杏MAP导航

Svitlana Dukhovych – Vatican News

Va?a excelencia, bolo to va?e prvé stretnutie s pápe?om Levom XIV. Ako prebiehalo?

E?te pred odpove?ou by som chcel poveda?, ?e ide o ve?mi dôle?ité stretnutie, a preto bolo pripravované mno?stvom modlitby, mojou osobnou modlitbou, modlitbou mojich spolupracovníkov na nunciatúre v Kyjeve, biskupov, dokonca niektorých ?tátnych predstavite?ov Ukrajiny, mojich priate?ov, mojich bývalých farníkov v Litve. Preto?e v prvom rade ide o stretnutie duchovnej, pastora?nej práce.

Pri?iel som do Ríma v tomto Jubilejnom roku nádeje na pravidelné stretnutie apo?tolských nunciov, ktoré sa koná  ka?dé tri roky. Je to stretnutie venované téme, ktorá je ve?mi dôle?itá aj pre ka?dého z nás na Ukrajine: nádeji. Preto?e akú nádej mô?eme ma? z ?udského h?adiska? Ve?mi malú. Av?ak v Bohu máme v?etku mo?nú nádej, ba aj rados?, preto?e ani vojna nesmie a nemô?e zabi? to, ?o je kres?anské.

Toto je moje prvé stretnutie s pápe?om Levom a som mu za to v?a?ný. Stretnutie bolo pomerne dlhé, venované najmä otázkam, ktoré sa nás ako Cirkvi týkajú v ?ase vojny. Bolo pre mňa dôle?ité cíti? pápe?ovo srdce, ako aj, z mojej strany, podeli? sa o skúsenosti, predov?etkým tie duchovné, v tomto ?ase vojny. To je toti? na?e poslanie. My ako Cirkev, ako Svätá stolica, ?o mô?eme urobi? v ?ase vojny?

Bolo to ve?mi ute?ujúce, cirkevné a plné modlitby. Toto by som chcel zdôrazni?, preto?e modlitba je na?ou hlavnou zbraňou. Takto ju definujem ja a aj Svätý Otec ju definuje ako najmocnej?iu zbraň zo v?etkých. Takto hovorí Pán, takto hovorí Panna Mária. Máme v rukách tú najmocnej?iu, najlep?iu, najpozitívnej?iu zbraň pre mier. Zvy?ok stretnutia sa venoval niektorým konkrétnym otázkam, vrátane dne?ného bombardovania [6. júna, pozn. red.] v Kyjeve, Ternopole, Lucku a ?al?ích oblastiach a mestách Ukrajiny. Znamená to ?ivot bez mo?nosti spa? alebo vo?ne sa pohybova? medzi mestami a v rámci nich. Záverom stretnutia je, ?e sme Cirkev, a preto aj v najhor?ích vojnových situáciách sme svedkami toho, aký je Boh, ?o napriek ?udským slabostiam a hriechom mô?e urobi?. To je nádej, nádej pre duchovných pastierov i pre veriacich. Preto zostávam ve?mi v?a?ný Svätému Otcovi za toto zdie?anie a za túto chví?u modlitby, o ktorú sa so mnou podelil. Ke? sa vrátim na Ukrajinu, chcem sa oň podeli? s biskupmi, s vojenskými kaplánmi, s rodinnými príslu?níkmi civilných a vojenských zajatcov, s rodinnými príslu?níkmi detí, ktoré sa e?te len majú vráti? na Ukrajinu, a so v?etkými.

Spomenuli ste masívny ruský útok na viaceré regióny Ukrajiny. Aká je celková situácia v krajine?

Samozrejme, pokia? ide o útoky, existujú ur?ité rozdiely medzi jednotlivými regiónmi. Napríklad v Chersone bola dnes (6. júna, pozn. red.) zni?ená budova regionálnej správy. Tam sa to deje u? ?tyri roky, tam mo?no nie je ani 10 minút ticha, preto?e bombardovanie je ve?mi ?asté. Sú aj iné miesta ako Odesa, Záporo?ie, Charkov, ktoré trpia týmito neustálymi poplachmi, ale s ur?itými prestávkami. A potom je tu zvy?ok krajiny, kde poplachy nie sú nepretr?ité. Ale ak si zoberieme aj hlavné mesto Kyjev, je ?a?ké nájs? jednu alebo dve noci v mesiaci, ke? nedochádza aspoň k útokom dronov. Napríklad spolupracovníci nunciatúry, ktorí bývajú vo vysokých budovách, najmä na vy??ích poschodiach, prichádzajú do kancelárie neskoro a ?asto mi hovoria, ?e nemô?u by? v práci ve?mi efektívni, preto?e nemajú fyzické sily na prácu. K tomu sa pridávajú ?al?ie ?a?kosti, preto?e po?as útokov prestávajú fungova? supermarkety, banky, vládne úrady, ?koly a dokonca aj ministerské zasadnutia. V celej krajine u? fungujú podzemné ?koly a ?al?ích 140 podzemných ?kôl je vo výstavbe. Deti z celých regiónov, napríklad zo Sumy, sa stretávajú len vtedy, ke? pre ne skupiny, ako napríklad zdru?enie ?Anjeli radosti“, organizujú oslavy. Chcel by som tie? zdôrazni? ve?mi dôle?itý aspekt. Na fronte vojaci, ktorí majú zomrie?, ?iadajú len jedno: odpustenie hriechov. Tam nepomô?e ani lekár, ani chirurg, tam mô?e pomôc? len vojenský kaplán alebo ten, kto je poverený modli? sa za nich. Rovnako je to aj so zranenými alebo ?u?mi, ktorí utrpeli traumu. Odborníci, dokonca aj samotní psychológovia, mi ?asto hovoria, ?e Cirkev má ve?ký potenciál, preto?e kňazi aj reho?níci a reho?ní?ky, ktorí majú nazbierané neustále skúsenosti z práce s ?u?mi, a to aj v ?a?kých situáciách, sú zo strany zranených prijímaní ove?a pozitívnej?ie, a to dokonca aj zo strany ?a?ko zranených. Ide teda o prácu, ktorú je Cirkev schopná vykonáva? aj na psychologickej úrovni. Spájajú sa tu dva aspekty: ?udsko-psychologický a duchovný, ?o znamená priná?a? Je?i?ovu rados?. Sme blízko k Turícam a na Turíce nám Je?i? hovorí: ?Zanechávam vám pokoj, svoj pokoj vám dávam. Dávam vám moju rados?, plnos? mojej radosti, a nech sa vám ju nikto neodvá?i vzia?.“ Toto je teda na?e poslanie: aby napriek takému ?a?kému ni?eniu, napriek ka?dodennému zabíjaniu - aj túto noc (v noci z 5. na 6. júna, pozn. red.) zomrelo nieko?ko civilistov, je tu nieko?ko zranených - nám Je?i? hovorí: ?Diabol nesmie ma? nad vami moc, nesmie vás presved?i?, ?e ste bezmocní. Lebo va?a rados? je v nebi, v náru?í v?emohúceho Boha“. Preto, aj ke? je ná? pozemský ?ivot ohrozený, su?ovaný a likvidovaný, nikto nám nevezme ve?ný ?ivot, ?ivot Boha Otca. To je tá najvä??ia nádej, ktorú máme. Toto budeme slávi? aj ako nunciovia v?etci spolo?ne budúci tý?deň od pondelka 9. júna do stredy 11. júna.

