杏MAP导航

Jean-Charles Putzolu – Vatican News

Mons. Thibault Verny je novým predsedom Pápe?skej komisie na ochranu maloletých. Svoje skúsenosti z Francúzska vlo?í do slu?by v?eobecnej Cirkvi, pri?om si ponechá aj svoje diecézne zodpovednosti. Ako predseda Rady pre prevenciu a boj proti pedofílii pri Biskupskej konferencii svojej krajiny pôsobil a? do júna minulého roka, ke? odovzdal túto úlohu Mons. Gérardovi Le Stangovi, biskupovi v Amiens, ktorého zvolili po?as posledného plenárneho zasadnutia.

Najprv v parí?skej arcidiecéze a potom v rámci Biskupskej konferencie Francúzska sa Mons. Verny aktívne podie?al na boji proti zneu?ívaniu v Cirkvi – venoval sa vypo?utiu a sprevádzaniu obetí, ako aj potrebnej spolupráci s civilnými a justi?nými orgánmi. Vo svojom menovaní vidí aj uznanie práce, ktorú vykonala francúzska Cirkev zriadením CIASE (Nezávislej komisie pre sexuálne zneu?ívanie v Cirkvi), ?o vyústilo do správy jej predsedu Jean-Marca Sauvéa a do zriadenia INIRR, in?titúcie na od?kodnenie a nápravu. Biskup chce pokra?ova? v práci svojho predchodcu, amerického kapucína kardinála Seana Patricka O’Malleyho, s ktorým mal mo?nos? viackrát spolupracova?, aby zakorenil kultúru ochrany zranite?ných osôb. O tom hovorí v tomto rozhovore pre vatikánske médiá.

Mons. Verny, ujímate sa vedenia Pápe?skej komisie na ochranu maloletých, ktorú zriadil pápe? Franti?ek v marci 2014. Lev XIV. vás vybral, aby ste nahradili kardinála O’Malleyho, ktorý nedávno dov??il 80 rokov. Ako prijímate toto menovanie?

Tri slová mi pri?li na myse? a do srdca. Najprv slovo pokora vzh?adom na význam a vá?nos? poslania a výziev, ktoré z toho vyplývajú. Potom slovo v?a?nos? vo?i ná?mu Svätému Otcovi, Levovi XIV., za dôveru, ktorú mi prejavil; v?a?nos?, samozrejme, aj vo?i kardinálovi O’Malleyovi, s ktorým som mal príle?itos? spolupracova? v Pápe?skej komisii, a za v?etku jeho prácu. Tretím slovom je odhodlanie pokra?ova? a prehlbova? túto prácu.

Máte skúsenos? z práce v Biskupskej konferencii na túto citlivú tému. Teraz ju mô?ete zúro?i? v prospech Cirkvi na celom svete...

Vo Francúzsku mi moje poslanie, najprv v parí?skej arcidiecéze a potom v Biskupskej konferencii, umo?nilo vypo?u? obete a sprevádza? ich na ich ceste. Bola to rozhodujúca skúsenos?. Mal som tie? príle?itos? spolupracova? s aktérmi ob?ianskej spolo?nosti, najmä so súdnictvom, s ktorým sa podarilo vytvori? pracovné protokoly a metodológiu. Významné je aj to, ?e bolo mo?né spolupracova? s civilnými autoritami popri v?etkých diecézach Francúzska.

Aké budú pod?a vás priority Pápe?skej komisie a va?e priority pre v?eobecnú Cirkev?

V prvom rade myslím na ?lenov Komisie na ochranu maloletých a v?etkých, ktorí tam pracujú. Som dojatý, ?e mô?em pokra?ova? a prehlbova? túto prácu s ka?dým ?lenom a s celým tímom. Prioritami budú pokra?ova? v práci, ktorá u? bola predstavená prostredníctvom výro?nej správy, v iniciatívach v krajinách, ktoré ich potrebujú, a prostredníctvom projektu Memorare, ktorý má podpori? Cirkvi v prijímaní a sprevádzaní obetí. ?oskoro budú zverejnené smernice. Poskytnú usmernenia pre sprevádzanie a ochranu maloletých. ?al?ím dôle?itým bodom je vytvára? sie? medzi jednotlivými iniciatívami. Príli? ?asto jednotlivé krajiny pracujú izolovane. Treba sa navzájom podporova? a zdie?a?, ?o sa robí.

Aký význam má pod?a vás práca s obe?ami a ich sprevádzanie?

Pápe?ská komisia nemá úlohu nahrádza? miestne ?truktúry a biskupské konferencie. Ide o to, aby sa povzbudzovali jednotlivé biskupské konferencie, rehole a kongregácie v rôznych krajinách k ?pecifickému vypo?utiu a sprevádzaniu obetí. V rámci Pápe?skej komisie na ochranu maloletých je k?ú?ové, aby boli prítomné obete, ich rodi?ia a príbuzní, ktorí priná?ajú svoju nenahradite?nú skúsenos?. Zdá sa mi, ?e musíme ?alej vytvára? mentalitu, kultúru v Cirkvi, ktorá rozvíja ochranu maloletých a robí ju prirodzenou – v Cirkvi, v rodinách aj v spolo?nosti.

Ako hodnotíte prácu Pápe?skej komisie, ako ste ju videli zo svojej diecézy, a osobitne v kontexte nedôvery ?asti verejnosti, ktorej Komisia aj Cirkev museli ?eli??

Myslím si, ?e slovo nedôvera nie je celkom výsti?né. Skôr by som hovoril o náro?nosti. Náro?nos? zo strany spolo?nosti vo?i Cirkvi, pokia? ide o jej poslanie, miesto v spolo?nosti a o?akávanie, ?e bude skuto?ne príkladná a schopná postara? sa o zranite?né osoby, najmä o maloletých. Cirkev musí ma? túto pokoru – uznanie pravdy, aby bolo mo?né h?adie? do budúcnosti. Pokia? ide o v?etku prácu, ktorú Pápe?ská komisia odviedla od svojho vzniku, musí sa na?alej zakoreňova? tak v rímskom prostredí a v kúrii, ako aj v biskupských konferenciách a reho?ných spolo?enstvách. K tomu prispieva aj výro?ná správa.

V istom momente sa zdalo, ?e medzi veriacimi, alebo ?as?ou z nich, dôvera vo?i predstavite?om Cirkvi ochabla. Podarilo sa ju dnes obnovi?? Treba v tejto ceste pokra?ova??

Zostávam opatrný. Dôvera sa nedá získa? nariadením. Získava sa a buduje deň za dňom. Je tu poku?enie chcie? hovori? o inom, chcie? oto?i? stránku. Av?ak práca pravdy a sprevádzania obetí musí pokra?ova?. Ochrana maloletých zostáva a v?dy bude aktuálnou témou. Len za tejto podmienky bude Evanjelium po?ute?né a hodnoverné.

Preklad Martin Jarábek