杏MAP导航

Homília kard. Baldassara Reinu

S ve?kou rados?ou sme pre?ívali úkon otvorenia Svätej brány v na?ej katedrále. Chceli sme ním obnovi? na?e vyznanie viery v Krista, ktorý je Bránou na?ej spásy, a potvrdi? ná? záväzok by? pre ka?dého brata a sestru konkrétnym znamením nádeje otvorením dverí ná?ho srdca, s citmi a rozhodnutiami pre milosrdenstvo, dobro a spravodlivos?.

Cítime sa v hlbokom spolo?enstve so Svätým Otcom: toto je jeho katedrála, je to chrám, ktorý predsedá v láske a spolo?enstve. Cítime objatie a podporu ná?ho pastiera a uis?ujeme ho o na?ich modlitbách. Dne?né slávenie pripadá na sviatok Svätej nazaretskej rodiny, ktorá je vzorom ka?dého domáceho spolo?enstva a zrkadlom troji?ného spolo?enstva. Vnímam túto prozrete?nostnú zhodu okolností ako pozvanie, aby sme si uvedomili, ?e sme Bo?ou rodinou, ktorá je povolaná rás? v jednote, a modlitbou podporova? v?etky rodiny, najmä tie, ktoré pre?ívajú ?a?kosti a trápenia. Symbolické gesto niektorých rodín, ktoré pre?li Svätou bránou spolu s koncelebrantmi, je výre?ným svedectvom tohto poslania, ktoré poci?ujeme ako zvlá?? naliehavé v na?ej dobe.

Bo?ie slovo, ktoré sme po?uli, nám pomáha rozjíma? o na?ej identite synov, ktorí sú povolaní ?i? ako Bo?ia rodina. Svätá brána, ktorou sme pre?li, evokuje toto ka?dodenné gesto, ktoré robíme, ke? prekra?ujeme prah na?ich domovov. Táto brána, ktorá je teraz otvorená dokorán, nás voviedla nielen do Pánovho domu, ale aj do h?bky jeho srdca.

Apo?tol Ján nám v druhom ?ítaní podáva zves? neoby?ajnej h?bky: sme Bo?ími de?mi. Skúsenos? vz?ahu s Bohom, a rozmer, ktorý predstavuje je na?e synovstvo, je to skuto?nos?, ktorú musíme neustále znovu objavova?. A na tento ú?el by nám mohlo pomôc? zastavi? sa a na chví?u sa zamyslie? nad podobenstvom o milosrdnom Otcovi.

Výklad tohto podobenstva dlho rozde?oval a staval do protikladu dvoch bratov, pri?om nedokázal pochopi?, ako obaja zdie?ali námahu z toho, ?e sú synmi na základe chybného úsudku vo?i svojmu otcovi. Pripomeňme si, ?e na scénu prichádza mlad?í syn, ktorý ?iada svoj podiel z dedi?stva a odchádza, presved?ený, ?e aby sa cítil ?ivý a zodpovedný za svoj ?ivot, musí sa oslobodi? od otca, opusti? dom, v ktorom vyrastal, lono, ktoré ho zrodilo. Ocitáme sa pred jasnou predstavou na?ej doby, za?a?enej ?archou nedorozumenia: toho, pod?a ktorého je Boh nepriate?om na?ej slobody, preká?kou, ktorú treba odstráni?, aby sme sa mohli cíti? tvorcami svojho ?ivota.

Av?ak aj star?í syn, ktorý by sa mohol javi? ako vzor vernosti a poslu?nosti, je väzňom hlbokého nepochopenia. Jeho skuto?ný stav sa jasne vynára v jeho proteste vo?i otcovi, ke? sa vracia jeho mlad?í brat: ?U? to?ko rokov ti slú?im a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priate?mi“ (Lk 15, 29). V týchto slovách sa odha?uje jeho poslu?nos? bez lásky, pre?ívaná ako slu?ba otcovej vôli, ktorú vníma ako despotickú. Obaja synovia si preto nakoniec svoje miesto v otcovom dome neinterpretujú ako miesto milovaných synov, ale ako miesto sluhov: star?í, ktorý vyhlasuje, ?e slú?il, a mlad?í, ktorý sa rozhodol vráti? domov s úmyslom po?iada? otca, aby ho prijal ako jedného z nádenníkov.

Prekvapenie v?ak spo?íva v reakcii otca, ktorý preru?í re? mlad?ieho syna a obrátený k sluhom vyhlási: ?Tento môj syn bol m?tvy a o?il, bol stratený a na?iel sa“ (Lk 15, 24). Podobne najstar?iemu synovi, ktorý vyjadruje svoju nevô?u, otec odpovedá s odzbrojujúcou ne?nos?ou: ?Syn môj, ty si stále so mnou a v?etko, ?o ja mám, je tvoje“ (Lk 15, 31). V týchto slovách je hlboká pripomienka pravdy o synovskom vz?ahu: by? synom nie je stav, ktorý si ?lovek zaslú?i alebo vydobyje, ale dar, ktorý sa zakladá na otcovej bezpodmiene?nej láske. Toto nesprávne chápanie otcovstva má priame dôsledky na bratstvo. Odmietnutie ú?asti na slávnosti návratu mlad?ieho brata sa premieta do odmietnutia pokrvného zväzku: ?No ke? pri?iel tento tvoj syn, ?o ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vyk?mené te?a“ (Lk 15, 30). V týchto slovách, plných trpkosti a odstupu, rezonuje odmietnutie bratstva, ?tento tvoj syn“, ktorý popiera v?etky zväzky so svojím bratom. Otec v?ak odpovedá: ?Tento tvoj brat“ (Lk 15, 32) a sna?í sa oboch synov privies? spä? k vedomiu spolo?nej rodinnej príslu?nosti.

