Kard. Parolin: ?iadna vojna nie je nevyhnutn¨¢, ?iadny mier nie je nemo?n?
Aké kroky treba podniknú? na zastavenie nepriate?stva na Ukrajine po neúspe?nom istanbulskom summite?
?Zlyhanie istanbulského summitu nemô?e a nesmie znamena? koniec úsilia o zastavenie vojny. Svätá stolica, verná svojmu poslaniu pokoja, dôrazne opakuje výzvu, aby sme nepod?ahli logike násilia a falo?nému realizmu, ktorý vykres?uje vojnu ako nevyhnutnú. ?iadna vojna nie je nevyhnutná, ?iadny mier nie je nemo?ný. Zbrane mô?u a musia stíchnu?, aby uvo?nili miesto nádeji na mier. To ?iada evanjelium a to kri?ia trpiace národy.
Pápe? Lev XIV. sa k tomu zaviazal slovami: ?Aby sa tento mier roz?íril, vynalo?ím v?etko úsilie. Svätá stolica je k dispozícii, aby sa nepriatelia stretli a pozreli si navzájom do o?í, aby sa národom vrátila nádej a dôstojnos?, ktorú si zaslú?ia ¨C dôstojnos? pokoja.¡° Aj ke? sa istanbulský summit javí ako neúspech, dúfam, ?e sa uká?e ako prvý krok k mieru.¡°
Svätý Otec zdôraznil naliehavos? ?spravodlivého a trvalého¡° mieru na Ukrajine. ?o to konkrétne znamená?
?Znamená to predov?etkým, ?e skuto?ný mier nemô?e by? výsledkom vynúteného rie?enia ?i vzájomného strachu. Pravý mier sa buduje zvnútra ¨C je ovocím hlbokého, úctivého a seriózneho dialógu medzi zú?astnenými stranami. Nemo?no hovori? o autentickom mieri, ak jeden ?tát popiera existenciu druhého. Mier je ?spravodlivý¡® vtedy, ke? uznáva a chráni dôstojnos? v?etkých bez poni?ovania a bez podmienok, ktoré ponechávajú rany nezahojené. Mier medzi ?tátmi je ?trvalý¡® len vtedy, ke? spo?íva na pevných základoch medzinárodného práva, re?pektovania spravodlivosti a slobody ¨C nie na krehkej rovnováhe zaru?enej zbra¨¾ami.
Cirkev a Svätá stolica na?alej podporujú medzinárodných aktérov i ?tátnych lídrov a vyzývajú v?etkých, aby nezatvárali dvere pred dialógom. Len tak mô?eme raz uzrie? pravý, spravodlivý a trvalý mier. Zárove¨¾ si vá?ime a povzbudzujeme tých, ktorí v tichu a modlitbe tkajú cesty pokoja ¨C lebo práve oni sú pravými tvorcami mieru.¡°
Zbrojenie sa zrých?uje v mnohých ?astiach sveta, najmä v Európe. Aký postoj zaujíma Svätá stolica? A kam patrí pojem sebaobrany?
?Nárast vojenských výdavkov v posledných rokoch, ktorý sa v poslednom období e?te zintenzívnil, sved?í o silne zakorenenej predstave neistého a roztrie?teného sveta. Hoci je legitímne a nevyhnutné, aby sa ka?dý ?tát usiloval chráni? svoju suverenitu a bezpe?nos?, musíme sa pýta?, do akej miery mô?e posil¨¾ovanie vojenskej moci prispie? k rastu dôvery medzi národmi a k budovaniu trvalého mieru.
Je dôle?ité pripomenú?, ?e právo na sebaobranu nie je absolútne. Musí by? sprevádzané povinnos?ou minimalizova?, a kde je to mo?né, odstráni? hlboké prí?iny alebo hrozbu konfliktu. Zárove¨¾ sa má vojenská kapacita obmedzi? na to, ?o je potrebné na zaistenie bezpe?nosti a oprávnenej obrany. Nadmerné hromadenie zbraní síce priná?a strategickú výhodu, ktorú mnohí vyh?adávajú, ale zárove¨¾ nesie riziko ?al?ieho roztá?ania ?pirály zbrojenia, podnecovania hrozby a strachu z iného a destabilizácie, ktorá mô?e vyústi? do dramatickej situácie pre v?etkých. Je nevyhnutné znovu nájs? mierovú rovnováhu v medzinárodných vz?ahoch a pokra?ova? v koordinovanom úsilí o odzbrojenie ako dôsledok tú?by po mieri.¡°
Konflikt v Gaze na?alej priná?a civilné obete. Aký je postoj Svätej stolice k postupu izraelskej vlády?
