杏MAP导航

Alessandro Gisotti – Vatican News

Pre vatikánsku diplomaciu sa za?ína nová etapa. Otvára ju pápe? Franti?ek vydaním chirografu, ktorým oficiálne potvrdzuje obnovu Pápe?skej cirkevnej akadémie – in?titúcie, ktorá vznikla pred viac ako tromi storo?iami a od po?iatku pripravovala pápe?ských diplomatov. Kardinál Pietro Parolin, ?tátny sekretár a zároveň protektor Pápe?skej cirkevnej akadémie, sa v rozhovore pre vatikánske médiá venuje hlavným bodom tejto reformy. Vyjadruje nádej, ?e vatikánska diplomacia bude – tak ako to ?iada pápe? – s odvahou a tvorivos?ou ?oraz viac slú?i? dialógu medzi národmi a kultúrami.

Pápe?ská cirkevná akadémia vznikla pred viac ako tristo rokmi. Jej základné ciele v?ak zostávajú nezmenené...

Áno, aj po vy?e troch storo?iach od svojho zalo?enia Pápe?ská cirkevná akadémia na?alej formuje diplomatov, ktorí sú bdelým a prenikavým poh?adom Petrovho nástupcu na Cirkev a svet. Títo diplomati zastupujú pápe?a s misionárskym duchom, ktorý nepozná hranice. Nezú?astňujú sa len na medzinárodných rokovaniach, ale sú povolaní interpretova? a navrhova? rie?enia, ktoré v súlade s kres?anským poh?adom Cirkvi mô?u prispie? k budovaniu spravodlivej?ieho a bratskej?ieho sveta.

Pápe? Franti?ek v?dy venoval pozornos? tým, ktorí sa pripravujú na slu?bu vo vatikánskej diplomacii. Aké sú pod?a Svätého Otca hlavné ?rty dobrého diplomata Svätej stolice?

V priebehu stretnutí s apo?tolskými nunciami a stálymi pozorovate?mi pápe? Franti?ek ?asto opisoval pápe?ských diplomatov ako ?kňazov s kufrom v ruke“, ?ím zdôrazňoval pastora?ný, misionársky a univerzálny charakter ich slu?by. Práve tento evanjeliza?ný duch slu?by viedol pápe?a k tomu, aby usporiadal formáciu týchto kňazov s cie?om posilni? ich prípravu a prispôsobi? ju sú?asným výzvam. Ide o rozhodnutie, ktoré otvára novú kapitolu v dejinách pápe?skej diplomacie.

Prejdime teda k samotnej podstate reformy. Aké sú jej najvýznamnej?ie novinky? Aký duch stojí za týmto rozhodnutím pápe?a?

Reformou sa akadémia pretvára na in?titút vysoko?kolského vzdelávania a výskumu v oblasti diplomatických vied, v súlade s inovatívnou víziou apo?tolskej kon?titúcie Veritatis gaudium a s medzinárodnými ?tandardmi vysoko?kolského ?túdia, predov?etkým pod?a tzv. Boloňského procesu, ktorý zjednocuje systémy vysoko?kolského vzdelávania v Európe. Pápe?ská cirkevná akadémia bude po novom ude?ova? akademické tituly licenciátu (Master) a doktorátu (PhD), pri?om svojim ?tudentom ponúkne formáciu zah?ňajúcu právne, historické, politologické, ekonomické disciplíny a, samozrejme, ?pecifickú odbornú prípravu v diplomatických vedách. S aktualizovaným poh?adom na vysoko?kolské ?túdium a výskum ide zároveň o návrat k základom, k pôvodnému poslaniu tejto in?titúcie, ktorá pre?ila mnohé zlo?ité obdobia dejín, ?asto náro?né aj pre samotný Petrov stolec. Napriek v?etkým nepriaznivým okolnostiam zostala akadémia miestom formácie v slu?be pápe?om.

V chirografe pápe? zdôrazňuje, ?e nejde len o ?isto technickú reformu...

Iste. ?tudijné programy budú úzko prepojené s cirkevnými disciplínami tak, aby formácia kňazov–?tudentov spájala diplomatickú odbornos? s dimenziou cirkevného spolo?enstva a rozvíjala sa v súlade s pracovnou metodikou Rímskej kúrie, evanjelizáciou a misionárskou ?innos?ou Cirkvi. Zároveň pôjde o prepojenie Cirkvi a spolo?nosti a dialóg so sú?asnou kultúrou, ktoré sú nevyhnutné pre vatikánsku diplomaciu, ktorá priná?a kres?anské posolstvo do medzinárodného prostredia. Aj preto – hoci je akadémia organickou sú?as?ou ?tátneho sekretariátu – do jej formácie a kolektívnych ?truktúr budú zapojené aj viaceré dikastériá Rímskej kúrie.

