杏MAP导航

DIKASTÉRIUM PRE NÁUKU VIERY

?Krá?ovná pokoja“

Poznámka o duchovnej skúsenosti z Med?ugoria

Predslov

1. Nastal ?as, aby sa uzavrela dlhá a zlo?itá história týkajúca sa duchovných javov v Med?ugorí. Je to história, v ktorej na seba nadväzovali rozdielne názory biskupov, teológov, komisií a analytikov.

Závery vyjadrené v tejto nóte sú zasadené do kontextu toho, ?o ur?ujú platné (Dikastérium pre náuku viery, 17. mája 2024; ?alej skrátene ). V dôsledku toho je perspektíva analýzy úplne odli?ná od tej, ktorá sa pou?ívala v predchádzajúcich ?túdiách.

Je dôle?ité hne? na za?iatku objasni?, ?e závery tejto poznámky neznamenajú hodnotenie morálneho ?ivota údajných vizionárov. Na druhej strane treba ma? na pamäti, ?e ke? sa rozpozná pôsobenie Ducha pre dobro Bo?ieho ?udu ?uprostred“ duchovnej skúsenosti od jej po?iatkov a? po sú?asnos?, charizmatické dary (gratiae gratis datae) - ktoré s ňou mo?no spája? - si nevyhnutne nevy?adujú morálnu dokonalos? zú?astnených osôb, aby mohli pôsobi?.

2. Hoci vo v?etkých posolstvách spojených s touto duchovnou skúsenos?ou nachádzame mnoho pozitívnych prvkov, ktoré pomáhajú pochopi? výzvu evanjelia, niektoré posolstvá by - pod?a názoru niektorých - predstavovali rozpory alebo by boli spojené s tú?bami ?i záujmami údajných vizionárov alebo iných ?udí. Nemo?no vylú?i?, ?e sa to mohlo sta? v prípade niektorých málo posolstiev, a táto skuto?nos? nám pripomína to, ?o hovoria tohto dikastéria: ?e takéto javy ?sa niekedy zdajú by? spojené so zmätenými ?udskými skúsenos?ami, s teologicky nepresnými vyjadreniami alebo so záujmami, ktoré nie sú celkom legitímne“ ( ?. 14). To nevylu?uje mo?nos? ?nejakého omylu prirodzeného rádu, ktorý nie je spôsobený zlým úmyslom, ale subjektívnym vnímaním javu“ (tam?e, ?l. 15.2). Ako príklad tohto nepresného a v kone?nom dôsledku teologicky nesprávneho mystického jazyka mô?eme uvies? - medzi posolstvami týkajúcimi sa Med?ugoria (porov. Úplná zbierka posolstiev Krá?ovnej pokoja. ?Prosím vás: obrá?te sa!“, Camerata Picena [An] 2024; v niektorých prípadoch bol preklad vylep?ený porovnaním s pôvodným textom) - ojedinelé vyjadrenie ?môj Syn, jediný a trojjediný, vás miluje“ (02.11.2017). V mystických textoch, ktoré sa sna?ia vyjadri? prítomnos? celej Trojice v tajomstve Vteleného Slova, nie je ni?ím výnimo?ným, ?e sa pou?ívajú nevhodné slová, ako napr. V tomto prípade treba chápa?, ?e v Synovi, ktorý sa stal ?lovekom, sa prejavuje láska Trojjediného Boha (porov. dikastérium pre náuku viery, , 15. júla 2024). Okrem toho treba ?itate?a upozorni?, aby mal na pamäti, ?e kedyko?vek sa v tejto poznámke spomínajú ?posolstvá“ od Panny Márie, v?dy sa tým myslia ?údajné posolstvá“.

Pre rozlí?enie udalostí spojených s Med?ugorím zásadne pova?ujeme existenciu jasne overených plodov a analýzu údajných mariánskych posolstiev.

Plody

3. Bezprostredným ú?inkom okolo med?ugorského úkazu je ve?ký a rastúci po?et ctite?ov na celom svete a mno?stvo ?udí, ktorí tam chodia na púte z najrozli?nej?ích kon?ín.

Pozitívne ovocie sa prejavuje predov?etkým ako podpora zdravého praktizovania ?ivota viery v súlade s tým, ?o je prítomné v tradícii Cirkvi. To sa v kontexte Med?ugoria týka tak tých, ktorí boli od viery vzdialení, ako aj tých, ktorí doteraz praktizovali vieru povrchne. ?pecifickos? tohto miesta spo?íva vo ve?kom po?te takýchto plodov: hojné obrátenia, ?astý návrat k sviatostnej praxi (Eucharistia a zmierenie), po?etné povolania do kňazského, reho?ného a man?elského ?ivota, preh?benie ?ivota viery, intenzívnej?ie praktizovanie modlitby, mnohé zmierenia medzi man?elmi a obnova man?elského a rodinného ?ivota. Treba spomenú?, ?e k takýmto zá?itkom dochádza najmä v súvislosti s pú?ami na miesta pôvodných udalostí, a nie po?as stretnutí s ?vizionármi“, ktorí sa zú?astňujú na údajných zjaveniach.

4. Intenzívna ka?dodenná pastora?ná práca vo farnosti Med?ugorie sa zvý?ila kvôli ?med?ugorskému úkazu“. Denne mô?eme pozorova? recitáciu rôznych ?astí ru?enca, svätú om?u (s po?etnými sláveniami aj vo v?edné dni), adoráciu Najsvätej?ej sviatosti, po?etné spovede. Mimo farského kostola sa nachádzajú dve Krí?ové cesty, ve?ká sála na katechézu a malá kaplnka na adoráciu. Okrem be?ného sviatostno-duchovného ?ivota sa v Med?ugorí koná mno?stvo pravidelných aktivít, ako sú ka?doro?né semináre rôzneho druhu, festival mláde?e, duchovné cvi?enia pre kňazov, pre man?elské páry, pre organizátorov pútí, pre vedúcich mierových centier a modlitebných skupín.

