杏MAP导航

Delphine Allaire – Vatican News

Okrem u? rozsiahleho u?enia pápe?a o umelej inteligencii sa Pápe?ská akadémia pre ?ivot, in?titúcia napojená na Svätú stolicu, u? nieko?ko rokov zamý??a nad touto technologickou revolúciou, pri?om reaguje na podnety priamo od zainteresovaných strán. Ako opisuje jej predseda pre Vatikánsky rozhlas, k prvému stretnutiu predsedu Microsoftu s prezidentom Akadémie do?lo práve v tejto súvislosti. Brad Smith, riadiaci tím 50 000 in?inierov v centre v Seattli (USA), uznal pred Mons. Vincenzom Pagliom, ?e hranice medzi strojom a ?lovekom sú niekedy nejasné, a po?iadal Cirkev o ?pomoc pri ich lep?om vymedzení“.

Táto obava na?la okam?itý ohlas u pápe?a Franti?ka. Výsledkom bola ?Rímska výzva za etickú AI“, podpísaná 28. februára 2020 v Ríme pod zá?titou Pápe?skej akadémie pre ?ivot spolo?nos?ami Microsoft, IBM, Organizáciou pre vý?ivu a po?nohospodárstvo (FAO) a talianskou vládou. Po?as piatich rokov sa k textu pripojili mnohí ?al?í signatári, vrátane ?estnástich predstavite?ov rôznych nábo?enstiev, ktorí sa zi?li pri Pamätníku mieru v Hiro?ime (Japonsko) 10. júla 2024, ?i kalifornskej spolo?nosti Cisco a Anglikánskej cirkvi o nieko?ko tý?dňov skôr.

Nábo?enstvá ako formovatelia etického vedomia AI

Aj ke? Rímska výzva za etickú AI nie je sú?as?ou pápe?ského magistéria ako napríklad dokument Antiqua et Nova, odrá?a rovnakú snahu Svätej stolice o podporu centrálnej úlohy ?loveka v tejto novej technologickej oblasti. Mons. Paglia zdôrazňuje význam nového pojmu ?algoretika“, ktorý má by? protiváhou k pojmu ?algokracia“, teda tyranii výpo?tov, kde AI uniká spod kontroly svojich tvorcov.

V tomto procese mô?u nábo?enstvá, spolu s univerzitami a ?ir?ou spolo?nos?ou, prispie? k roz?íreniu etického vedomia AI nielen medzi ve?kými korporáciami, ale aj medzi politickými aktérmi. Taliansky arcibiskup preto apeluje na zavedenie etických a právnych pravidiel prostredníctvom medzinárodných dohôd, najmä v oblasti správy obrovského mno?stva dát. ?Snívam o dohode podobnej Parí?skej dohode z roku 2015 o klíme, ktorá by sa týkala nových a konvergujúcich technológií, predov?etkým umelej inteligencie,“ vyhlásil a vyzval skupinu G20 a OSN, aby si uvedomili svoju zodpovednos?.

Záchrana kres?anského humanizmu

Práve v rámci stretnutia G7 pod talianskym predsedníctvom v regióne Apúlia sedel v júni minulého roka pápe? Franti?ek spolu s Giorgiou Meloniovou a Emmanuelom Macronom a obhajoval potrebu ?významného ?udského doh?adu“ nad umelou inteligenciou. ?Skuto?né riziko spo?íva v tom, ?e technologizujeme ?loveka namiesto toho, aby sme humanizovali technológiu,“ upozorňuje Mons. Paglia a vyzýva na humanistické prebudenie. ?V?etky vedy by sa mali opä? spoji?, ako v ?ase renesancie. Veriaci i neveriaci, básnici i fyzici, filozofi i teológovia. Spolo?ne musíme vytvori? alianciu, ktorá nám pomô?e zachova? ?udskos?.“

Cirkev v tejto oblasti nesie obrovskú zodpovednos?, zdôrazňuje Mons. Paglia, pri?om pripomína, ?e katolíci od za?iatku vyznávajú, ?e Slovo – Logos – sa stalo telom. ?Nestalo sa avatarom,“ dodáva s odkazom na znepokojivé predpovede japonského fyzika Hiro?iho I?igura, ktorý pred nieko?kými rokmi na kongrese vo Vatikáne upozornil, ?e sú?asná generácia ?udí mô?e by? poslednou organickou, zatia? ?o ?al?ie generácie by u? mohli by? syntetické, zalo?ené na lítiu ?i iných materiáloch. ?To by znamenalo radikálnu premenu samotnej podstaty ?udstva.“

Európska zodpovednos?

S cie?om ?íri? a presadzova? etický prístup k AI cestuje Mons. Paglia po celom svete a predstavuje Rímsku výzvu, ako tomu bolo napríklad pred rokom v Indii. V naj?udnatej?ej krajine sveta získal podpisy tamoj?ích biskupov, ?ím sa Indická biskupská konferencia stala prvou, ktorá sa oficiálne pripojila k tejto iniciatíve. Dnes India spolu predsedá Parí?skemu summitu o AI, kde Svätú stolicu zastupuje Mons. Paul Richard Gallagher.

Ako pozorný pozorovate? diania v Parí?i, Mons. Paglia o?akáva od Európy rozhodné kroky v prebiehajúcom preteku, ktorému dominuje ?ínsko-americké duo. ?Európa má v?aka svojej dvetisícro?nej alebo tritisícro?nej humanistickej tradícii osobitnú citlivos?, ktorú treba zakomponova? do technologického sveta, ktorý sa vyvíja predov?etkým v ?íne a USA,“ podotýka. Hoci je starý kontinent v nevýhode z h?adiska zdrojov, pod?a Mons. Pagliu musí zohráva? zodpovednej?iu úlohu vo vývoji technológií a vedeckého výskumu, pri?om ich musí za?leni? do antropologického kontextu. ?Ak sa tak nestane, riskujeme, ?e rýchlos? technológií prekoná pomalos? humanizmu, pomalos? pravidiel,“ varuje. Jeho cie? je jasný: vyvráti? slávnu ironickú poznámku: ?Spojené ?táty inovujú, ?ína kopíruje, Európa reguluje.“

Preklad Martin Jarábek