杏MAP导航

Andrea Tornielli

Prezident Emmanuel Macron oznámil, ?e Francúzsko uzná Palestínsky ?tát a ?e slávnostné vyhlásenie sa uskuto?ní po?as zasadnutia Valného zhroma?denia OSN v septembri tohto roka. Medzitým prebiehajú prípravy na organizáciu ?Medzinárodnej konferencie na vysokej úrovni o mierovom rie?ení palestínskej otázky a uskuto?není rie?enia dvoch ?tátov“, ktorá sa mala kona? v newyorskom sídle OSN u? v júni pod zá?titou vlád Francúzska a Saudskej Arábie, ale bola odlo?ená z dôvodu izraelského útoku na Irán.

Dráma, ktorá sa odohráva v pásme Gazy, opakované masakry desa?tisícov nevinných civilistov, ktorí zahynuli pod bombami, ktorí teraz zomierajú od hladu a vy?erpania alebo sú zabíjaní, ke? sa pokú?ajú získa? aspoň trochu jedla, by mali v?etkým otvori? o?i a ukáza?, aké naliehavé je zastavi? vojenské útoky spôsobujúce jatky. Zároveň je nevyhnutné nájs? rie?enie palestínskej otázky, po ktorom Svätá stolica neúnavne volá celé desa?ro?ia a ktoré sa nemô?e uskuto?ni? bez konkrétneho príspevku medzinárodného spolo?enstva a priamo zainteresovaných krajín.

V tejto súvislosti je u?ito?né pripomenú?, ?e Svätá stolica podpísala u? pred 25 rokmi základnú dohodu s Organizáciou pre oslobodenie Palestíny (OOP). Pred desiatimi rokmi podpísala Globálnu dohodu s Palestínskym ?tátom, ktorá nadobudla ú?innos? v januári 2016. Tento krok bol v súlade s obavami, ktoré vyjadrovali pápe?i u? od roku 1948, pokia? ide o stav Svätých miest a osud Palestín?anov. Pavol VI. bol prvým pápe?om, ktorý výslovne vyhlásil, ?e Palestín?ania sú a boli národom, a nie len skupinou vojnových ute?encov. Vo viano?nom posolstve z roku 1975 pápe? Montini vyzval synov ?idovského národa, ktorí u? mali svoj suverénny ?tát Izrael, aby ?uznali práva a legitímne tú?by iného národa, ktorý tie? dlhodobo trpí, palestínskeho národa“.

Na za?iatku devä?desiatych rokov nadviazal Ján Pavol II. diplomatické vz?ahy tak s Izraelským ?tátom (1993), ako aj s OOP (1994), v ?ase, ke? sa zdalo, ?e sa strany pribli?ujú k dohode a k vzájomnému uznaniu dvoch ?tátov. Vo februári 2000, nieko?ko mesiacov pred vstupom izraelského premiéra Ariela ?arona na Chrámovú horu, ?o vyvolalo druhú intifádu, podpísala Svätá stolica u? spomínanú základnú dohodu s OOP. Po?as náv?tevy v Betleheme v marci 2000 Ján Pavol II. povedal: ?Svätá stolica v?dy uznávala, ?e palestínsky ?ud má prirodzené právo na vlas? a právo ?i? v pokoji a bezpe?í s ostatnými národmi tohto regiónu. Na medzinárodnej úrovni moji predchodcovia i ja sme opakovane vyhlasovali, ?e tento smutný konflikt vo Svätej zemi sa nemô?e ukon?i? bez pevných záruk práv v?etkých zú?astnených národov na základe medzinárodného práva a významných rezolúcií a vyhlásení OSN.“

O devä? rokov neskôr Benedikt XVI. po?as náv?tevy Svätej zeme zdôraznil: ?Nech je v?eobecne uznané, ?e Izraelský ?tát má právo existova? a te?i? sa z mieru a bezpe?nosti v medzinárodne uznaných hraniciach. Rovnako nech je uznané, ?e palestínsky ?ud má právo na nezávislú, suverénnu vlas?, ?i? dôstojne a slobodne cestova?. Rie?enie dvoch ?tátov nech sa stane skuto?nos?ou a nezostane len snom.“ V roku 2012 Svätá stolica podporila prijatie ?Palestínskeho ?tátu“ ako pozorovate?ského ?lena OSN.