Med?ugorská farnos? je u? desa?ro?ia aj na?alej hlavným cie?om pútnikov. Zdá sa, ?e na rozdiel od iných pútnických miest, ktoré sú spojené so zjaveniami, ?udia prichádzajú do Med?ugoria predov?etkým obnovi? svoju vieru, a nie kvôli konkrétnym prosbám; zaznamenaná je dokonca prítomnos? skupín pravoslávnych kres?anov a moslimov.

5. Mnohí veriaci objavili svoje povolanie ku kňazstvu alebo zasvätenému ?ivotu v súvislosti s ?med?ugorským úkazom“. Príbehy týchto ?udí sú ve?mi odli?né, zbiehajú sa v?ak v rovnakej duchovnej skúsenosti pocitu povolania k takémuto nasledovaniu Je?i?a. Niektorí ?udia tam i?li, aby spoznali Bo?iu vô?u vo svojom ?ivote, iní len zo zvedavosti alebo vôbec neverili. Viacerí ?udia uvádzajú, ?e dostali milos? povolania pod silnou tú?bou úplne sa odovzda? Bohu na hore údajných zjavení, iní v rámci adorácie pred Najsvätej?ou sviatos?ou.

Mnohým ?u?om sa zmenil ?ivot po tom, ako prijali med?ugorskú spiritualitu do svojho ka?dodenného ?ivota (posolstvá, modlitba, pôst, adorácia, svätá om?a, spove?...), a v dôsledku toho sa rozhodli pre kňazské alebo reho?né povolanie. Niektorí cítia, ?e v Med?ugorí dostali rozhodujúce potvrdenie povolania, ktoré v nich u? nejaký ?as dozrievalo. Existuje aj mnoho prípadov objavenia konkrétneho povolania mimo Med?ugoria, ale v rámci skupín in?pirovaných jeho spiritualitou a ?ítaním kníh o tejto skúsenosti.

Nechýbajú ani skuto?né obrátenia ?udí vzdialených od Boha a Cirkvi, ktorí pre?li od ?ivota pozna?eného hriechom k radikálnym existen?ným zmenám orientovaným na evanjelium. V súvislosti s Med?ugorím sú hlásené aj po?etné uzdravenia.

Mnohí ?al?í objavili krásu toho, ?e sú kres?anmi. Pre mnohých sa Med?ugorie stalo miestom, ktoré si Boh vybral na obnovu ich viery: sú ?udia, ktorí toto miesto pre?ívajú ako nový východiskový bod na svojej duchovnej ceste. V niektorých prípadoch mnohí dokázali v?aka med?ugorskej skúsenosti prekona? svoje duchovné krízy. Iní uvádzajú tú?bu, ktorá sa v nich v súvislosti s Med?ugorím prebudila, hlb?ie sa venova? slu?be Bohu v poslu?nosti Cirkvi alebo sa viac anga?ova? v ?ivote viery vo svojej domácej farnosti. V mnohých krajinách sveta medzitým vzniklo mnoho modlitebných a mariánskych zbo?ných skupín in?pirovaných duchovnou skúsenos?ou z Med?ugoria. Vznikli aj charitatívne diela spojené s rôznymi spolo?enstvami a zdru?eniami, najmä tými, ktoré sa starajú o siroty, narkomanov, alkoholikov, mladých ?udí s rôznymi problémami a zdravotne postihnutých.

Zvlá?? pozoruhodná je prítomnos? mnohých mladých ?udí, mladých párov a dospelých, ktorí v Med?ugorí prostredníctvom Panny Márie znovu objavujú kres?anskú vieru: táto skúsenos? ich nasmeruje ku Kristovi v Cirkvi. Svedectvom silnej prítomnosti mladých ?udí v Med?ugorí sú ka?doro?né festivaly mláde?e.

Okrem týchto konkrétnych plodov je toto miesto vnímané ako priestor ve?kého pokoja, rozjímania a úprimnej a hlbokej zbo?nosti, ktorá nakazí.

Na záver mo?no poda? súhrnný obraz pozitívnych plodov spojených s touto duchovnou skúsenos?ou, ktoré sa medzi?asom oddelili od skúsenosti údajných vizionárov, ktorých u? nemo?no vníma? ako ústredných sprostredkovate?ov ?med?ugorského javu“, uprostred ktorého Duch Svätý pôsobí mno?stvo krásnych a pozitívnych vecí.

Ústredné aspekty posolstiev

Krá?ovná pokoja

6. Hoci si Gospa [t. j. Panna Mária] naj?astej?ie pripisuje meno Matka pod?a rôznych výrazov (Matka Cirkvi, Boha, spravodlivých, svätých at?.), najoriginálnej?í titul je ?Krá?ovná pokoja“ (porov. posolstvo zo 16. 6. 1983). Tento titul ponúka teocentrickú a ve?mi bohatú víziu pokoja, ktorý neznamená len neprítomnos? vojny, ale má duchovný, rodinný a sociálny význam. Pokoj, o ktorom sa tu hovorí, sa toti? dosahuje predov?etkým modlitbou, ale ?íri sa aj prostredníctvom misijného nasadenia. Jednou z prevládajúcich ??t spirituality, ktorá vyplýva z posolstiev, je zverenie sa Bohu prostredníctvom plného spo?ahnutia sa na Máriu, aby sme boli nástrojmi pokoja vo svete. Posolstiev na túto tému je ve?mi ve?a. Tu sú niektoré z nich:

?Drahé deti, pri?la som k vám a predstavila som sa ako Krá?ovná pokoja, preto?e ma poslal môj Syn. Chcem vám, drahé deti, pomôc?. Pomôc? vám, aby pri?iel pokoj.“ (10.08.2012)

?Pokoj. Pokoj. Pokoj. Zmierte sa. Zmierte sa s Bohom a medzi sebou navzájom“ (26.06.1981).

