杏MAP导航

Paolo Ruffini

V tomto prechodnom ?ase si v?etci na svete kladú otázku, kto bude 267. biskupom Ríma. V?etci sú zapojení, aj ke? sú fyzicky vylú?ení z miesta, kde nástupcovia apo?tolov, ktorí sa stali kardinálmi, pohrú?ení a strá?ení v tajomstve kaplnky, vyberú slu?obníka Bo?ích slu?obníkov povolaného vies? Cirkev.

Slu?obník. Slu?obník jediného ?udu, ktorého bol a bude Peter sú?as?ou aj po tom, ?o bol povolaný, aby ho viedol.

Slu?obník. A tu je to tajomstvo. Ako mô?e by? slu?obník vodcom ?udu? Cirkvi?

Otázka, na ktorú Je?i? odpovedal slovami, ktoré sa e?te aj dnes sna?íme pochopi?: ?Viete, ?e tí, ktorých pokladajú za vládcov národov, panujú nad nimi a ich ve?mo?i majú nad nimi moc. Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa bude chcie? sta? medzi vami ve?kým, bude va?ím slu?obníkom. A kto bude chcie? by? medzi vami prvý, bude sluhom v?etkých. Lebo ani Syn ?loveka nepri?iel, aby sa dal obsluhova?, ale aby slú?il a polo?il svoj ?ivot ako výkupné za mnohých.“ (Mk 10, 42 - 45).

Slú?i? teda. K tomu sú povolaní Petrovi nástupcovia, aby viedli Cirkev. A tento paradox zneis?uje. Mätie ako médiá, tak i mnohé centrá moci vo svete, ve?ké i malé, kým zápasia s identitou a menom, ktoré si vezme ten, kto mô?e by? vybraný, a mo?no sa aj sna?ia ovplyvni? rozhodnutie, na?rtávajúc scenáre a interpreta?né k?ú?e, ktoré sa zdajú by? napísané v piesku.

Extra omnes. Toto pravidlo narú?a tento prechodný ?as medzi teraz a e?te nie, v ktorom sú aj kardináli vyzvaní (Bo?í ?ud, ktorý ?aká na svojho pastiera, to vie, verí tomu, prosí o to), aby vstúpili do tajomstva; a aby zanechali nielen v?etkých, ale v?etko mimo Sixtínskej kaplnky: teda seba, svoje my?lienky, svoje uva?ovanie; a aby sa totálne vyprázdnili zo seba, aby nechali priestor len pre Ducha, pre dynamiku, ktorá ich presahuje, a pre tajomstvo Petra.

Av?ak Peter je toto. Tajomstvo, ktoré nám zveruje istotu.

Peter je rybár, ktorému Je?i? pris?úbil, ?e zlo nezví?azí: ?Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremô?u“ (Mt 16, 18).

Je apo?tolom, za ktorého sa Bo?í Syn - ke? mu zveril svoju Cirkev - modlil obracajúc sa s osobitným odporú?aním na Otca. Aby ho podporoval pri nesení inak príli? ve?kého bremena na jeho pleciach.

Peter je mu?om, ktorého podporuje táto modlitba, ktorá sa roz?iruje v ?ase a v dejinách na jeho nasledovníkov, aby sa dostala a? k nám, dnes. Je to konkrétna modlitba, ba ?peciálna: aby jeho viera nikdy neochabla tvárou v tvár skú?kam, ktorým bude musie? ?eli?, takým odli?ným a takým podobným tým, ktoré sú v na?ej dobe, sekularizovanej, rozdelenej, polarizovanej, zmätenej, skazenej; plnej tú?by rozkazova? a chudobnej na lásku, neschopnej pochopi? hodnotu slu?by a spolo?ného dobra, oplývajúcej krehkými istotami a falo?nými pravdami, nasiaknutej viac zá??ou ne? milosrdenstvom, tak ?asto tú?iacej viac po pomstách ako po odpustení: ??imon, ?imon, h?a, satan si vás vy?iadal, aby vás preosial ako p?enicu. Ale ja som prosil za teba, aby neochabla tvoja viera. A ty, a? sa raz obráti?, posilňuj svojich bratov“ (Lk 22, 31 - 32).

Peter je tajomstvom milosrdenstva a lásky; spolo?enstva a na?úvania.

Je rybárom, ktorý sa mýli vo svojich výpo?toch; ktorý je skrú?ený celú noc na mori bez toho, aby chytil jedinú rybu; ktorý potom nahodí svoje siete na druhú stranu, len na slovo akéhosi neznámeho ?loveka. Rybárom, ktorý nakoniec pochopí, ?e tým hovoriacim je jeho U?ite?.

Peter je hrie?nik, ktorému bolo odpustené: je vyvoleným, ktorý e?te predtým ako sa radoval, trpko plakal po svojej zrade. Podobne ako Judá?. Av?ak on pla?e. Plakal.

V jeho slzách je celé jeho tajomstvo. A je tam aj tajomstvo Cirkvi. Tie slzy sú mo?no k?ú?mi ku Krá?ovstvu. Sú k?ú?mi Petra a jeho tajomstva: mocnej krehkosti práve preto, ?e ne?iari vlastným svetlom. Je skalou, aj ke? ňou nebol. A práve preto nás v?etkých utvrdzuje vo viere.

Preklad: Zuzana Klimanová (Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu - Vatican News)