杏MAP导航

HOMÍLIA

Svätá Om?a pri príle?itosti 20. výro?ia smrti svätého Jána Pavla II., Bazilika svätého Petra, 2. apríla 2025

Drahí bratia a sestry, toto eucharistické slávenie sa koná po?as cesty pôstnym obdobím, ale je to slávenie vo v?a?nosti a radosti, preto?e nás spája v po?ehnanej spomienke na smr? svätca - Jána Pavla II. na jeho Dies natalis (Deň narodenia, pozn. prekl.), prechod do plnosti ?ivota.

Vä??ina z nás si na tie dni spred dvadsiatich rokov ve?mi dobre pamätá. Spomíname si na krí?ovú cestu na Ve?ký piatok v Koloseu, kde modliaci sa zástup veriacich sprevádzal obraz pápe?a objímajúceho krí? vo svojej kaplnke. Spomíname si na jeho objavenie sa v okne nad námestím, aby udelil ve?kono?né po?ehnanie, ?ia? u? bez slov. Napokon si spomíname - spolu s celou Cirkvou a ve?kou ?as?ou ?udstva - na o?akávanie stretnutia ná?ho drahého pápe?a s Pánom, ktoré sa uskuto?nilo na vigíliu nedele Bo?ieho milosrdenstva, ke? u? bol ve?er.

A potom nasledoval narastajúci, nezadr?ate?ný, nepredstavite?ný prílev, plný lásky a v?a?nosti. V ňom zástupy, ktoré pri?li do Ríma na poslednú pozemskú rozlú?ku so svojím ve?kým Pastierom, predstavovali e?te vä??ie zástupy, ktoré sa k nemu pripojili v modlitbe, v jeho dlhotrvajúcej chorobe, v solidarite s trpiacim svetom, ke? sa s dôverou zveril do náru?ia milosrdného Otca.

Tak sa naplnili Je?i?ove slová, ktoré sme pred chví?ou po?uli  v dne?nom evanjeliu: ?Veru, veru, hovorím vám: Kto po?úva moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má ve?ný ?ivot a nepôjde na súd, ale pre?iel zo smrti do ?ivota.“ (Jn 5,24).

Vo svojej poslednej básnickej skladbe - dojímavej meditácii na prahu Sixtínskej kaplnky (Rímsky triptych, 2003) - Ján Pavol II. kontemploval a ?ítal celú skuto?nos? od stvorenia a? po súd vo svetle Bo?ieho poh?adu, ako videnie Boha, ktorého nazval ?prvým vidiacim“. A nieko?kokrát pripomenul a zopakoval slová z Listu Hebrejom, ktoré mu boli ve?mi blízke: ?Omnia nuda et aperta sunt ante oculos Eius - V?etko je obna?ené a odkryté pred o?ami toho, ktorému sa budeme zodpoveda?“ (Hebr 4,13).

Niet pochýb o tom, ?e celý jeho ?ivot a poslanie sa odohrávali v úplnej a nepretr?itej transparentnosti pred Bo?ími o?ami. Kto si je vedomý, ?e ?ije pod Bo?ím poh?adom, nemá ?o skrýva? a nebojí sa ?udských poh?adov. V tom ur?ite spo?íva jeden zo základov mimoriadnej odvahy a stálosti svedectva viery Jána Pavla II. pred ?u?mi, a to v ka?dej situácii, po?as celého jeho ?ivota a po?as výnimo?nej d??ky jeho pontifikátu. Nikdy sa nesna?il zapá?i? ?u?om, ale Bohu. ?il pred jeho o?ami.

Ná? svätý pápe? si uvedomoval, ?e ho Boh povolal k existencii a slu?be pápe?skému úradu, ale zároveň mu mimoriadnym spôsobom pomáhal a chránil ho. Po?as duchovných cvi?ení v roku Ve?kého jubilea, pri spomienke na deň atentátu na Svätopeterskom námestí, si ?do testamentu“ zapísal tieto slová: ?Bo?ia prozrete?nos? ma zázra?ným spôsobom zachránila pred smr?ou. On, ktorý je jediným Pánom ?ivota a smrti, sám mi tento ?ivot pred??il, istým spôsobom mi ho opä? daroval. Od tejto chvíle mu patrí e?te viac. Dúfam, ?e mi pomô?e rozpozna?, ako ?aleko musím pokra?ova? v tejto slu?be, ku ktorej ma povolal. Prosím Ho, aby ma povolal spä?, ke? bude chcie?. 'V ?ivote i v smrti patríme Pánovi... patríme Pánovi'“ (Testament Svätého Otca Jána Pavla II., 12. - 18. marca 2000).

Pri tej istej príle?itosti Svätý Otec pripomenul aj to, ako mu v deň jeho zvolenia kardinál prímas Po?ska Stefan Wyszyński povedal, ?e ?úlohou nového pápe?a“ bude ?uvies? Cirkev do tretieho tisícro?ia“ (ibid.). To ho pripravilo na pochopenie významného cirkevného a historického poslania, ktoré mu bolo zverené a na ktoré sa zaviazal odpoveda? ?celým svojím srdcom, celou svojou du?ou a celou svojou silou“ po?as dvadsiatich ?iestich rokov svojho rozsiahleho pontifikátu, ke? sa vydal do najvzdialenej?ích kútov planéty, ako neúnavný pútnik ?a? na kraj sveta“, aby tam priniesol posolstvo Je?i?ovho evanjelia.