?Drahé deti, bez modlitby niet pokoja. Preto vám odporú?am, drahé deti, aby ste sa modlili za pokoj pred krí?om“ (06.09.1984).

?Pozývam vás v?etkých, aby ste sa zodpovedne modlili za pokoj. Modlite sa, drahé deti, za to, aby vo svete zavládol pokoj, aby zavládol pokoj v ?udských srdciach, v srdciach mojich detí. Bu?te preto mojimi nosite?mi pokoja v tomto nepokojnom svete, bu?te mojím ?ivým znamením, znamením pokoja“ (05. 08. 2013).

?Drahé deti, vyzývam vás v?etkých, ktorí ste po?uli moje posolstvo pokoja, aby ste ho s vá?nos?ou a láskou v ?ivote nap?ňali. Mnohí sú takí, ktorí si myslia, ?e hovorením posolstiev robia ve?a, ale ne?ijú ich. Pozývam vás, drahé deti, k ?ivotu a k zmene v?etkého, ?o je vo vás negatívne, aby sa v?etko premenilo na pozitívne a na ?ivot“ (25. 5. 1991).

?Mýlite sa, ke? h?adíte do budúcnosti a myslíte len na vojny, na tresty, na zlo. Ak stále myslíte na zlo, ste u? na ceste, aby ste sa s ním stretli. Pre kres?ana existuje len jeden postoj k budúcnosti: nádej na spásu. Va?ou úlohou je prija? Bo?í pokoj, ?i? ho a ?íri? ho“ (10. 6. 1982).

?Dne?ný svet ?ije uprostred ve?kého napätia a krá?a na pokraji katastrofy. Mô?e by? zachránený len vtedy, ak nájde pokoj. Ale pokoj mô?e ma? len vtedy, ak sa vráti k Bohu“ (15.02.1983).

?Pri?la som sem ako Krá?ovná pokoja, aby som v?etkým povedala, ?e pre spásu sveta je potrebný mier. Iba v Bohu sa nachádza pravá rados?, z ktorej pochádza pravý pokoj. Preto prosím o obrátenie“ (16.06.1983).

?Prijmite pokoj do svojich s?dc. Starajte sa oň ako o kvet, ktorý potrebuje vodu, nehu a svetlo“ (25.02.2003).

Pokoj, ktorý pramení z lásky

7. Tento pokoj nie je samoú?elný a nevyjadruje najvy??iu kres?anskú hodnotu. Je ovocím pre?ívanej lásky, ktorá je najvä??ou a najkraj?ou ?nos?ou. Je to láska, ktorá sa odovzdáva Bo?ej láske a prejavuje sa v bratskej láske, ktorá sa vyhýba hádkam, nesúdi a odpú??a:

?Milujte sa navzájom. Bu?te si navzájom bratmi a vyhýbajte sa v?etkým hádkam“ (25.12.1981). ?Drahé deti, aj dnes vás chcem pozva? k odpusteniu. Odpú??ajte, deti moje! Odpú??ajte druhým, odpú??ajte aj sebe“ (13.03.2010). ?Drahé deti, toto je ?as v?akyvzdania. Dnes od vás ?iadam lásku, neh?adajte chyby a omyly u druhých a nesú?te ich“ (04.05.2020).

Táto láska, ktorá nám umo?ňuje priná?a? svetu pokoj, predpokladá aj lásku k tým, ktorí nie sú katolíci. Je pravda, ?e nejde o to, aby sme navrhovali synkretizmus alebo hovorili, ?e ?v?etky nábo?enstvá sú si pred Bohom rovné“. Napriek tomu sú v?etci ?udia milovaní. Tento bod sa najlep?ie chápe v ekumenickom a medzinábo?enskom kontexte Bosny a Hercegoviny, pozna?enej stra?nou vojnou so silnými nábo?enskými prvkami:

?Na zemi ste rozdelení, ale v?etci ste moje deti. Moslimovia, pravoslávni, katolíci, v?etci ste si rovní pred mojím Synom a predo mnou. V?etci ste moje deti. To neznamená, ?e v?etky nábo?enstvá sú si pred Bohom rovné, ale ?udia sú. Nesta?í v?ak patri? ku Katolíckej cirkvi, aby sme boli spasení: ?lovek musí re?pektova? Bo?iu vô?u [...]. Komu bolo málo dané, od toho sa bude málo ?iada?“ (20. 5. 1982). ?Nie ste praví kres?ania, ak nere?pektujete svojich bratov, ktorí patria k iným nábo?enstvám“ (21.02.1983). Hoci sa pripomína potreba ?zachova? katolícku vieru pre seba a pre svoje deti za ka?dú cenu“ (19.02.1984).

Krá? pokoja

8. Titulu ?Krá?ovná pokoja“ zodpovedá titul ?Krá? pokoja“ pripisovaný Je?i?ovi:

?Pozývam vás, drahé deti, aby sa vá? ?ivot spojil s ním. Je?i? je Krá? pokoja a iba on vám mô?e da? pokoj, ktorý h?adáte. Som s vami a predstavujem vás Je?i?ovi“ (25. 12. 1995). ?Vo svojich rukách mám malého Je?i?a, Krá?a pokoja“ (25.12.2002). ?S ve?kou rados?ou vám priná?am Krá?a pokoja, aby vás po?ehnal svojím po?ehnaním“ (25.12.2007).

Jediný Boh

9. Posolstvá ponúkajú silne teocentrickú víziu duchovného ?ivota a ?astá je výzva k dôvernému zvereniu sa Bohu, ktorý je láska:

?Drahé deti, dnes vás pozývam k úplnému odovzdaniu sa Bohu. V?etko, ?o robíte a v?etko, ?o máte, odovzdajte Bohu, aby On vládol vo va?om ?ivote ako Krá? v?etkého. Nebojte sa“ (25.07.1988).

