杏MAP导航

Vatican News

Kard. Pietro Parolin na nedávnej náv?teve Jordánska predsedal dlhej slávnostnej liturgii pri príle?itosti posviacky nového kostola latinského patriarchátu, ktorý stojí na mieste Je?i?ovho krstu. Zú?astnilo sa na nej viac ako ?es?tisíc veriacich. Ako pí?e Andrea Tornielli, bolo to znamenie vitality a nádeje a je to príle?itos? zamyslie? sa nad tým, ?o sa deje vo svete, vrátane slov, ktoré 9. januára adresoval pápe? Franti?ek diplomatickému zboru.

Priná?ame vybrané ?asti z rozhovoru s kard. Pietrom Parolinom.

Sme v Jordánsku, vo Svätej zemi, na mieste Je?i?ovho krstu, ktoré bolo e?te pred nieko?kými desa?ro?iami mínovým po?om. Ne?aleko odtia?to sa vedie vojna, ktorú vyvolali útoky Hamasu a doplácajú na ňu civilisti svojou krvou a ni?ením, a to najmä v Gaze. Aké posolstvo by ste chceli odovzda??

Bola to ve?mi krásna a dobre zorganizovaná slávnos?, ale predov?etkým to bola oslava ve?kej nádeje. A to nie preto, ?e hovori? o nádeji v tomto jubilejnom roku venovanom tejto téme je u? kli?é. Posolstvo, ktoré mô?e vyplynú? z tohto dňa, je pod?a mňa práve toto: v regióne su?ovanom mnohými konfliktami, rozorvanom viacerými napätiami, pôda kedysi podmínovaná je dnes dobre obrábaná a úrodná. To je samo osebe znamením nádeje: skuto?ne, ako hovorí prorok, kopije sa mô?u zmeni? na kosáky, zbrane sa mô?u sta? nástrojmi pokoja. Ve?ká a ?ivá ú?as? ?udu je tie? dôvodom na nádej. Sú tu ?ivé sily a kres?anstvo mô?e aj s Bo?ou milos?ou pomôc? nájs? spôsoby rie?enia sú?asných konfliktov.

Jordánsko je krajina, kde kres?anská men?ina ?ije asimilovane a cíti sa by? sú?as?ou krajiny. V iných prípadoch to tak, ?ia?, nie je. Aká je dnes úloha kres?anov na Blízkom východe?

Kres?ania sú v týchto krajinách prítomní od nepamäti, na?alej sú plnohodnotnou a riadnou sú?as?ou blízkovýchodných ?tátov a spolo?ností, aj ke?, ?ia?, v?etky udalosti z dávnej i nedávnej minulosti a v sú?asnosti sú naklonené ich odchodu, a preto sa po?etne kres?anské komunity vo v?etkých krajinách zmen?ujú. Chcel by som zdôrazni? tento kon?titutívny rozmer kres?anskej prítomnosti: arabský znamená aj kres?anský, preto?e v týchto krajinách existuje kres?anské spolo?enstvo, ktoré má korene v minulosti. (...) Kres?ania ako kon?titutívna sú?as? mô?u prispie? vo v?etkých oblastiach. Ako u? mnohokrát povedal aj pápe?, Blízky východ bez kres?anov by bol chudobnej?í Blízky východ, chýbal by mu výraz, ktorý je základom samotnej reality tohto regiónu.

Ste znepokojený vývojom situácie v Sýrii?

?ítal som pozitívne vyhlásenia, ktoré odzneli a idú smerom, ktorý s nádejou vyjadril pápe? vo svojom príhovore k diplomatickému zboru: dúfajme, ?e pre Sýriu sa mô?e za?a? nová doba, v ktorej budú ma? v?etci ob?ania rovnaké práva a rovnaké výsady. To je koncepcia ob?ianstva, ktorú navrhuje aj Svätá stolica pre v?etky krajiny: v?etci ob?ania sú si rovní, majú rovnaké práva a rovnaké povinnosti pred zákonom. Úprimne dúfame, ?e tieto potvrdenia budú nasledova?, a teda ?e budú chránené aj práva men?ín a práva kres?anov.

Len pred dvoma dňami sa po dvoch rokoch kone?ne uskuto?nili vo?by libanonského prezidenta. Aký je to signál?

