杏MAP导航

Alessandro Gisotti – Vatican News

V Sixtínskej kaplnke po?as konkláve sedeli ved?a seba. Dnes sa Luis Antonio Tagle a Robert Francis Prevost opä? stretli – na audiencii v Apo?tolskom paláci – tý?deň po zvolaní Habemus Papam, ktoré predchádzalo prvému po?ehnaniu Urbi et Orbi pápe?a Leva XIV. Americko-peruánsky kardinál, ktorý sa stal pápe?om, a filipínsky prelát sa poznajú u? dlhé roky a po?as posledných dvoch rokov úzko spolupracovali ako vedúci svojich dikastérií – pre biskupov a pre evanjelizáciu. V tomto rozhovore pre vatikánske médiá kardinál Tagle ponúka osobný portrét nového pápe?a, opisuje duchovnú skúsenos? konkláve a dojatý spomína na pápe?a Franti?ka.

Kardinál Tagle, Lev XIV. robí prvé kroky svojho pontifikátu po konkláve, ktoré sa skon?ilo ve?mi rýchlo. ?o vás na tomto pápe?ovi, ktorého v?etci za?íname spoznáva?, najviac oslovuje?

Prvýkrát som sa stretol s pápe?om Levom XIV. v Manile a v Ríme, ke? bol e?te generálnym predstaveným Rádu svätého Augustína. Od roku 2023 sme spolupracovali v Rímskej kúrii. Je obdarený schopnos?ou hlbokého a trpezlivého na?úvania. Pred prijatím rozhodnutia sa venuje dôkladnému ?túdiu a reflexii. Vyjadruje svoje pocity a preferencie bez toho, aby ich chcel niekomu vnucova?. Je intelektuálne a kultúrne pripravený, no bez vystatovania. Do vz?ahov priná?a pokojné teplo, zjemnené modlitbou a misionárskou skúsenos?ou.

Pred konkláve sa hovorilo o rozdelenej Cirkvi, o kardináloch, ktorí nemali jasnú predstavu pri výbere nového pápe?a. No vo?ba sa skon?ila u? na druhý deň. Aká bola pre vás táto skúsenos?, va?a druhá po konkláve v roku 2013?

Pred ve?kými udalos?ami s celosvetovým dopadom sa zvyknú objavova? rôzne ?pekulácie, analýzy a predpovede – a konkláve nie je výnimkou. Je pravda, ?e som sa zú?astnil dvoch konkláve, ?o pova?ujem za ve?kú milos?. V roku 2013 bol e?te Benedikt XVI. na?ive, zatia? ?o v roku 2025 u? bol pápe? Franti?ek na ve?nosti. Treba si uvedomi? tento rozdiel v kontexte a atmosfére. Dodal by som, ?e hoci ka?dé z týchto konkláve bolo jedine?né a neopakovate?né, isté prvky zostali nemenné. V roku 2013 som sa pýtal, pre?o po?as konkláve musíme nosi? chórové rúcho. Potom som pochopil a zakúsil, ?e konkláve je liturgická udalos? – ?as a priestor modlitby, na?úvania Bo?iemu slovu, podnetom Ducha Svätého, nárekom Cirkvi, ?udstva i stvorenstva; je to ?as osobného i spolo?ného o?is?ovania úmyslov, bohoslu?by a adorácie Boha, ktorého vô?a má vládnu?. Aj pápe? Franti?ek, aj pápe? Lev boli zvolení na druhý deň. Konkláve nás u?í – rovnako ako na?e rodiny, farnosti, diecézy ?i národy –, ?e jednota s?dc a myslí je mo?ná, ak sa klaniame pravému Bohu.

V Sixtínskej kaplnke ste sedeli ved?a kardinála Prevosta. Ako zareagoval budúci pápe?, ke? dosiahol potrebnú dvojtretinovú vä??inu?

Jeho reakcia bola striedaním úsmevov a hlbokých výdychov. Bolo to posvätné prijatie i svätá bázeň zároveň. V tichosti som sa za neho modlil. V momente, ke? získal potrebný po?et hlasov, vypukol silný potlesk – podobne ako pri zvolení pápe?a Franti?ka. Kardináli vyjadrili rados? a v?a?nos? svojmu bratovi kardinálovi Prevostovi. No zároveň to bol intímny moment medzi Je?i?om a ním, do ktorého sme nemali vstupova? ani ho ru?i?. Povedal som si: ?Nech posvätné ticho zahalí Je?i?a a Petra.“

Po synovi svätého Ignáca prichádza syn svätého Augustína. ?o pod?a vás znamená, ?e po jezuitovi nastupuje augustinián – dvaja pápe?i z významných reho?ných rádov?