?Ako pri iných konfliktoch, aj v tomto prípade Svätá stolica nesúhlasí so stratégiou vojny ako rie?ením problémov. Rovnako ako vä??ina medzinárodného spolo?enstva ?iadame, aby sa urýchlene odstránila blokáda humanitárnej pomoci. Je v roku 2025 prijate?né by? svedkami toho, ?o sa deje v Gaze, kde civilné obyvate?stvo ?elí obrovskej humanitárnej tragédii?
Doteraj?ie dve prímeria umo?nili prepustenie viac ako 140 rukojemníkov, ?o ukazuje, ?e vyjednávanie má svoju ú?innos? ¨C najmä v takomto zlo?itom kontexte. Ako to ?iadajú viaceré ?táty, aj Svätá stolica vníma tieto rokovania ako sú?as? politického procesu, ktorý by mal smerova? k celkovému rie?eniu izraelsko-palestínskeho konfliktu a k stabilizácii celého Blízkeho východu.¡°
Po mesiacoch napätia bola prítomnos? izraelského prezidenta Isaaca Herzoga na om?i pri za?iatku pontifikátu Leva XIV. znamením nového smerovania v diplomatických vz?ahoch medzi Vatikánom a ?idovským svetom?
?Svätá stolica nikdy nezatvárala dvere nikomu. Práve naopak, ak v poslednom desa?ro?í existoval na svete líder, ktorý neustále a bez výhrad odsudzoval antisemitizmus, bol to pápe? Franti?ek. Neraz zdôraznil, ?e ?kto je kres?an, nemô?e by? antisemita¡® ¨C ?o ocenili aj mnohé ?idovské komunity. Pápe? Lev XIV. bude pokra?ova? v rozvíjaní ?idovsko-kres?anských vz?ahov, ktoré katolícka strana nikdy nespochybnila ¨C ani tvárou v tvár znepokojivému fenoménu p?uvancov, ktorými niektorí príslu?níci ?idovskej komunity urá?ajú kres?anov v Jeruzaleme.
?o sa týka Herzoga, je prezidentom ?tátu a koná na politickej úrovni, ktorá je odli?ná od nábo?enskej. Svätá stolica dúfa, ?e túto politickú rovinu bude mo?né rozvíja? v prospech mierového procesu a v oblasti spolo?ných záujmov medzi oboma ?tátmi.¡°
Spojené ?táty a ?ína smerujú k novému globálnemu bipolarizmu. Ako sa postavi? k tejto geopolitickej a ekonomickej dynamike?
?Svätá stolica je presved?ená, ?e jedinou schodnou cestou je dialóg ¨C aby sa rozdiely medzi týmito dvoma krajinami a ich záujmami nezvrhli do otvoreného konfliktu. V tejto chvíli je potrebné vyhnú? sa presved?eniu, ?e konfrontácia medzi dvoma ve?mocami je jediným mo?ným scenárom. Z tohto poh?adu je k?ú?ové, aby Peking a Washington pokra?ovali v na?atom dialógu, sna?iac sa zmierni? napätie a nájs? spolo?né body v otázkach ako obchod a bezpe?nos?.
Rovnako je dôle?ité, aby ostatné krajiny a medzinárodné organizácie spolupracovali na obnove multilateralizmu a rozvoji vyvá?eného multipolarizmu, ktorý zabezpe?í globálnu stabilitu. Diplomacia, vzájomný re?pekt, spravodlivos? a transparentnos? sú nevyhnutnými nástrojmi na zvládnutie tejto komplexnej situácie a na h?adanie rie?ení podporujúcich mier, rozvoj a udr?ate?nos? pre v?etkých.¡°
Aký význam mali stretnutia a rozhovory medzi svetovými lídrami po?as pohrebu Franti?ka a pri inaugura?nej om?i Leva XIV.?
?Pova?ujem ich za dôle?ité znamenie medzinárodného uznania anga?ovanosti Svätej stolice v prospech mieru. Toto nasadenie potvrdili u? prvé slová pápe?a Leva XIV., ktoré boli naliehavou výzvou na budovanie mostov. Zdá sa mi, ?e medzinárodné spolo?enstvo túto výzvu prijalo so záujmom. Dialógy, ktoré sa odohrali v ?al?ích d¨¾och, sa sústredili práve na potrebu ukon?enia konfliktov a na uznanie dôveryhodnej úlohy Svätej stolice pri ich rie?ení.¡°
Preklad Martin Jarábek
?akujeme, ?e ste si pre?¨ªtali tento ?l¨¢nok. Ak chcete by? informovan¨ª o novink¨¢ch, prihl¨¢ste sa na odber noviniek kliknut¨ªm sem.