Myslím si, ?e je to pozitívny signál. Po?as týchto dvoch rokov sme v?dy tvrdili, ?e je dôle?ité, aby krajina mala rovnakú kontinuitu a pretrvala tak, ako je nakonfigurovaná, teda - aby som pou?il slová sv. Jána Pavla II. o ?krajine posolstva“ – ?i?e krajine, kde spolu koexistuje sociálna, politická a nábo?enská rozmanitos?. V?dy sme tvrdili, ?e v prvom rade treba zabezpe?i? predsedníctvo, teda posilni? in?titúcie. Je to teda znamenie nádeje. Úprimne dúfame, ?e tieto vo?by znamenajú pre Libanon novú etapu, v ktorej sa v?etky politické sily spoja, aby na?li spolo?nú re? a pracovali pre dobro krajiny a predov?etkým pre tie reformy, ktoré krajina nevyhnutne potrebuje. (...)

Pápe? vo svojom príhovore k diplomatickému zboru odsúdil riziko rozvoja ?klubovej“ mentality, ktorá spôsobuje, ?e sa rad?ej rozprávame len s tými, ktorí zmý??ajú rovnako ako my. Pápe? opakovane pripomenul ?ducha Helsínk“: ?o to znamená dnes?

?Duch Helsínk“ je práve prekonanie tejto mentality. Ocitli sme sa v rozdelenom svete, vo svete protikladov, rozdelenom na dva bloky. Mo?no dnes sa tieto ?kluby“ rozdrobili a znásobili. A v istom zmysle to mo?no bolo jednoduch?ie, ke? existovali len dva bloky. ?Helsinský duch“ je práve duchom niekoho, kto prekro?il kategóriu nepriate?a a dokázal nájs? spolo?nú re? aj s tými, ktorí nemysleli ako on. Helsinki predstavujú túto schopnos? prekro?i? svoj vlastný názor alebo ho pova?ova? za jedine?ný a výlu?ný a akceptova? aj to, ?e existujú iné názory, ktoré sú legitímne a ktoré sa dajú zosúladi? aj s mojím, samozrejme, tým, ?e sa aj ja nie?oho vzdám. Tu je zdravý kompromis (...) s cie?om prekona? konflikt.

?o v tomto zmysle znamená výraz ?spravodlivý mier“?

Pod?a môjho názoru spravodlivý mier znamená mier, ktorý je zalo?ený na medzinárodnom práve a deklaráciách OSN. Sú to nástroje, ktoré má medzinárodné spolo?enstvo k dispozícii na reguláciu vz?ahov medzi krajinami a medzi spolo?enstvami ?tátov. (...)  V kres?anskom myslení spravodlivos? neznamená len da? ka?dému to, ?o mu patrí, pod?a distribu?nej spravodlivosti, ale je to spravodlivos?, o ktorej hovorí sám Je?i?, je to vy??ia spravodlivos?, ktorá sa stáva láskou a odpustením vo?i druhým. Pápe? Franti?ek diplomatickému zboru hovoril o diplomacii odpustenia. Ve?mi krásny je ten úryvok z príhovoru, práve preto, ?e evokuje schopnos? prekro?i? jednoduché po?iadavky spravodlivosti.

Pápe? Franti?ek po?as svojich nedávnych ciest do Luxemburska a Belgicka v súvislosti s vojnovými situáciami vyzval na ??estné rokovania“ a ??estné kompromisy“. Pre?o je dnes také ?a?ké rokova? s cie?om dosiahnu? kompromis? Pre?o sa zdá, ?e diplomacia je nemá? Mám na mysli najmä prebiehajúci konflikt v srdci kres?anskej Európy medzi Ruskom a Ukrajinou...