?Drahé deti, dnes vás pozývam, aby ste po?as tohto tý?dňa ?ili pod?a týchto slov: MILUJEM BOHA! Drahé deti, s láskou dosiahnete v?etko, aj to, ?o pova?ujete za nemo?né“ (28.02.1985).

?Drahé deti, pozývam vás k úplnému odovzdaniu sa Bohu. Nech je v?etko, ?o máte, v Bo?ích rukách. Len tak budete ma? rados? vo svojich srdciach. Deti moje, radujte sa zo v?etkého, ?o máte. ?akujte Bohu, preto?e v?etko je Jeho dar pre vás. Takto budete môc? v ?ivote za v?etko ?akova? a objavova? Boha vo v?etkom, aj v tom najmen?om kvietku“ (25. 4. 1989).

10. Vo svetle toho v?etkého mô?eme rozpozna? jadro posolstiev, v ktorých Panna Mária nestavia seba do centra, ale ukazuje sa plne orientovaná na na?e zjednotenie s Bohom:

?H?a, preto som s vami, aby som vás u?ila a priblí?ila k Bo?ej láske“ (25.05.1999).

?Pozývam vás, aby ste najprv milovali Boha, Stvorite?a svojho ?ivota, a potom spoznáte a budete milova? Boha v ka?dom ?loveku“ (25.11.1992).

?Som s vami a prihováram sa u Boha za ka?dého z vás, aby sa va?e srdce otvorilo Bohu a Bo?ej láske“ (25.03.2000).

?Pozývam vás v?etkých, aby ste rástli v Bo?ej láske ako kvet, ktorý cíti teplé jarné lú?e“ (25.04.2008).

?Neochabujte vo svojej viere a nepremý??ajte, pre?o si myslíte, ?e ste sami a opustení, ale otvorte svoje srdcia, modlite sa a pevne verte a potom va?e srdce pocíti Bo?iu blízkos? a to, ?e Boh vás nikdy neopú??a a je v?dy pri vás“ (25.12.2019).

11. Z tohto dôvodu nás Mária pozýva k stretnutiu s Bohom, ktorý je v?dy prítomný v na?om ka?dodennom ?ivote:

?H?adáte znamenia a posolstvá a nevidíte, ?e Boh vás s východom slnka ráno pozýva, aby ste sa obrátili a vrátili na cestu pravdy a spásy“ (25. 9. 1998). ?Nech vám p?eni?né polia hovoria o Bo?om milosrdenstve vo?i ka?dému stvoreniu“ (25.08.1999). ?Boh vás chce zachráni? a posiela vám posolstvá prostredníctvom ?udí, prírody a mnohých iných vecí, ktoré vám mô?u pomôc? pochopi?, ?e musíte zmeni? smer svojho ?ivota“ (25.03.1990).

Kristocentrizmus

12. Máriin príhovor a pôsobenie sa javia ako jasne podriadené Je?i?ovi Kristovi ako pôvodcovi milosti a spásy v ka?dom ?loveku:

?Osobitným spôsobom by som vás, deti moje, chcela priblí?i? k Je?i?ovmu Srdcu. Preto vás, deti moje, dnes pozývam k modlitbe adresovanej môjmu drahému Synovi Je?i?ovi, aby v?etky va?e srdcia boli jeho“ (25. 10. 1988). ?Nenechajte sa zvies? svetlom sveta. Otvorte sa svetlu Bo?ej Lásky, Láske môjho Syna. Rozhodnite sa pre Neho: On je Láska, On je Pravda“ (02.05.2016). ?Pozývam vás, drahé deti, dnes, preto?e ste sa odvrátili od Je?i?a, preto?e ste Je?i?a odsunuli do úzadia a zanedbali ste ho. Preto vás pozývam, aby ste sa rozhodli pre Neho a postavili Je?i?a na prvé miesto vo svojom ?ivote“ (24.04.2017). ?Tú?im vás obnovi? a vies? vás svojím Srdcom k Je?i?ovmu Srdcu, ktoré za vás stále trpí a pozýva vás k obráteniu“ (25.10.1996). ?Iba ak sa priblí?ite k Je?i?ovi, pochopíte nesmiernu lásku, ktorú má ku ka?dému z vás“ (25.02.1998). ?Pozývam vás, aby ste svoje srdcia stále horlivej?ie zapa?ovali láskou k Ukri?ovanému a nezabúdali, ?e z lásky k vám dal svoj ?ivot, aby ste boli spasení“ (25.09.2007).

13. Mária sa prihovára, ale je to Kristus, ktorý nám dáva silu. Preto celé jej materinské pôsobenie spo?íva v tom, ?e nás motivuje ís? ku Kristovi:

?On vám dá silu a rados? v tomto ?ase. Som vám nablízku so svojím príhovorom“ (25.11.1993). ?Moje ruky vám ponúkajú môjho Syna, ktorý je prameňom ?istej vody. On o?iví va?u vieru a o?istí va?e srdcia“ (02.10.2014). ?Otvorte svoje srdcia a odovzdajte svoje ?ivoty Je?i?ovi , aby mohol pôsobi? vo va?ich srdciach a posilňova? vás vo viere“ (23.05.1985).

Mária pokorne hovorí o svojich vlastných slovách v porovnaní s ve?ným Slovom, ktorého slová ?ivota nás ú?inne premieňajú: ?Drahé deti, hovorím k vám ako Matka: jednoduchými slovami [...]. Na druhej strane môj Syn, ktorý prichádza z ve?nej prítomnosti, hovorí k vám slovami ?ivota a zasieva lásku do otvorených s?dc“ (02. 10. 2017).

Pôsobenie Ducha Svätého

14. Mnohé posolstvá vyzývajú ?udí, aby si uvedomili dôle?itos? h?adania pomoci Ducha Svätého:

??udia sa mýlia, ke? sa na svätých obracajú len preto, aby ich o nie?o prosili. Dôle?ité je modli? sa k Duchu Svätému, aby na vás zostúpil. Ke? ho máte, máte v?etko“ (21. 10. 1983).

