杏MAP导航

Alessandro Di Bussolo a Isabella Piro – Vatican News

Ú?as pred Bo?ou novos?ou, pred tajomstvom Vtelenia je ?prvým hnutím srdca, ktoré sa má prebudi?“, aby sa vydalo v ústrety Pánovmu narodeniu a ?so ?ivou nádejou prekro?ilo svätú bránu“. Ú?as podobne ako u Panny Márii po zvestovaní anjela Gabriela, ktorá sa ?s mimoriadnou prirodzenos?ou“ pripája k Bo?iemu plánu a chce sa na ňom ?slobodne a vedome zú?astni?“. Aby sme to v?ak mohli uskuto?ni?, musíme najprv uvo?ni? strnulos? srdca a poveda? ?nie“ v?etkému, ?o hrozí, ?e nás uzavrie a za?a?í: strachu, rezignácii a cynizmu. Len tak ?budeme schopní pozera? sa na v?etko novými o?ami, rozpozna? tie semienka evanjelia, ktoré sú u? prítomné v realite“, pripravení prinies? svetu Bo?iu nádej. To sú slová prvej adventnej meditácie pátra Roberta Pasoliniho, kapucína, nového kazate?a pápe?ského domu, ktoré dnes ráno v Aule Pavla VI. predniesol pápe?ovi a jeho spolupracovníkom z Rímskej kúrie. Téma vybraná pre tri zamyslenia znie: ?Dvere nádeje. K otvoreniu Svätého roka prostredníctvom viano?ného proroctva“.

Otvorenie dverí ú?asu

Po nieko?kých úprimných slovách v?aky svojmu predchodcovi, otcovi Ranierovi Cantalmessovi, ktorý pôsobil 44 rokov ako kazate? ?radosti a svetla evanjelia“ pre pápe?ský dom, nás páter Pasolini pozýva otvori? ?Dvere ú?asu“, je to téma zvolená pre jeho prvú meditáciu, najprv sa venoval hlasu prorokov, potom Al?betinej ?odvahe nesúhlasi?“ a napokon Máriinej ?pokornej podriadenosti“. Proroci, tí, ktorí ?vedia hlboko pochopi? zmysel dejinných udalostí“, nám pod?a kazate?a nazna?ujú výzvu, ktorej máme ?eli? v adventnom období: ?uvedomi? si Bo?iu prítomnos? a pôsobenie v dejinách a znovu prebudi? ná? ú?as pred tým, ?o nielen mô?e, ale predov?etkým e?te chce uskuto?ni? v na?ich ?ivotoch a v dejinách sveta“.

Hlasy prorokov, ktoré napomínajú a potom otvárajú nádej

Zdôrazňujúc, ?e po?as tohto obdobia nám liturgia priná?a mnohé prorocké texty, kazate? zdôraznil, ?e ich hlas nás nikdy nemô?e necha? ?ahostajnými, preto?e, ako hovorí Jeremiá?, vyvoláva v nás dva ú?inky: napomína a potom otvára nádeji, preto?e ?Boh potvrdzuje vernos? svojej lásky a ponúka ?u?om novú príle?itos?“.

?a?kosti viery v nové svetlo

Sú to slová, ktoré sa nám predov?etkým ?a?ko po?úvajú, ?ke? sa Bo?í hlas sna?í znovu otvori? kanály nádeje“, preto?e ?prija? dobrú správu nie je ?ahké, najmä ke? je skuto?nos? u? dlho pozna?ená utrpením, sklamaním a neistotou. Do na?ich s?dc sa ?asto vkráda poku?enie veri?, ?e sa u? ni? nové nemô?e sta?“. Av?ak hlasy ako Izaiá?ov: ?H?a, robím novú vec: práve teraz klí?i, ?i to nevidíte?“ nás oslovujú práve tu, ?kde sme v poku?ení uveri?, ?e realita nám u? nemô?e ponúknu? nové záblesky svetla“. Výzvou je teda znovu prebudi? ?ú?as“ pred tým, ?o Boh chce ?znovu uskuto?ni? v na?ich ?ivotoch a v dejinách sveta“.

