杏MAP导航

V poslednú adventnú nede?u nájdeme posledný kúsok mozaiky, v?aka ktorej sme po?as posledných nedie? krá?ali k narodeniu Pána. Stretávame sa s Pannou Máriou, ktorá spieva Magnifikat pri náv?teve svojej príbuznej Al?bety. Ponárame sa tak do sviato?ného srdca tejto ?eny, ktorá práve prijala Bo?ie zvestovanie a delí sa o svoju rados? s touto svojou príbuznou, ktorá bola neplodná a ktorá sa tie? dozvedela, ?e je tehotná.

Máriina rados?, ktorú Mária spieva, pramení z toho, ?e sa vníma ako ve?mi malá, ako hovoria u? proroci: ?A ty Betlehem, taký malý....“. H?a, Mária je toto stvorenie, ktoré sa cíti pred Bohom ve?mi malé, ale nebojí sa prija? ve?kos? jeho volania a predov?etkým - ako nám pripomína List Hebrejom - Mária si uvedomuje, ?e Boh, ke? k nám hovorí a vstupuje do ná?ho ?ivota, nechce obetu, ale pripravil nám telo, aby toto telo priná?alo ovocie. A tak hovorí svoje ?áno“. Mária je ??astná z toho, ?e správne interpretovala svoj ?ivot, svoje telo pred Bo?ím poh?adom. A tak ide k svojej príbuznej a zdie?a s ňou túto nesmiernu rados?, ktorú spievame ka?dý ve?er v liturgii hodín, pieseň Magnifikat: Ve?ké veci vo mne urobil V?emohúci.

Ke? ide k svojej príbuznej, po?uje tieto slová: ?Blahoslavená je tá, ktorá uverila, ?e sa splní to, ?o jej povedal Pán“. Tu ide o posledný náznak, ke? sa blí?ia Vianoce. V?etci máme telo, zem, do ktorej Boh vkladá zrnko svojho slova. Niekedy sme v poku?ení neveri?, ?e sa v nás mô?u dia? ve?ké veci, ale ka?dý z nás je malý, a predsa je povolaný k nie?omu ve?kému. Aby sme sa stali miestom, kde sa Bo?ie slovo nap?ňa a priná?a ovocie. Vtedy mô?eme skuto?ne pristupova? k Vianociam tak, ?e si po?i?iame Máriinu pieseň a vrátime sa k nádeji, ?e ve?ké veci robí Pán aj v na?om malom ?ivote, a predsa ve?ké v jeho o?iach.