?Za?nite vzýva? Ducha Svätého ka?dý deň. Najdôle?itej?ie je modli? sa k Duchu Svätému. Ke? na vás zostúpi Duch Svätý, vtedy sa v?etko premení a stane sa vám to jasné“ (25.11.1983).

?Pred svätou om?ou sa treba modli? k Duchu Svätému. Modlitby k Duchu Svätému musia v?dy sprevádza? om?u“ (26. 11. 1983).

??udia sa modlia nesprávnym spôsobom. Chodia do kostolov a na pútnicke miesta, aby si vyprosili nejakú materiálnu milos?. Len málokto v?ak prosí o dar Ducha Svätého. Najdôle?itej?ie pre vás je práve to, aby ste prosili o zostúpenie Ducha Svätého, preto?e ak máte dar Ducha Svätého, máte v?etko“ (29. 12. 1983).

Výzva k obráteniu

15. V posolstvách sa objavuje neustála výzva na zanechanie svetského spôsobu ?ivota a príli?nej pripútanosti k svetským dobrám s ?astými výzvami na obrátenie, ktoré umo?ňuje skuto?ný pokoj vo svete. Zdá sa, ?e obrátenie je jadrom posolstva Gospy : ?Drahé deti! Dnes vás pozývam k obráteniu. To je najdôle?itej?ie posolstvo, ktoré som vám tu odovzdala.“ (25. 2. 1996)

?Moje srdce horí láskou k vám. Jediné slovo, ktoré chcem poveda? svetu, je toto: obrátenie, obrátenie. Dajte to na vedomie v?etkým mojim de?om. ?iadam len o obrátenie“ (25.04.1983).

?Drahé deti, dnes vás chcem zahali? do svojho plá??a a v?etkých vás vies? na cestu obrátenia. Drahé deti, prosím vás, odovzdajte Pánovi v?etku svoju minulos?, v?etko zlo, ktoré sa nahromadilo vo va?ich srdciach“ (25.02.1987).

?Nemô?ete poveda?, ?e ste sa obrátili, preto?e vá? ?ivot sa musí sta? ka?dodenným obrátením“ (25.02.1993).

?Prebu?te sa z únavného spánku svojej du?e a zo v?etkých síl povedzte Bohu 'Áno'. Rozhodni sa pre obrátenie a svätos?“ (25.03.2001).

?Obrá?te sa, deti moje, a pok?aknite v tichu svojho srdca. Postavte Boha do stredu svojho bytia“ (25.05.2001).

?Drahé deti, aj dnes vás s ve?kou rados?ou v srdci pozývam k obráteniu [...]. Boh chce obráti? celý svet a pozva? ho k spáse a k ceste k tomu, ktorý je za?iatkom a cie?om ka?dého bytia“ (25.06.2007).

?a?ké bremeno zla a hriechu

16. Zároveň sa objavuje naliehavé povzbudenie, aby sme nepodceňovali záva?nos? zla a hriechu a brali ve?mi vá?ne Bo?ie volanie bojova? proti zlu a vplyvu satana. ?al?ou ?astou výzvou je nebá? sa tvárou v tvár skú?kam. Pod?a okolností sa oznamuje, ?e sú?asnos? je ?asom milosti a ?asom skú?ok. Tento posledný prvok je niekedy vyjadrený aj ve?mi silnými tónmi: v?ade vládne zúfalstvo, v?etko sa rúca at?. a súvisí predov?etkým s nedostatkom viery a vzdialenos?ou ve?kej ?asti ?udí od Boha. Z toho vyplýva výzva obetova? Bohu v?etky utrpenia a ?a?kosti, aby priniesli ovocie milosti a vnútornej útechy:

?Nepla?em len preto, ?e Je?i? zomrel. Pla?em preto, ?e Je?i? zomrel a do poslednej kvapky svojej krvi dal za v?etkých ?udí, ale mnohé z mojich detí z toho nechcú ?erpa? ?iaden ú?itok“ (01.04.1983).

?Pozrite sa okolo seba, drahé deti, a uvidíte, aký ve?ký je hriech, ktorý vládne na tejto zemi. Preto sa modlite, aby Je?i? zví?azil“ (13.09.1984).

?Drahé deti, viete, ?e som vám s?úbil oázu pokoja, ale viete, ?e ved?a oázy je pú??, kde satan ?íha a pokú?a ka?dého z vás. Drahé deti, iba modlitbou mô?ete premôc? ka?dý vplyv satana na mieste, kde ?ijete. Ja som s vami, ale nemô?em vás pripravi? o va?u slobodu.“ (07.08.1986)

?Kamko?vek idem a môj Syn je so mnou, tam sa ku mne pridáva aj satan. Dovolili ste mu, bez toho, aby ste si to uvedomovali, aby vo vás prevzal moc, aby vás ovládol [...]. Nepoddajte sa, deti moje! Zotrite mi z tváre slzy, ktoré som vyronil, ke? som pozoroval, ?o robíte. Rozhliadnite sa okolo seba! Nájdite si ?as, aby ste sa priblí?ili k Bohu v Cirkvi. Prí?te do domu svojho Otca. Nájdite si ?as, aby ste sa zhroma?dili ako rodina a prosili Boha o milos?. [...] Nepozerajte sa zvrchu na chudáka, ktorý vás prosí o kôrku chleba. Neodvracajte ho od svojho plného stola. Pomô?te mu! A Boh pomô?e aj vám [...]. Vy, deti moje, ste na to v?etko zabudli. Prispel k tomu aj satan. Nepoddávajte sa! [...]. Nechcem vás ?alej karha?, naopak, chcem vás e?te raz pozva? k modlitbe, pôstu a pokániu“ (28. 1. 1987).