Dobre si pamätáme, ako Ve?ké jubileum, na ktoré sa dlho upieral jeho zrak, bolo vrcholom jeho existencie, takmer naplnením jeho poslania. Vo svojej vá?nivej láske k Je?i?ovi Kristovi pova?oval tajomstvo Vtelenia za stred univerzálnych dejín a chcel privies? v?etky rozmery sveta, Cirkvi a ?udskej ?innosti, aby znovu objavili svoj zmysel vo vz?ahu k osobe Krista, ?jediného Vykupite?a ?loveka“, aby v ňom zjednotil ?ako v hlave v?etko, ?o je na nebi aj ?o je na zemi“ (Ef 1,9 - 10).

Nemô?eme zabudnú? na tento ve?ký prechod Svätej brány medzi dvoma tisícro?iami, ako aj na výzvu Svätého pápe?a na konci Ve?kého jubilea, aby lo? Cirkvi s dôverou opä? vyplávala na more tretieho tisícro?ia.  Zopakoval nám Je?i?ove slová adresované ?imonovi Petrovi: ?Duc in altum - Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov!“ a Petrovu odpove?: ?na tvoje slovo spustím siete“ (Lk 5,4), (porov. apo?tolský list Novo millennio ineunte, 6. 1. 2001). Jeho slová nás na?alej in?pirujú a zaznievajú v slovách jeho nástupcu pápe?a Franti?ka aj dnes, dokonca po?as tohto nového Jubilea. Vidí nás ako ?vychádzajúcu Cirkev“, navigátorov v rozbúrených vodách, ale stále pútnikov nádeje pri prameňoch milosrdenstva a milosti, vedených Petrovým nástupcom, ktorému pomáha Duch Svätý.   

Ján Pavol II. s v?a?nos?ou a hrdos?ou spomínal, ?e sa ako biskup zú?astnil na Druhom vatikánskom koncile ?od prvého do posledného dňa“ (Testament, cit.) a bol presved?ený, ?e ?nové generácie budú e?te dlho môc? ?erpa? z jeho bohatstva“. Koncil bol pre neho kompasom vo v?eobecnej pastora?nej slu?be, pre Cirkev a pre celé ?udstvo.

Jedno zo slov koncilu, ktoré sa mu naj?astej?ie vracalo na pery, znelo, ?e ?Kristus, nový Adam, práve tým, ?e zjavuje tajomstvo Otca a jeho lásky, plne zjavuje ?loveku aj ?loveka a dáva mu pozna? jeho najvy??ie povolanie“ (GS, ?. 22). Práve preto, ?e bol o tom absolútne presved?ený, mohol Ján Pavol II. hne? vo svojej prvej nezabudnute?nej homílii pri inaugurácii svojho pontifikátu s pôsobivou silou zvola?: ?Nebojte sa! Otvorte, otvorte dokorán dvere Kristovi! ... Len Kristus vie, ?o je v ?loveku, len Kristus má slová ve?ného ?ivota!“ (22. októbra 1978).

V?aka pevnosti tohto presved?enia sa svätý pápe? mohol s autoritou a pevnos?ou obráti? nielen na katolíckych veriacich, ale aj na národy a vládcov, aby si uvedomili svoju zodpovednos? za obranu spravodlivosti, dôstojnosti ?udských osôb a pokoja.

S v?a?nos?ou a obdivom si pripomíname jeho neúnavnú slu?bu pokoju, jeho vá?nivé varovania, jeho diplomatické iniciatívy, ktorými sa do poslednej chvíle sna?il zabráni? vojnám. A to a? do krajných chví? jeho ?ivota, ke? u? bola zjavná krehkos? jeho fyzických síl a aj ke? mnohé z jeho výziev a varovaní, ?ia?, zostali nevypo?uté, ako sa to stáva ve?kým prorokom. 

Podoba tohto sveta sa rýchlo mení. Ján Pavol II. po?as svojho ?ivota a ve?mi dlhého pontifikátu videl, ako sa mnohé veci zmenili, a mnohé sa zmenili aj v posledných dvadsiatich rokoch. Svedectvo svätých v?ak zostáva pevné a ?ivé ako Bo?ia vernos?, na ktorej je zalo?ené. Preto sa na nich mô?eme obráti? ako na orodovníkov, aby sme s hojnos?ou prijali bo?skú milos?, ktorú dnes potrebujeme. Milos? na cestu Cirkvi, milos? na spásu v?etkých ?udí, milos? na neustále obnovovanie pokoja vo vnútri národov a medzi nimi, aby malo opä? zmysel hovori? o ?rodine národov“ - ako to urobil svätý pápe?, ke? s láskou objal celý svet.

V závere svojej homílie na pohrebe Jána Pavla II. kardinál Ratzinger - vtedy dekan kardinálskeho kolégia a o nieko?ko dní neskôr jeho nástupca - zveril jeho drahú du?u Matke Bo?ej, ktorá ho ka?dý deň viedla a ktorá ho vtedy sprevádzala k ve?nej sláve svojho Syna. Istotu ?udí o svätosti zosnulého pápe?a tlmo?il priamym oslovením toho, ktorý ?h?adiac z okna Otcovho domu“ nás videl a po?ehnal: ?Áno, po?ehnaj nás, Svätý Ot?e!“

Dnes, podobne ako nespo?etné mno?stvo pútnikov, ktorí neustále prichádzajú do tejto baziliky a prosia ho o príhovor pri oltári, kde odpo?íva jeho telo, aj my opakujeme:

?Po?ehnaj nás, Svätý Otec Ján Pavol II. Po?ehnaj túto putujúcu Pánovu Cirkev, aby bola pútnikom nádeje. Po?ehnaj toto rozorvané a zmätené ?udstvo, aby na?lo cestu svojej dôstojnosti a svojho najvy??ieho povolania, aby spoznalo bohatstvo milosrdenstva, Bo?ej lásky!“   

Preklad ?udovít Malík, Martin Jarábek