Skuto?ne vyvoláva ve?ký smútok, ?e u? nie sme schopní rokova? a ?e, ako sa hovorí, prevláda ?právo sily“, a nie ?sila zákona“. Aj pápe? vo svojom príhovore k diplomatickému zboru evokoval rôzne prí?iny tejto situácie a vysvetlil, ?e existuje atmosféra nedôvery a vzájomného strachu, ktorá vytvára stále vä??iu polarizáciu medzi ?tátmi a medzi spolo?enstvami a bráni h?adaniu spolo?ných rie?ení. Trval by som práve na tomto: chýba dôvera. Na vyjednávanie, na dialóg je potrebná minimálna dôvera v toho druhého. A potrebujete aj ?al?í aspekt, ktorý zdôraznil pápe?: schopnos? vyjs? zo seba, vcíti? sa do poh?adu partnera, ktorým v tomto prípade mô?e by? protivník alebo nepriate?. Potrebná je schopnos? vyjs? si v ústrety, pochopi? alebo aspoň bra? vá?ne dôvody toho druhého. To sú dôvody, pre?o je dnes ve?mi ?a?ké vyjednáva?. K tomu sa pridáva - a aj na to pápe? poukázal - kríza in?titúcií zodpovedných za dialóg, ktoré sa zrodili práve preto, aby ho podporovali, teda medzinárodných organizácií: dnes je pre ne ?a?ké pokra?ova? vo vykonávaní úlohy, ktorú boli schopné dosiahnu? bezprostredne po druhej svetovej vojne. Existuje mnoho ?al?ích prí?in, ale povedal by som, ?e pre mňa je tu táto základná.

Do?asná dohoda o vymenovaní nových biskupov v ?íne je na?alej v centre polemík vyvolaných na politicko-medzinárodnom poli i na cirkevnom poli: niektorí ju prezentujú ako kapituláciu. Aký je jej skuto?ný význam?

Je logické, ?e sa tak mô?e sta?, ke? ?elíme takej zlo?itej situácii, akou je ?ínska, ktorá vychádza z mimoriadne zlo?itej histórie. Názory mô?u by? aj ve?mi rozdielne. V?dy som hovoril: nie som ?okovaný, ?e sa nájdu ?udia, ktorí majú iný názor, preto?e veria, ?e existujú aj iné rie?enia. Zo strany Svätej stolice sa verilo, ?e toto je najú?innej?ie rie?enie: za?a? dialóg od jednej z otázok, ktoré boli na stole. Jednou z tých najdôle?itej?ích a zároveň naj?a??ích bola práve otázka menovania biskupov. Som presved?ený, ?e dohoda o menovaní biskupov v podstate navrhuje dve veci, ktoré pomaly napredujú - miestami sa objavujú aj ústupy - správnym smerom, a to skuto?nos?, ?e v?etci biskupi sú v spolo?enstve s pápe?om. To je pre Katolícku cirkev zásadné. Je to nie v?dy úspe?ný pokus o jednotu v Cirkvi prekonaním rozdielov a zabezpe?ením ur?itej normalizácie v ?ivote Cirkvi. Samozrejme, neexistuje ?iadne ?zázra?né“ rie?enie, ale rie?enie, ktoré navrhuje cestu. Pomalú a nie ?ahkú cestu, ktorá v?ak sa mi zdá, ?e priná?a ur?ité ovocie, ktoré mo?no e?te nevidíme, ale ktoré ur?ite prinesie vä??ie ovocie, ke? sa zvý?i dôvera a schopnos? dialógu medzi stranami.

Tak?e aj v tomto prípade sú dôvody na nádej...

Verím, ?e áno, existujú dôvody na nádej. Pápe? vo svojom príhovore k diplomatickému zboru hovoril o diplomacii trpezlivosti. Verím, ?e v tomto prípade viac ako v iných, ale mo?no aj v?eobecne, musíme ma? schopnos? trpezlivosti, ku ktorej nás vyzval u? apo?tol Jakub: pozrite sa na ro?níka, ktorý zasial a potom trpezlivo ?akal, kým prídu da?de, kým napadne sneh a kým osivo prinesie úrodu. Som presved?ený, ?e aj v tejto oblasti, ako aj v mnohých iných oblastiach ?ivota, musíme ma? túto schopnos? pozera? sa ?alej ako na okam?ité výsledky. ?ia?, aj my sme otrokmi okam?itých výsledkov. Som presved?ený, ?e mnohé z reakcií, ktoré ste spomenuli, sú spôsobené práve aj týmto splo?tením na prítomnos?, bez schopnosti pozrie? sa aj do budúcnosti s oh?adom na minulos? a ?a?kosti, ktoré sme v minulosti za?ili. Tak?e bez ?ahkých ilúzií - verím, ?e nikto nie je v tomto zmysle oklamaný -, ale áno, s nádejou a odhodlaním napredova? po tejto ceste a s Bo?ou milos?ou to prinesie o?akávané ovocie.

Preklad a spracovanie: o. Martin Jarábek a Miroslava Holubíková