?Drahé deti, osobitne vás v?etkých pozývam k modlitbe a odriekaniu, preto?e teraz ako nikdy predtým chce satan zvies? ?o najviac ?udí na cestu smrti a hriechu. Preto, drahé deti, pomô?te môjmu Nepo?kvrnenému Srdcu zví?azi? vo svete hriechu“ (25.09.1991).

?Nedovo?te satanovi, aby vás vlá?il a urobil z vás to, ?o chce. Pozývam vás, aby ste sa stali zodpovednými a rozhodnými a ka?dý deň zasvätili Bohu“ (25.01.1998).

?Teraz, ako nikdy predtým, chce satan udusi? ?loveka a jeho du?u svojím nákazlivým vetrom nenávisti a nepokoja. V to?kých srdciach nie je ?iadna rados?, preto?e tam nie je Boh a ?iadna modlitba. Nenávis? a vojna rastú ka?dým dňom. Pozývam vás, deti moje, aby ste s nad?ením nanovo za?ali cestu svätosti a lásky, lebo kvôli tomu som pri?iel medzi vás. Bu?me spolu láskou a odpustením pre v?etkých, ktorí vedia a chcú milova? len ?udskou láskou, a nie tou nesmiernou Bo?ou láskou“ (25.01.2015).

17. Panna Mária poukazuje na mo?nos? ukon?i? vojnu, ?o si v?ak vy?aduje spoluprácu kres?anov s darom ich ?ivota. To znamená silnú výzvu k zodpovednosti: ?Hovoríte, ale ne?ijete: preto, deti moje, táto vojna trvá tak dlho. Pozývam vás, aby ste sa otvorili Bohu a ?ili s Bohom vo svojich srdciach [...]. Drahé deti, nemô?em vám pomôc?, ak nebudete ?i? Bo?ie prikázania, ak nebudete ?i? svätú om?u, ak neodmietnete hriech“ (25. 10. 1993). Napriek tomu sa o ?tyri mesiace neskôr vyjadruje v?a?ne a opä? zdôrazňuje hodnotu spolupráce veriacich: ?V?etci ste mi pomohli, aby sa táto vojna ?o najskôr skon?ila“ (25. 2. 1994). Dôle?itos? spolupráce veriacich sa objavuje aj v iných súvislostiach: ?Musíte spolupracova? svojimi ?ivotmi a svojím príkladom v diele spásy“ (25. 5. 1996).

Modlitba

18. Modlitba má na tejto ceste zásadný význam. V posolstvách je výzva k modlitbe neustála a naliehavá:

?Znovu vás pozývam, aby ste sa rozhodli pre modlitbu, preto?e v modlitbe budete môc? za?i? obrátenie. Ka?dý z vás sa v jednoduchosti stane podobným die?a?u, ktoré je otvorené Otcovej láske“ (25. 7. 1996).

?Pozývam vás, aby ste svoj deň naplnili krátkymi vrúcnymi modlitbami. Ke? sa modlíte, va?e srdce je otvorené a Boh vás miluje osobitnou láskou a dáva vám osobitné milosti. Preto vyu?ite tento ?as milosti a venujte ho Bohu ako nikdy predtým“ (25.07.2005).

19. Popri modlitbe sa ?asto objavuje výzva k pôstu, ktorý je v?ak vysvet?ovaný ako bezplatná obeta popri telesných obetiach: ?Ak ste v núdzi alebo v ?a?kostiach, prí?te ku mne. Ak nemá? silu posti? sa o chlebe a vode, mô?e? sa zrieknu? iných vecí. Okrem jedla by bolo dobré zrieknu? sa televízie, preto?e - po sledovaní televíznych programov - ste rozptýlení a nemô?ete sa modli?. Mohli by ste sa tie? vzda? alkoholu, cigariet a iných pô?itkov. Sami viete, ?o by ste mali robi?“ (08.12.1981).

Ústredné postavenie om?e

20. Modlitba veriacich nachádza svoj vrchol v slávení Eucharistie:

?Svätá om?a je najvy??ou formou modlitby. Nikdy nebudete schopní pochopi? jej ve?kos?“ (13.01.1984). ?Drahé deti, aj dnes vás chcem osobitným spôsobom pozva? k Eucharistii. Nech je svätá om?a stredobodom vá?ho ?ivota! Najmä, drahé deti, nech je Eucharistia vo va?ich rodinách: rodina musí chodi? na svätú om?u a oslavova? Je?i?a. Je?i? musí by? stredobodom vá?ho ?ivota!“ (15.06.2018). ?Nech svätá om?a pre vás nie je zvykom, ale ?ivotom, pre?ívaním svätej om?e ka?dý deň pocítite potrebu svätosti“ (25.01.1998). ?Nezabúdajte, ?e v Eucharistii, ktorá je srdcom viery, je môj Syn stále s vami. Prichádza k vám a s vami láme chlieb, preto?e, deti moje, za vás zomrel, vstal z m?tvych a opä? príde“ (02.05.2016).

21. Nasledujúce posolstvo dobre zdôrazňuje malú hodnotu samotných zjavení pred obrovským duchovným pokladom, ktorým je Eucharistia:

?Som vám bli??ie po?as svätej om?e ako po?as zjavenia. Mnohí pútnici by chceli by? prítomní v miestnosti zjavenia, a tak sa tla?ia okolo presbytéria. Ke? sa natla?ia pred svätostánok, ako to robia teraz pred farou, pochopia v?etko, pochopia Je?i?ovu prítomnos?, preto?e prija? sväté prijímanie je viac ako by? vizionárom“ (12. 11. 1986).

Bratské prijímanie

22. Med?ugorská spiritualita nie je individualistická. Na jednej strane sa pre?íva najmä v komunitných podujatiach, ako sú púte a modlitbové stretnutia; na druhej strane je v posolstvách spolu s modlitbou prítomná neustála výzva ku konkrétnej bratskej láske, ktorá sprevádza, dáva, slú?i, odpú??a, je blízko chudobným:

?To je jediná pravda a tú vám zanechal môj Syn. Nemusíte ju ve?mi skúma?: ?iada sa od vás, aby ste milovali a dávali“ (02.01.2015).

