto by v Jeruzaleme nemal by? vystavený ob?a?ovaniu. Je preto po?utovaniahodné, ?e kres?ania sa v jeruzalemskom starom meste cítia ?oraz viac ohrození“, dodal Mons. Caccia.

Zavedenie inkluzívneho a trpezlivého dialógu

Arcibiskup, ktorý v závere svojho príhovoru citoval pápe?a Leva XIV. a jeho výzvu na ukon?enie ?barbarstva vojny“, vyjadril nádej, ?e ?v ?ase, ke? sa sila ?asto pova?uje za predpoklad mieru“, mô?e stretnutie v New Yorku slú?i? ako pripomienka, ?e ?len prostredníctvom trpezlivého a inkluzívneho dialógu je mo?né dosiahnu? spravodlivé a trvalé rie?enie konfliktov“.

Spracovala Miroslava Holubíková

?akujeme, ?e ste si pre?ítali tento ?lánok. Ak chcete by? informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.

31 júla 2025, 15:51