Príklad sv. Al?bety a Panny Márie

Aby nás páter Pasolini pripravil na na?úvanie týchto prorockých hlasov, poukazuje na príklad dvoch ?enských postáv, Al?bety a Panny Márie, v ktorých sú prítomné dva základné postoje, ktoré v nás majú vyvola? dynamizmus spásy: Al?beta vedela poveda? ?nie“ zdanlivej kontinuite vecí a väzieb, zatia? ?o v Márii z Nazareta vidíme potrebu ?vedie? poveda? ?áno‘ Bo?ej novosti, formulova? slobodný a radostný súhlas s jeho vô?ou“.

Sv. Al?beta - odvaha nesúhlasi?

Kazate? Pápe?ského domu vo svojej meditácii prerozpráva príbeh Al?bety a jej man?ela Zachariá?a, ako ho opisuje evanjelista Luká?, pri?om star?í kňaz ?nedôver?ivo prijal ohlásenie udalosti, po ktorej sa dlho tú?ilo, ale ktorú u? mo?no nepova?oval za mo?nú“: narodenie syna. Pre nedostatok viery zostáva nemý a? do obrezania syna Jána, ktorého meno nazna?il anjel. Ke? príbuzní ?iadajú, aby die?a dostalo otcovo meno Zachariá?, zasiahne jeho matka Al?beta: ?Nie, bude sa vola? Ján. Zachariá?, zdôrazňuje páter Pasolini, znamená ?Boh pamätá“, zatia? ?o Ján znamená ?Boh je milosrdný“. Vysvet?uje, ?e toto meno ?presúva pozornos? na dne?ok“ a ?nazna?uje, ?e dejiny, hoci sú ovplyvnené svojím dedi?stvom, v?dy sú schopné prekona? samé seba a otvori? sa novým mo?nostiam, ak je tu Bo?ie pôsobenie“. Zachariá? napí?e na tabu?u svoj súhlas s menom Ján a znovu získa svoj hlas.

Zistí, ?e to najlep?ie e?te len príde

Al?betina reakcia pre kazate?a nazna?uje, ??e niekedy je potrebné preru?i? tok vecí, aby sme sa otvorili Bo?ej novosti“. ?Dnes, v mimoriadnom ?ase ?udských dejín,“ vysvet?uje, ?viac ako kedyko?vek predtým potrebujeme obnovi? tento druh duchovného poh?adu na skuto?nos?“, v ktorom ?popri ?a?kých nespravodlivostiach, vojnách a násilí, ktoré su?ujú ka?dý kút sveta, sa objavujú nové objavy a s?ubné cesty k oslobodeniu. Sústredení na prítomnos? ?máme problém investova? do budúcnosti a máme tendenciu predstavova? si zajtraj?ok ako fotokópiu dne?ka“. Na druhej strane Al?betino ?nie“, ktoré vkladá Jánov osud do Bo?ích rúk, ?nám pripomína, ?e ni? a nikto nie je podmienený len vlastnou históriou a koreňmi, ale je neustále obnovovaný Bo?ou milos?ou“.

Odmietnu? zvyk, aby sme sa nechali obnovi? Bohom

?Je ve?a ?nie“, ktoré ?aká na vyslovenie,“ pokra?uje kazate?, ?nielen tých proti explicitnému zlu, ale aj tých proti subtílnemu zlu, ktorým je zvyk pokra?ova? vo veciach bez toho, aby sme mali odvahu vá?ne ich prehodnoti? a urobi? to spolo?ne. Ale na vyslovenie týchto ?odvá?nych nie“ treba veri?, ?e ?Boh pôsobí v dejinách a ?e to najlep?ie e?te len príde“.

Mária pokora

Nakoniec, aby hovoril o Máriinej odpovedi na Pánovo volanie, páter Pasolini znovu ?ítal evanjelium Zvestovania v ?rtách, ?ktoré nám mô?u pomôc? obnovi? trochu úcty k tajomstvu Vtelenia“. Vysvet?uje, ?e u svätého Luká?a sa zdá, ?e úlohou anjela Gabriela je ?vstúpi? do Máriinho srdca bez toho, aby akoko?vek ohrozoval dvere jej disponovanosti, preto?e dialóg medzi nimi musí prebieha? v úplnej slobode“ a ?v atmosfére dôvery“. Panne Márii prikazuje, aby sa radovala, teda aby si ?uvedomila nie?o, ?o u? je: Pán je s ňou“. A to je, vysvetlil kazate?, ?milos? adventného obdobia“, teda to, ?e si ?uvedomujeme, ?e je viac dôvodov na rados? ako na smútok, nie preto, ?e veci sú jednoduché, ale preto, ?e Pán je s nami a v?etko sa e?te mô?e sta?“.