V tomto podobenstve je detail, ktorý nás pozýva, aby sme znovu uva?ovali o obraze brány, tej istej brány, ktorou sme pre?li a ktorou budeme prechádza? aj po?as tohto milostivého roka. Vo chvíli, ke? sa syn vydáva na cestu spä?, svätý Luká? s dojemnou presnos?ou zdôrazňuje: ?kým bol e?te ?aleko“ (Lk 15, 20). Tu sa odha?uje mimoriadna ?rta otcovského srdca: otec nielen ?akal, ale bdel s neochvejnou nádejou a pri poh?ade na syna z dia?ky v sebe poci?uje chvenie súcitu. Neotá?a, ale be?í k nemu, objíma ho a bozkáva s nekone?nou nehou.

Predstavme si tohto otca, ktorý neúnavne miluje. Vidíme ho, ako sa k nemu rýchlo blí?i s otvorenou náru?ou. Táto otvorená náru? je svätou bránou. Bez oh?adu na to, ako ?aleko sme za?li, bez oh?adu na to, ?o sme urobili, premárnili alebo zni?ili. Vo chvíli, ke? sme sa rozhodli vráti?, nikdy nenájdeme zatvorené dvere, ale náru?, ktorá nás prijíma a po?ehnáva.

Domov, ktorý nás ?aká, nie je ni? iné ako Otcov príbytok, jeho srdce, miesto, kde nás vidí, aj ke? ho e?te my nevidíme. Je to srdce, ktoré sa k nám pribli?uje, aj ke? sme e?te ?aleko, preto?e On sa od nás nikdy neodlú?il.

Chceme sa sta? pútnikmi nádeje, tejto nádeje, lásky, ktorá sa neunavuje, znovuobjavenej spásy, obnovenej rodiny. Z tejto otvorenej náru?e sa nanovo nau?me by? cirkvou, stáva? sa jej sviatos?ou, rodinou Boha, ktorý oslobodzuje na?u slobodu pre dobro.

Neváhajme prejs? Bránou, ktorá vedie do Bo?ieho srdca, ?ivého obrazu jeho náru?e ?iroko otvorenej, aby nás prijala. Vstúpme s dôverou, zakúsme a kontemplujme, aký dobrý je Pán (? 34, 9), a ke? raz zakúsime rados? z tejto synovskej príslu?nosti, staňme sa neúnavnými rozsieva?mi nádeje a budovate?mi bratstva.

Prejs? svätou bránou znamená prija? toto pozvanie a ?i? ako synovia v Synovi, svedkovia Otca, ktorý nás o?akáva, ?kým sme e?te ?aleko“ (Lk 15, 20). Je to pozvanie odpoveda? na Bo?iu milos? s otvoreným srdcom a necha? sa zmieri? jeho objatím, ktoré nám navracia dôstojnos? a umo?ňuje budova? pravé bratské vz?ahy.

Dnes, ke? prechádzame touto bránou, ktorá je Otcovou náru?ou, sa na?e my?lienky s osobitným súcitom obracajú k tým, ktorí sa podobne ako mlad?í syn v podobenstve cítia vzdialení a nehodní, a aj k tým, ktorí podobne ako star?í syn nesú v srdci ?archu hlbokej horkosti a u? sa necítia by? milovanými de?mi. Myslime na chorých, väznených, pozna?ených boles?ou, osamelos?ou, chudobou alebo neúspechom. Myslíme na tých, ktorí sa nechali premôc? sk?ú?enos?ou alebo stratou zmyslu ?ivota, na tých, ktorí stratili nádej, na tých, ktorí prestali h?ada? Otcovu náru?, preto?e sa uzavreli do seba alebo do istôt pozemských vecí. V tomto svete zmietanom vojnami, nezhodami a nerovnos?ou roztvorme náru? ku v?etkým, pri?iňme sa, aby sa cez na?u otvorenú náru? odrá?ala Bo?ia láska. Nezachránime sa sami, ale ako rodina, a preto je to bratstvo, ktoré musíme rozvíja? zo v?etkých síl!

Ako synovia v Synovi, prijmime toto poslanie za svoje a zavia?me sa ?i? v radosti z evanjelia. Najmä ke? vchádzame do dverí na?ich domovov, sna?me sa vná?a? Boha do na?ich rodín, do na?ich ka?dodenných vz?ahov, do vz?ahov s de?mi, do man?elských zväzkov, do starostlivosti o star?ích ?udí. Nech je na?e svedectvo, podobne ako svedectvo Márie a Jozefa, ?iarivé a plodné, aby sa ka?dé zatvorené dvere stali otvorenými a aby ka?dé vzdialené srdce na?lo cestu spä? do Otcovho domu. Amen.

Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu Vatican News, Andrej Klapka, Martin Jarábek