?Pozývam vás, deti moje, aby ste videli, kto potrebuje va?u duchovnú alebo materiálnu pomoc. Svojím príkladom, deti moje, budete vystretými rukami Boha, ktorého ?udstvo h?adá“ (25.02.1997).

?Potom si vyberte jeden deň v tý?dni a venujte ho chudobným a chorým: nezabúdajte na nich“ (23.01.1984).

?Drahé deti, povzbudzujem vás, aby ste milovali blí?neho, a najmä aby ste milovali tých, ktorí vám ?kodia. Takto, s láskou, budete môc? oceni? úmysly srdca. Modlite sa a milujte, drahé deti: s láskou budete môc? urobi? aj to, ?o sa vám zdá nemo?né“ (07.11.1985).

?Drahé deti, dnes vás pozývam k láske, ktorá je Bohu milá a drahá. Deti moje, láska prijíma v?etko, v?etko, ?o je ?a?ké a trpké, kvôli Je?i?ovi, ktorý je láska. Preto, drahé deti, modlite sa k Bohu, aby vám pri?iel na pomoc [...]. Potom Boh bude môc? formova? vá? ?ivot a vy budete rás? v láske. Oslavujte Boha, deti moje, s hymnom na lásku (1Kor 13), aby vo vás Bo?ia láska ka?dým dňom rástla do svojej plnosti“ (25. 6. 1988).

??iadate môjho Syna, aby bol k vám milosrdný, ale ja vás pozývam k milosrdenstvu. Vy ho prosíte, aby bol k vám dobrý a aby vám odpustil, ale ako dlho vás prosím, deti moje, aby ste odpú??ali a milovali v?etkých ?udí, ktorých stretávate!“ (02.03.2019).

Komunitný aspekt Med?ugoria sa objavuje aj v neustálom zdôrazňovaní zásadného významu rodiny v kres?anskom ?ivote: ?Drahé deti, za?nite, prosím, meni? svoj rodinný ?ivot. Nech je rodina harmonickým kvetom, ktorý tú?im darova? Je?i?ovi. Drahé deti, nech je ka?dá rodina aktívna v modlitbe. Tú?im, aby jedného dňa bolo v rodine vidie? ovocie: len vtedy ich budem môc? da? ako okvetné lístky Je?i?ovi pre naplnenie Bo?ieho plánu“ (01.05.1986).

23. Táto spiritualita ur?ite zah?ňa aj cirkevný rozmer, teda rozmer spolo?enstva s celou Cirkvou, s pastiermi a najmä so Svätým Otcom:

?Dobre si plňte svoje povinnosti a robte to, ?o od vás ?iada Cirkev“ (02.02.1983). ?Modlím sa k svojmu Synovi, aby vám skrze lásku dal jednotu skrze neho, jednotu medzi vami a jednotu medzi vami a va?imi pastiermi. Môj Syn sa vám cez nich v?dy nanovo dáva a obnovuje va?e du?e. Nezabúdajte na to“ (02.08.2014). ?Ako svoje deti vás prosím: ve?a sa modlite za Cirkev a za jej slu?obníkov, va?ich pastierov, aby Cirkev bola taká, akú ju chce ma? môj Syn: ?istá ako pramenitá voda a plná lásky“ (02.03.2018). ?Modlite sa za môjho milovaného Svätého Otca, modlite sa za jeho poslanie“ (17.08.2014).

Rados? a v?a?nos?

24. Med?ugorská spiritualita je radostná, slávnostná a obsahuje pozvanie ?i? rados? z nasledovania Krista, ?akova? aj za malé krásne veci v ?ivote:

?Drahé deti, pozývam vás, aby ste sa otvorili Bohu. Viete, deti moje, tak ako sa príroda otvára a dáva ?ivot a ovocie, tak aj ja vás pozývam k ?ivotu s Bohom a k úplnému odovzdaniu sa mu. Deti moje, ja som s vami a chcem vás neustále uvádza? do radosti ?ivota. Tú?im, aby ka?dý z vás objavil rados? a lásku, ktoré sa nachádzajú iba v Bohu a ktoré mô?e da? iba Boh“ (25. 5. 1989).

?Drahé deti, pozývam vás, aby ste ?akovali Bohu za v?etky dary, ktoré ste po?as svojho ?ivota objavili, aj za ten najmen?í dar, ktorý ste vnímali. ?akujem spolu s vami a ?elám si, aby ste v?etci pocítili rados? z darov a aby Boh bol pre ka?dého z vás v?etkým“ (25.09.1989).

?Modlite sa, deti moje, aby sa modlitba pre vás stala ?ivotom. Takto objavíte vo svojom ?ivote pokoj a rados?, ktoré Boh dáva tým, ktorí sú s otvoreným srdcom vo?i jeho láske“ (25.08.2007).

?Kto sa modlí, Deti moje, cíti slobodu Bo?ích detí a s radostným srdcom slú?i pre dobro svojho brata ?loveka. Lebo Boh je láska a sloboda. Preto, deti moje, ke? vám chcú nasadi? re?aze a vyu?i? vás, nepochádza to od Boha, preto?e Boh je láska a dáva svoj pokoj ka?dému stvoreniu“ (25.10.2021).

?Nájdite pokoj v prírode a objavíte Boha Stvorite?a, ktorému mô?ete ?akova? za v?etky stvorenia“ (25.07.2001).

?Prajem ka?dému z vás, aby ste boli ??astní tu na zemi“ (25.05.1987).

?Drahé deti! Modlite sa a obnovujte svoje srdcia, aby dobro, ktoré ste zasiali, prinieslo ovocie radosti“ (25.02.2024).