Pápe? Franti?ek po?as cesty do Svätej zeme v máji 2014 zopakoval pred prezidentom Mahmúdom Abbásom: ?Nadi?iel ?as, aby v?etci mali odvahu ve?kodu?nosti a tvorivosti v slu?be dobra, odvahu k mieru, ktorý spo?íva na uznaní práva oboch ?tátov existova? a ?i? v mieri a bezpe?í v medzinárodne uznaných hraniciach.“ A po prvý raz verejne ozna?il krajinu, v ktorej sa nachádzal, ako ?Palestínsky ?tát“.

Nasledovala Globálna dohoda medzi Svätou stolicou a Palestínskym ?tátom z júna 2015, ktorá sa odvoláva na rie?enie dvoch ?tátov predpokladané u? v rezolúcii 181 OSN z novembra 1947. Preambula dohody sa prostredníctvom odkazu na medzinárodné právo venuje k?ú?ovým bodom, medzi ktoré patria: sebaur?enie palestínskeho ?udu, cie? rie?enia dvoch ?tátov, nielen symbolický význam Jeruzalema a jeho posvätný charakter pre ?idov, kres?anov a moslimov, jeho univerzálna nábo?enská a kultúrna hodnota ako pokladu celého ?udstva. Preambula tak opätovne potvrdzuje právo palestínskeho ?udu ?na slobodu, bezpe?nos? a dôstojnos? vo vlastnom nezávislom ?táte“, teda v ?nezávislom, suverénnom, demokratickom a ?ivotaschopnom Palestínskom ?táte, zalo?enom na hraniciach spred roku 1967, na Západnom brehu vrátane Východného Jeruzalema a v pásme Gazy, ?ijúcom bok po boku v mieri a bezpe?í so v?etkými svojimi susedmi“.

Odkazujúc na Základnú dohodu s OOP z roku 2000, Globálna dohoda opä? ?iada ?spravodlivé rie?enie otázky Jeruzalema na základe medzinárodných rezolúcií“ a vyhlasuje, ?e ?jednostranné rozhodnutia a opatrenia, ktoré menia charakter a osobitné postavenie Jeruzalema, sú morálne a právne neprijate?né“ a ?e ?ka?dé jednostranné a nezákonné opatrenie akéhoko?vek druhu je neplatné a bezvýznamné“ a ?predstavuje preká?ku pre dosiahnutie mieru“.

Tento stru?ný preh?ad dosved?uje konzistentnos? a realistický charakter postojov vyjadrených vo výzvach posledných pápe?ov, vo vyhláseniach Svätej stolice na pôde OSN a v doteraz podpísaných dohodách. Bezprostredne po ne?udskom teroristickom útoku Hamasu zo 7. októbra 2023 pápe? Franti?ek odsúdil masaker a opakovane verejne vyzýval na prepustenie v?etkých rukojemníkov. Zároveň – uznávajúc právo Izraela na obranu – Svätá stolica opakovane, hoci márne, ?iadala, aby nedochádzalo k bezhlavému trestaniu celého palestínskeho obyvate?stva v pásme Gazy, ako aj aby boli zastavené útoky izraelských osadníkov na palestínske obyvate?stvo ?ijúce na území Palestínskeho ?tátu, be?ne ozna?ovaného ako Západný breh. ?ia?, nestalo sa tak: v Gaze a nielen tam dochádza k útokom, ktoré nemo?no nijako ospravedlni? a ktoré predstavujú masaker za?a?ujúci svedomie nás v?etkých.

Ako jasne a jednozna?ne povedal Lev XIV. v nede?nom príhovore pri modlitbe Anjel Pána 20. júla, je naliehavé a nevyhnutné ?dodr?iava? humanitárne právo“ a ?re?pektova? povinnos? chráni? civilistov, ako aj zákaz kolektívneho trestania, neprimeraného pou?itia sily a núteného vysíd?ovania obyvate?stva“. Medzinárodné spolo?enstvo u? nemô?e ne?inne prihliada? na prebiehajúci masaker. O?akáva sa, ?e Medzinárodná konferencia na vysokej úrovni o mierovom rie?ení palestínskej otázky a uskuto?není rie?enia dvoch ?tátov, vedomá si naliehavosti spolo?nej odpovede na drámu palestínskeho ?udu, rozhodne vykro?í k rie?eniu, ktoré tomuto národu kone?ne zabezpe?í ?tát s bezpe?nými, re?pektovanými a uznanými hranicami.

Preklad Martin Jarábek