Páter Pasolini (7): Boh nám prostredníctvom krí?a zjavuje, ?e sme ve?ní, nie nesmrte?ní
Cyklus: Nádej na ve?ný ?ivot
Duchovné cvi?enia Svätého Otca a Rímskej kúrie, Pôst 2025
7. Sme ve?ní, nie nesmrte?ní
(streda 12. marca, 17.00 hod.)
Na?a doba vytvorila ilúziu nesmrte?nosti, poháňanú pokrokom a blahobytom, ktorá nás vedie k ignorovaniu hraníc ?udského bytia. Dokonca aj Cirkev sa ob?as sna?í prispôsobi?, aby mohla ponúknu? dôveryhodné svedectvo o Bo?om krá?ovstve. Toto potlá?anie smrti sa prejavuje v neschopnosti pokojne ?i? v o?akávaní a v posadnutosti hyperaktivitou a neustálou prítomnos?ou na mnohých miestach, kde na nás tla?í realita. Strach zo smrti s?a?uje prija? jednozna?né rozhodnutia, podporuje pasivitu a ilúziu, ?e prijaté rozhodnutia sa dajú v?dy odvola?.
Sú?asná spolo?nos? vymazala rituály a slová, ktoré kedysi pomáhali zmysluplne a odvá?ne ?eli? odchodu zo ?ivota. Dnes sa umieranie ?asto redukuje na mediálne predstavenie alebo technický problém lekárskej vedy. Toto vz?a?ovanie sa od pojmu smrti nám bráni pochopi? hlb?í zmysel ?ivota a kres?anskú nádej. Svätý Franti?ek z Assisi, ktorý ju nazýva ?sestra smr?“, ponúka radikálnu alternatívu: prija? ?udskú kone?nos? ako sú?as? cesty, ktorá vedie do ve?nosti.
Hriech, chápaný ako neúspe?né vyu?ívanie slobody, ?asto pramení zo snahy uniknú? pred neistotou ?ivota. Jediným skuto?ným protijedom je v?ak láska, pre?ívaná konkrétnym a hlbokým spôsobom, o ?om sved?ia slová svätého Jána: ?Vieme, ?e sme pre?li zo smrti do ?ivota, lebo milujeme svojich bratov a sestry“ (1Jn 3, 14). Milova? a? do konca znamená prija? obmedzenie a premeni? ho na príle?itos? darova? sa bez výhrad.
Kristus smr? neodstránil, ale pre?iel ňou, aby nám ukázal, ?e ju mo?no za?i? a premeni?. Vtelenie nie je len odpove?ou na hriech, ale radikálnym gestom lásky, ktorým sa Boh zapojil do na?ej existencie. Markovo evanjelium zdôrazňuje paradox Boha, ktorý zachraňuje prostredníctvom krí?a, a zjavuje nám, ?e hoci sme ve?ní, nie sme nesmrte?ní.
Pavol varuje Gala?anov pred rizikom návratu k viere zalo?enej na strachu a zákone namiesto dôvery v Bo?í slobodný dar. Ján nabáda k rozli?ovaniu duchov, k rozpoznaniu vtelenia nie ako idey, ale ako konkrétneho spôsobu pre?ívania skuto?nosti. Vtelenie od nás ?iada, aby sme zostali pevní v dôvere, ?e skuto?nos? je napriek svojim ?a?kostiam miestom Bo?ieho krá?ovstva. ?i? ako Bo?ie deti a bratia a sestry medzi sebou je vo?ba, ktorú treba ka?dý deň obnovova? v istote, ?e láska a? do konca je nielen mo?ná, ale u? o nej sved?ili mnohé generácie mu?ov a ?ien. Aj my mô?eme spieva? túto pieseň lásky svojimi ?ivotmi.
Preklad Martin Jarábek
?akujeme, ?e ste si pre?ítali tento ?lánok. Ak chcete by? informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.