Rozru?enie Panny Márie

Pri anjelových slovách je ?Mária rozru?ená“. Pod?a pátra Pasoliniho prinajmen?om z dvoch dôvodov. Prvým je, ??e ke? nám niekto prejavuje svoju lásku, je to v?dy prekvapenie. Láska nie je samozrejmá udalos?“ a ?potrebujeme sa cíti? uznávaní a prijatí takí, akí sme“. Druhým dôvodom Máriinho strachu je to, ??e jej srdce cíti, ?e nastal ?as necha? sa úplne nanovo definova? Bo?ím slovom“. Je to, ako vysvet?uje, ?akoby Bo?ie slovo malo písa? na list papiera, kde sa u? nahromadilo mnoho iných výrokov, ktoré sa ?asom usporiadali a ponechali len malý priestor na ?al?ie potvrdenie“. V advente v?ak ?akanie a po?úvanie slú?i práve na to, ?aby do nás vstúpil Bo?í hlas a aby nám nanovo povedal, ?ím sme a ?ím mô?eme by? pred jeho tvárou“.

Výzva k novému ?ivotu

Napokon, výzva k materstvu, ktoré je pod?a ?udských kritérií nemo?né, vystavuje Máriu riziku, ?e ju nikto nepochopí, ba ?e ju v?etci odsúdia ako cudzolo?nicu pod?a predpisov Moj?i?ovho zákona. Z preneseného významu to pre pátra Pasoliniho znamená, ?e ?ka?dé ohlasovanie Boha nevyhnutne vystavuje ?loveka smrti, preto?e obsahuje prís?ub plného ?ivota, úplne darovaného Bohu a svetu“. A strach ?pred takouto zodpovednos?ou“ mo?no prekona? len ?zvá?ením krásy a ve?kosti toho, ?o nás ?aká“. Aby sme sa v?ak tomuto v?etkému otvorili, zdôrazňuje kazate?, ?nemô?eme sa obmedzi? na vyslovenie tých ?áno‘, ktoré nás ni? nestojí a ktoré nás nikdy o ni? nepripravia“. Ka?dé ?autentické rozhodnutie pod?a evanjelia“ toti? ?stojí celý ?ivot a vystavuje nás riziku straty privilégií a istôt“. Poveda? Bohu ?áno“, pripomína páter Pasolini, nás vystavuje riziku ?zomrie? v rovnováhe, ktorú sme dosiahli a v ktorej sa sna?íme zotrva?“. A predsa je to práve ?cesta, ktorá nás núti znovu objavi? samých seba“.

H?a, slu?obnica Pána

Anjelovi Panna odpovedá svojím ?svätým údivom“ a pýta sa: ?Ako sa to stane, ve? ja mu?a nepoznám?“ ?Netú?i do detailov pochopi? Bo?í plán“, ale ?chce sa jednoducho sta? jeho slobodnou a vedomou ú?astní?kou“. A anjel jej nevysvet?uje, ako splodí telo Bo?ieho Syna: iba jej oznamuje, ?e Duch Svätý bude jej verným strá?com. Spolu s ním: ?H?a, slu?obnica Pána: nech sa mi stane pod?a tvojho slova“, napokon Mária ?vyhlasuje celé svoje nad?enie z povolania, ktoré práve prijala“. Akoby hovorila anjelovi, vysvet?uje kazate?: ?To, ?o si mi navrhol, aby som prijala, v skuto?nosti teraz chcem a volím si to ja“.

Oznámenia, ktoré dostávame v na?om ?ivote

Pre pátra Pasoliniho ?v?etky zvestovania, ktoré dostávame na ceste ?ivotom, nemô?u skon?i? inak ako takto. Ke? sa Bo?iemu svetlu podarí ukáza? nám, ?e v strachu z toho, ?o nás ?aká, je prítomná vernos? ve?ného prís?ubu, zrodí sa v nás ú?as a my objavíme, ?e sme schopní kone?ne vyslovi? svoje tu som“.

Preklad Martin Jarábek