N¨¢vrat do Nicey v duchu bratstva
Andrea Tornielli ¨C Vatican News
Vráti? sa do Nicey 1700 rokov po jej konaní, po?as Jubilea 2025, znamená predov?etkým stretnú? sa ako bratia so v?etkými kres?anmi sveta: vyznanie viery, ktoré vzniklo na prvom ekumenickom koncile, toti? zdie?ajú nielen východné cirkvi, pravoslávne cirkvi a Katolícka cirkev, ale je spolo?né aj cirkevným spolo?enstvám, ktoré vznikli z reformácie. Znamená to stretnú? sa ako bratia oh?adom toho, ?o je skuto?ne podstatné, preto?e to, ?o nás spája, je silnej?ie ne? to, ?o nás rozde?uje: ?V?etci spolo?ne veríme v trojjediného Boha, v Krista pravého ?loveka a pravého Boha, v spásu v Je?i?ovi Kristovi pod?a Písma, ?ítaného v Cirkvi a pod vedením Ducha Svätého. Spolo?ne veríme v Cirkev, krst, vzkriesenie m?tvych a ve?ný ?ivot.¡° Toto je k?ú?ový bod dokumentu ?Je?i? Kristus, Bo?í Syn, Spasite?¡°, ktorý vydala Medzinárodná teologická komisia na pripomenutie Nicey.
Jedným z cie?ov prvého ekumenického koncilu bolo stanovi? spolo?ný dátum slávenia Ve?kej noci, ?o bolo kontroverznou otázkou u? v prvých storo?iach Cirkvi: niektorí ju slávili sú?asne s hebrejskou Pesach, teda 14. d¨¾a mesiaca Nisan, iní ju slávili nasledujúcu nede?u po Pesach. Nicea bola rozhodujúca pri h?adaní spolo?ného dátumu, ke? stanovila, ?e Ve?ká noc sa má slávi? v nede?u nasledujúcu po prvom jarnom splne mesiaca. Situácia sa zmenila v 16. storo?í s reformou kalendára pápe?om Gregorom XIII.: cirkvi na Západe dnes vypo?ítavajú dátum pod?a tohto kalendára, zatia? ?o východné cirkvi pou?ívajú Juliánsky kalendár, ktorý sa pou?íval v celej Cirkvi pred gregoriánskou reformou. Je v?ak významné a prorocké, ?e práve pri výro?í Nicey tento rok v?etky kres?anské cirkvi slávia Ve?kú noc v ten istý de¨¾, v nede?u 20. apríla. Je to znamenie a nádej, ?e sa ?oskoro spolo?ne dohodnú na dátume prijate?nom pre v?etkých.
Okrem ekumenického rozmeru existuje aj druhý aspekt, ktorý robí návrat do Nicey ve?mi aktuálnym. U? v poslednom desa?ro?í minulého storo?ia vtedaj?í kardinál Joseph Ratzinger poukazoval na skuto?nú výzvu kres?anstva, ktorou je ?nový arianizmus¡°, teda rastúca ?a?kos? uzna? Kristovo bo?stvo v zmysle kristologickej viery Cirkvi: Kristus je vnímaný ako ve?ký ?lovek, revolucionár, výnimo?ný u?ite?, ale nie ako Boh. Existuje v?ak aj ?al?ie riziko, na ktoré upozor¨¾uje nový dokument a ktoré je presne opa?né: ide o ?a?kos? uzna? plné ?love?enstvo Krista ¨C Je?i?a, ktorý mohol cíti? únavu, smútok, opustenos?, ale aj hnev. Bo?í Syn si toti? zvolil naplno pre?íva? na?u ?udskos?. V jeho ?udskosti, ktorú prejavoval v ka?dom okamihu, v jeho schopnosti necha? sa zrani? realitou, v dojímavosti zo?i-vo?i utrpeniu druhých a v ochote poveda? áno prosbám chudobných o pomoc, vidíme mocným spôsobom vyjadrené to, ?o znamená by? ?lovekom, a zárove¨¾ sa v tom zrkadlí moc Boha, ktorý sa rozhodol poní?i? a vyprázdni?, aby nás sprevádzal a zachránil.
Preklad Martin Jarábek
?akujeme, ?e ste si pre?¨ªtali tento ?l¨¢nok. Ak chcete by? informovan¨ª o novink¨¢ch, prihl¨¢ste sa na odber noviniek kliknut¨ªm sem.
