Mons. Fisichella Misionárom milosrdenstva: Otcova láska je v???ia ne? na?e zlyhania
HOMÍLIA MONS. RINA FISICHELLU
Sant’Andrea della Valle, 30. marec 2025
Bratia a sestry, a najmä vy, drahí Misionári milosrdenstva,
Evanjeliový príbeh z Luká?a, podobenstvo o synovi, ktorý sa vracia domov, patrí k najkraj?ím textom Nového zákona a literatúry vôbec. Je?i? nemohol o Bohu hovori? ?udskej?ie a významnej?ie ne? v tomto podobenstve. Obaja synovia sú iba príle?itos?ou da? zaznie? hlasu Otcovej lásky a milosrdenstva. Ako v ka?dom podobenstve, aj tu sme pozvaní identifikova? sa s jednou z postáv: sme prvý alebo druhý syn?
Som presved?ený, ?e nachádzame ?rty spolo?né obom bratom, preto?e sa nás priamo týkajú:
V?etci skôr ?i neskôr ?iadame o dedi?stvo. Je to znak na?ej existencie. Ako nám diktuje dne?ná kultúra, chceme by? slobodní, autonómni, vzia? svoj ?ivot do vlastných rúk a sami rozhodova? o tom, ?o budeme robi?. Dôsledok je nám jasný: zlyhanie. Vzdialení od Boha a jeho domu, ktorým je Cirkev, blúdime bez cie?a, bez smeru, konzumujeme ?ivot v prázdnote. Ko?kokrát krá?ame cestou, ktorá nás vedie k zbyto?nostiam, k povrchným my?lienkam, a rukolapne cítime, ako sme vzdialení od prameňa lásky.
Druhý brat, ktorý sa ve?mi podobá nám v?etkým, pre?íva návrat svojho brata s hnevom a zatrpknutos?ou. To, ?o ho pribli?uje k na?ej skúsenosti, nájdeme v jeho slovách: ?H?a, to?ko rokov ti slú?im a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a ty si mi nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priate?mi“ (Lk 15,29). Nárokujeme si odmenu za na?u slu?bu a vernos?, a? do tej miery, ?e bezplatnos? slu?by zamieňame za nástroj vzbury proti Bohu. Hriech, ktorý sa ukrýva v tomto správaní, jasne odha?ujú Otcove slová: ?Syn môj, ty si stále so mnou a v?etko, ?o mám, je tvoje“ (Lk 15,31). V skuto?nosti nerozumieme hodnote blízkosti s Bohom. Najmä my kňazi si ?asto na svoju slu?bu zvykáme, v?etko nám pripadá samozrejmé, rutinné, ako výsledok na?ich skutkov. Tým strácame chu? spolo?enstva s ním. Blízkos? svätým tajomstvám by nás mala vies? stále hlb?ie do Otcových my?lienok, do h?bok jeho lásky, aby sme pochopili jeho konanie. Namiesto toho v?ak Bohu vy?ítame! Ak by sme si boli v?dy vedomí milosti, ?e sme ka?dý deň s ním, a najmä toho, ?e ?v?etko, ?o mám, je tvoje“, na?a kňazská existencia by bola ?ivotom transparentne ukazujúcim Otcovu lásku. Sme povolaní zotrva? s Bohom a v?etko s ním zdie?a?.
Potrebujeme si v?ak osvoji? postoje otcovstva z tohto podobenstva. Prvý je postoj otca, ktorý s o?akávaním pozerá na horizont. Musíme vedie? h?adie? do dia?ky, aby sme okam?ite zbadali tých, ktorí sú ?aleko a pribli?ujú sa. Táto prezieravos? nás zaväzuje opusti? krátkozrakos?, ktorá ?asto prebýva v na?ich my?lienkach a konaní, a otvára? srdce a myse?, aby sme hlb?ie porozumeli tým, ktorí sa k nám blí?ia.
Otec be?í v ústrety synovi. Takéto konanie je nevyhnutné aj pre kňaza, ktorý metaforicky povedané, nesedí len v spovednici, ale vychádza v ústrety synovi e?te predtým, ne? sa vráti, preto?e rozpoznal jeho návrat domov. Syn chyboval, no pochopil, ?e ?aleko od domova, od otca a rodiny, jeho ?ivot nemal zmysel. Otcovo objatie nepotrebuje ve?a slov, aby bolo jasné, ?e láska zabúda na hriech a odpustenie núti zamera? sa priamo na budúcnos?, aby bola ?itá dôstojne.
Trpezlivos? s druhým synom je evidentná v iniciatíve Otca, ktorý vychádza v ústrety váhavému a nahnevanému synovi. Nevy?íta mu, naopak, prosí ho (?parakalei“, prosí) a ?iada ho o nie?o omnoho náro?nej?ie: ?Tento tvoj brat bol m?tvy a o?il, bol stratený a na?iel sa“ (Lk 15,32). Tento syn, ktorý je stále s Otcom, musí pochopi?, ?e láska mení ?ivot, ?e odpustenie priná?a nový ?ivot, ?e zdie?anie je ovocím ?tedrosti, ktorá nám bola darovaná.
Obaja synovia musia pochopi?, ?e sú bratmi a spolo?ne sa majú vráti? do Otcovho domu. Iba spolo?ne mo?no odhali? ve?kos? Otcovej lásky. Nikto nesmie zosta? mimo Otcovho domu, preto?e by odmietol jeho lásku a stratil by zmysel ?ivota. Otec ?iada úplné zmierenie, aby ka?dý z bratov objavil, ?e je synom.
Drahí Misionári milosrdenstva, vy ste zvlá?tnym nástrojom zmierenia. Toto podobenstvo nám Je?i? zanechal, aby ka?dý z nás objavil nesmiernos? Bo?ej lásky a rozdielnos? tejto lásky od tej na?ej. Ve?mi potrebujeme túto lásku prija? do svojho vnútra, aby sme prenikli do h?bok jeho tajomstva a ponúkali milos? návratu a zmierenia.
Svätá Eucharistia, ktorú slávime, je prameňom odpustenia. Je hostinou, ktorú Otec vy?aduje. Nezabúdajme, ?e tu sa uskuto?ňuje pravé a plné zmierenie, preto?e Kristova obeta tu nachádza svoj najvy??í výraz. Láska prúdiaca od tohto stola, ktorá odpú??a hriechy, nech je ?ivou a ú?innou pamiatkou slu?by zmierenia, ktorá musí by? eucharistická, aby plne vyjadrila tajomstvo na?ej viery.
Preklad Martin Jarábek
?akujeme, ?e ste si pre?ítali tento ?lánok. Ak chcete by? informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.
