杏MAP导航

Paolo Ruffini

V?etci. V?era boli na Námestí svätého Petra naozaj v?etci. Bolo také plné ?udí, ?e sa tam u? nezmestil nik ?al?í. A potom na Via della Conciliazione, v okolitých uli?kách a pozd?? trasy k Bazilike Santa Maria Maggiore. Boli tam v?etci, v?etci, v?etci. Tak, ako to pápe? Franti?ek to?kokrát opakoval od Svetových dní mláde?e a? po svoj posledný pozdrav na deň Pánovho zm?tvychvstania: ?Po?ehnanú Ve?kú noc v?etkým.“

Boli tam starí i deti, aj len nieko?komesa?né bábätká, ktoré rodi?ia priniesli, aby aj ony svojím mladým ?ivotom sved?ili o tejto výnimo?nej chvíli. A boli tam (vlastne nie o to?ko star?í) aj dospievajúci, bolo ich ve?mi ve?a, akoby ich – aj nás – nie?o vy??ie povolalo prija? ?tafetu viery od pápe?a, ktorý vedel hovori? ich jazykom a vyzýval ich veri?, dúfa?, sníva? a ukazova?, ?e je mo?né ?i? v pokoji a krok za krokom budova? lep?í svet. Na vlastné o?i videli, ?e nádej, ktorá ich priviedla na ich Jubileum, presahuje smr?.

Bolo tam mno?stvo kňazov, ktorí koncelebrovali. Biskupi, kardináli, pokrstení laici. Navzájom si potvrdzovali vieru.

Boli tam mocní tohto sveta, bohatí aj chudobní, aby sa rozlú?ili s pápe?om Franti?kom a aby sa zamysleli nad budúcnos?ou.

Boli tam aj neveriaci a veriaci iných nábo?enstiev. Priatelia aj nepriatelia.

V?etci po?úvali slová Petra:

?Naozaj spoznávam, ?e Boh nenad??a nikomu, ale v ka?dom národe mu je milý ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivo. To je to slovo, ktoré on poslal synom Izraela, ke? zvestoval pokoj skrze Je?i?a Krista; on je Pánom v?etkých.“

V?etci si pripomínali, prostredníctvom homílie kardinála Re, pápe?ove slová o pokoji, o vojne, ktorá je v?dy prehrou, o bratstve, ktoré tak ?asto zapierame, o potrebe pochopi?, ?e nik sa nezachráni sám, a o Cirkvi ako po?nej nemocnici, dome s otvorenými dverami. Pre v?etkých.

A naozaj tam boli v?etci, v?etci spolo?ne. Tak ako ke? po?as pandémie Covidu stál na tom istom námestí sám pápe? Franti?ek a predsa tam bol celý svet, spojený cez v?etky mo?né komunika?né prostriedky.

A pod oblohou bez oblakov sa akoby tajomne odkrývalo jednoduché tajomstvo spolo?enstva, ktoré zjednocuje celé ?udstvo – Bo?í ?ud – v jednom objatí. Objatí, ktoré je mo?né. Ba ?o viac: skuto?né.

Pred o?ami v?etkých. Ako prímerie na jeden výnimo?ný deň. Deň oslavy.
Deň, v ktorom sa rozjímavé tajomstvá ru?enca stávajú tajomstvami slávnostnými. Ktorý premieňa smútok na spev. A zároveň oslavuje smr? i ?ivot. Smr? i zm?tvychvstanie.

Aj preto zazneli spontánne potlesky pri truhle, ktorú vztý?ili akoby na vzájomné rozlú?enie: skôr ?dovidenia“ ne? ?zbohom“.

A zostáva záväzok, ktorý sa týka nás v?etkých. Bez výnimky.

Preklad Martin Jarábek