Táto reforma zrela dlh?í ?as. Dá sa poveda?, ?e pápe? ňou roz?iruje obzor ?innosti vatikánskej diplomacie?

Pápe? Franti?ek so svojím ?zdravým realizmom“, ktorý charakterizuje jeho pastora?né pôsobenie, sa neobmedzuje len na reformu diplomatickej formácie zalo?enú na získavaní teoretických vedomostí, ale vyzýva k príprave, ktorá zodpovedá výzvam sveta v neustálom pohybe. V chirografe kon?tatuje, ?e ?nesta?í obmedzi? sa na získanie teoretických poznatkov, ale je potrebné rozvíja? pracovnú metódu a ?ivotný ?týl, ktoré umo?nia hlb?ie chápa? dynamiku medzinárodných vz?ahov“. Formácia sa teda musí orientova? na porozumenie aktuálnym výzvam, ktorým ?elí Cirkev ?oraz viac pre?ívaná ako synodálne spolo?enstvo. V tomto zmysle pápe? kladie dôraz na nevyhnutné ?nosti pre tých, ?o majú reprezentova? Apo?tolský stolec v medzinárodnom prostredí: blízkos?, pozorné po?úvanie, svedectvo, bratský prístup a dialóg. A tie? odvahu a tvorivos?. Tieto postoje musia by? sprevádzané pokorou a miernos?ou, ktoré sú podstatou kňazskej misie. Práve tieto ?nosti sú du?ou diplomatickej ?innosti zameranej na spolo?né dobro, pokoj a podporu nábo?enskej slobody.

Vojna na Ukrajine, vojna v Gaze, no i mnohé ?al?ie – príli? mnohé – zabudnuté vojny. Zdá sa, ?e diplomacia a multilateralizmus u? nemajú takú silu ako kedysi. Aké miesto má táto reforma v dne?nom medzinárodnom kontexte? 
Svätý Otec nám pripomína, ?e len pozorným rozli?ovaním a presným pozorovaním neustále sa meniacej reality mo?no porozumie? globálnym udalostiam a ponúknu? praktické rie?enia. Pápe?ský diplomat teda nie je len odborníkom na techniky vyjednávania, ale je predov?etkým svedkom viery, ktorý sa sna?í prekonáva? kultúrne, politické a ideologické bariéry a budova? mosty pokoja a spravodlivosti. Tento prístup umo?ňuje Cirkvi rozvíja? konkrétne cesty k pokoju, k nábo?enskej slobode ka?dého veriaceho a k usporiadaniu vz?ahov medzi národmi, pri?om v?dy pamätá na Kristovo poslanie a dobro celého ?udstva. V tomto obnovenom výh?ade sa Pápe?ská cirkevná akadémia stáva nielen centrom excelentnosti v diplomatických vedách, ale aj miestom výchovy formátorov, ktorí sú povolaní nies? ?alej diplomaciu Svätej stolice s duchom, ktorý odrá?a srdce evanjelia: dialóg, zmierenie a pokoj.

Aké sú va?e ?elania pre túto reformu, pre túto skuto?nú novú etapu diplomacie Svätej stolice?

Reformou chce pápe? Franti?ek prispôsobi? prístup vatikánskej diplomacie výzvam sú?asného sveta a odpoveda? na potreby diplomatického prostredia, ktoré je ?oraz viac globalizované a prepojené. Reforma má posilni? prepojenie medzi výskumom a akademickou prípravou budúcich pápe?ských diplomatov a reálnymi výzvami, ktorým budú ?eli? vo svojich misiách v zahrani?í. Mojím ?elaním preto nie je len formácia kvalifikovaných diplomatov, ale predov?etkým kňazov, ktorí si uvedomujú univerzálne poslanie Cirkvi a doká?u s odbornos?ou, citlivos?ou a evanjeliovým duchom odpoveda? na globálne výzvy, pri?om budú uskuto?ňova? pápe?ovu víziu diplomacie ako nástroja pokoja, spravodlivosti a solidarity medzi národmi.

Preklad Martin Jarábek