V médiách ?asto vidíme obrazy vojny, ni?enia a utrpenia. Samozrejme, to nás znepokojuje a máme tendenciu myslie? si, ?e ak si chceme zachova? pokoj a rados?, musíme sa od toho v?etkého nejako oddeli?. Existuje v?ak aj riziko, ?e stratíme súcit. Ako by sme mali zladi? tieto dve veci: ma? súcit tvárou v tvár ve?mi krutej realite a zachova? si vnútornú rados??

Sú tu dva aspekty: jeden je ve?mi tragický, preto?e ak v 21. storo?í medzinárodné spolo?enstvo nie je schopné bráni? ani medzinárodné humanitárne právo, ani medzinárodné právo, je to jedna ve?ká dráma. Táto úvaha nás tla?í, mňa tla?í k ?al?iemu záveru: ?e jedinou nádejou, ktorú máme, je nádej v Pána. Nie v Pána v teoretickej rovine, ale v Pána, ktorý in?piruje k ?inom, oddanosti, obetavosti, vytrvalosti, odvahe. Ke? hovorím o nádeji a radosti, ide aj o nádej a rados?, ktorú vojenskí kapláni priná?ajú na front: modlia sa, zasväcujú vojakov Nepo?kvrnenému Srdcu Panny Márie, rozdávajú ru?ence. Spomínam si na jedného vojaka, ktorý mi povedal: ?V?era som videl zomrie? dvoch svojich spolubojovníkov. Man?elkám nemô?em poveda?, ?e ich man?elia zomreli, lebo to nemô?em dokáza?. Len som to videl. Pre mňa je to ve?ký zármutok.“ A oni pla?ú. Pre mňa ako nuncia je ve?kou útechou hovori? so v?etkými týmito ?u?mi, aj s velite?mi vojenských jednotiek, a vidie?, ko?ko srdca je medzi vojakmi. Ke? sa s nimi rozprávam, vidím nielen ?udskos?, ale napriek tomu, ?e si uvedomujú ve?ké straty, vidím v nich tú?bu rás? v ?udskosti. Hovoria: ?Ke? nemáme dos? peňazí na zaplatenie rekonvalescencie na?ich spolo?níkov, dávame do toho vlastné peniaze, z na?ich platov“. To je pre mňa svedectvo toho, aká by mala by? ?udskos?: pomáha? si navzájom. Nemyslím si, ?e sme dosiahli takú úroveň, aby sme mohli poveda? Bohu Otcovi: ?Sme dokonalí, sme dobrí“. Ale prosíme ho, ?iadame ho ako nedokonalé deti. Povedal by som, ?e to je aj úloha Cirkvi, aj moja úloha, povzbudzova? v?etko to, ?o je pozitívne, aj napriek vojne.

Va?a excelencia, chcete nie?o doda??

Moje stretnutie s pápe?om Levom sa uskuto?nilo po rozhovore Svätého Otca s prezidentom Ukrajiny pri príle?itosti svätej om?e na za?iatku pontifikátu a po telefonickom rozhovore s prezidentom Ruskej federácie. Aj svetoví politici aspoň týmto symbolickým jazykom dosved?ujú, ?e chcú pokra?ova? v kontaktoch s Cirkvou, so Svätým Otcom v týchto ?a?kých situáciách. Povedal by som, ?e aj tieto kontakty e?te viac zdôrazňujú úlohu pápe?a nielen pre Cirkev, ale aj pre ?udstvo. A v tejto súvislosti by som povedal, ?e je povinnos?ou ka?dého katolíka modli? sa v týchto dňoch k Duchu Svätému: za Cirkev, za Svätého Otca, aby to, ?o je potenciálom Cirkvi a Je?i?a Krista, bolo dobre vyu?ité, aby prinieslo v?etky výsledky, ktoré nám Je?i? Kristus pris?úbil, ke? budeme verní jeho slovu.

Preklad: Zuzana Klimanová