Svätý Augustín a svätý Ignác mali mnoho spolo?ného. Obaja pre?li svetským ?ivotom a za?ili nepokoj, ktorý ich hnal k dobrodru?nému h?adaniu. Potom – v ?ase, ktorý ur?il Boh – na?li v Je?i?ovi to, po ?om ich srdce tú?ilo: ?Krása taká stará, a predsa taká nová“, ?Ve?ný Pán v?etkých vecí“. Augustiniánska i ignaciánska ??kola“ majú spolo?ný základ – Bo?iu milos? a milosrdenstvo, ktoré oslobodzujú srdce, aby mohlo milova?, slú?i? a ís? na misie. Pápe? Lev si zachová augustiniánskeho ducha, no bude zároveň nies? ozvenu ignaciánskeho ducha pápe?a Franti?ka. Myslím si, ?e celá Cirkev, ba aj celé ?udstvo, budú z ich darov ?erpa? ú?itok. Napokon svätý Augustín i svätý Ignác (a v?etci svätí) sú pokladom celej Cirkvi.

Kard. Prevost bol misionársky biskup, narodený a vyrastajúci v Spojených ?tátoch, no formovaný v Peru ako kňaz a pastier. Niektorí hovoria, ?e je to ?pápe? dvoch svetov“. Ako ho vnímajú ?udia v Ázii, odkia? pochádzate?

Bez toho, aby sme zanedbali primát milosti v pápe?skom úrade Leva XIV., verím, ?e jeho ?udská, kultúrna, nábo?enská a misionárska formácia dáva jeho slu?be jedine?nú tvár. No to platí pre ka?dého pápe?a. Petrovská slu?ba – utvrdzova? bratov a sestry vo viere v Je?i?a, Bo?ieho Syna – zostáva rovnaká, ale ka?dý pápe? ju ?ije a vykonáva vo svojej jedine?nej ?udskosti. Pápe?ova viac-kontinentálna a multikultúrna skúsenos? mu v tejto slu?be ur?ite pomô?e a obohatí Cirkev. ?udia v Ázii milujú pápe?a ako pápe?a, nech pochádza z ktoréhoko?vek národa. Milujú ho nielen katolíci, ale aj iní kres?ania a príslu?níci nekres?anských nábo?enstiev.

Mnohí si ?elali, aby ste sa stali pápe?om vy. Ako ste to pre?ívali? Uvedomovali ste si, ?e patríte – ako sa hovorí v talian?ine – medzi najvä??ích ?papabili“?

Ke??e neob?ubujem by? vo svetle reflektorov, záujem o moju osobu ma trochu znepokojoval. Usiloval som sa duchovne a ?udsky sústredi?, aby som sa do toho nenechal vtiahnu?. Ve?a som rozjímal nad slovami apo?tolskej kon?titúcie Universi Dominici Gregis, ktoré hovoria o ?ve?mi vá?nej úlohe, ktorá spo?íva na kardináloch, a teda o potrebe kona? s priamym úmyslom pre dobro celej Cirkvi, majúc pred o?ami jedine Boha“. Ka?dý kardinál pri vkladaní volebného lístka hovorí: ?Zvolávam ako svedka Krista Pána, ktorý ma bude súdi?, ?e svoj hlas dávam tomu, o kom pod?a Boha usudzujem, ?e má by? zvolený.“ Je jasné, ?e v tomto procese neexistujú kandidáti v ?svetskom zmysle“ politických volieb, kde hlas pre jedného znamená hlas proti druhému. Ke? ide o dobro celej Cirkvi, nejde o ví?azov a porazených. Tento princíp osvecuje myse? a priná?a pokoj.

Blí?ime sa k prvému mesiacu od smrti pápe?a Franti?ka. Aké bude pod?a vás jeho najhlb?ie a najtrvácnej?ie dedi?stvo pre Cirkev a ?udstvo?

S rados?ou v srdci vnímam po?etné svedectvá od katolíkov, iných kres?anov i veriacich iných nábo?enstiev, ktoré sa týkajú u?enia a odkazu pápe?a Franti?ka. Dúfam, ?e tieto svedectvá budú pribúda? a budú ?zachytené“ ako sú?as? ná?ho chápania nielen jeho osoby, ale aj samotnej Petrovej slu?by. Z mojej strany by som rád zdôraznil dar ?udskosti – by? ?lovekom pre iných –, ktorý charakterizoval pontifikát pápe?a Franti?ka. Ak máte osobný príbeh o ňom, porozprávajte ho. Ná? svet potrebuje znovuobjavi? a pestova? krásu a hodnotu skuto?nej ?udskosti. Pápe? Franti?ek svojou jednoduchou a dokonca krehkou ?udskos?ou významne prispel k tomuto h?adaniu – nie na svoju slávu, ale na vä??iu slávu Boha, ktorý sa v Je?i?ovi stal plne ?lovekom.

Preklad Martin Jarábek