?Potrebujem va?e spojenie s mojím Synom, lebo si ?elám, aby ste boli ??astní“ (02.05.2015).

Svedectvo veriacich

25. V posolstvách mo?no nájs? naliehavé výzvy k osobnému svedectvu. Vo v?eobecnosti ide o pozvania sved?i? o viere a láske vlastným ?ivotom. V tomto mo?no zhrnú? misijné posolstvo Med?ugoria. V tejto súvislosti sa Gospa v mesa?ných posolstvách pre farnos? ?asto obracia na veriacich a nazýva ich ?apo?tolmi svojej lásky“:

?Drahé deti, ako Matka vás prosím, aby ste vytrvali ako moji apo?toli [...]. Modlím sa, aby ste boli svedkami lásky nebeského Otca pod?a môjho Syna. Deti moje, dostalo sa vám ve?kej milosti by? svedkami Bo?ej lásky. Neberte na ?ahkú váhu zodpovednos?, ktorá vám bola zverená. Nezarmucujte moje materinské srdce. Ako Matka tú?im dôverova? svojim de?om, svojim apo?tolom“ (02.11.2012).

?Apo?toli mojej lásky, moje deti, bu?te ako lú?e slnka, ktoré teplom lásky môjho Syna zohrievajú v?etkých okolo seba. Deti moje, svet potrebuje apo?tolov lásky“ (02.10.2018).

Mimoriadne krásne je posolstvo, ktoré nabáda, aby ?lovek neprikladal taký ve?ký význam ve?kolepým znameniam a aby svojím ?ivotom prejavoval to, ?omu verí: ??iadate ma o znamenie, aby ste uverili v moju prítomnos?. Znamenie príde. Ale vy ho nepotrebujete: vy sami musíte by? znamením pre iných“ (08.02.1982).

Ve?ný ?ivot

26. V mnohých posolstvách je silná výzva na opätovné prebudenie tú?by po nebi, a teda h?adanie kone?ného zmyslu existencie vo ve?nom ?ivote:

?Drahé deti, dnes vás chcem v?etkých pozva?, aby sa ka?dý z vás rozhodol pre raj“ (25.10.1987). ?Boh ma posiela, aby som vám pomohol a viedol vás k raju, ktorý je va?ím cie?om“ (25. 9. 1994). ?Tú?im z vás urobi? ve?mi krásnu kyticu pripravenú pre ve?nos?“ (25.07.1995). ?Bez neho niet budúcnosti ani radosti, ale predov?etkým niet ve?nej spásy“ (25.04.1997). ?Rozhodnite sa pre svätos?, deti moje, a myslite na nebo“ (25.05.2006). ?Vo va?ich srdciach sa zrodí tú?ba po nebi. Vo va?ich srdciach za?ne vládnu? rados?“ (25.08.2006). ?Ste takí slepí a pripútaní k pozemským veciam a myslíte na pozemský ?ivot. Boh ma poslal, aby som vás viedol k ve?nému ?ivotu“ (25.10.2006). ?Nezabúdajte, ?e ste pútnici na ceste do ve?nosti“ (25.11.2006). ?Nezabúdajte, ?e ste chodci ako kvet na poli“ (25.1.2007). ?Nezabúdajte, ?e ste pútnikmi na tejto zemi“ (25.12.2007). ?V?etko pominie, deti moje, len Boh zostáva“ (25.03.2008). ??elám si, deti moje, aby si ka?dý z vás zamiloval ve?ný ?ivot, ktorý je va?ou budúcnos?ou“ (25.01.2009).

Potrebné vysvetlenia

27. Súbor posolstiev má ve?kú hodnotu a rôznymi slovami vyjadruje stále u?enie evanjelia. Nieko?ko posolstiev sa odchy?uje od tohto ve?mi pozitívneho a povzbudzujúceho obsahu a dokonca sa zdá, ?e sú s ním v rozpore. Oplatí sa dáva? pozor, aby týchto nieko?ko zmäto?ných prvkov nezatienilo krásu celku.

Aby sa tento med?ugorský poklad neskompromitoval, je potrebné objasni? niektoré mo?né zmätky, ktoré mô?u vies? men?inové skupiny k skresleniu vzácneho návrhu tejto duchovnej skúsenosti, najmä ak sa posolstvá ?ítajú neúplne.

To nás vedie k tomu, aby sme e?te raz pripomenuli rozhodujúcu zásadu: ke? ?lovek rozpozná pôsobenie Ducha Svätého uprostred duchovnej skúsenosti, neznamená to, ?e v?etko, ?o k tejto skúsenosti patrí, je bez akejko?vek nepresnosti, nedokonalosti alebo mo?ného pomýlenia. Treba znovu pripomenú?, ?e tieto javy ?sa niekedy javia ako spojené so zmätenými ?udskými skúsenos?ami, s teologicky nepresnými vyjadreniami alebo so záujmami, ktoré nie sú celkom legitímne“ (, ?. 14). To nevylu?uje mo?nos? ?istej chyby prirodzeného rádu, ktorá nie je spôsobená zlým úmyslom, ale subjektívnym vnímaním javu“ (Normy, ?. 15.2).

Veriaci musia by? pri interpretácii a ?írení údajných posolstiev opatrní a obozretní. Aby sme teraz poskytli usmernenie, pouká?eme na nieko?ko posolstiev, ktoré treba posudzova? osobitne opatrne, hoci mnohé z nich mo?no primerane pochopi? vo svetle súhrnu v?etkých posolstiev.

Pokarhania a hrozby

28. V niektorých prípadoch sa zdá, ?e Panna Mária prejavuje isté podrá?denie, preto?e niektoré z jej posolstiev neboli dodr?ané, varuje teda pred výhra?nými znameniami a mo?nos?ou, ?e sa u? viac nezjaví, hoci posolstvá potom pokra?ujú bez preru?enia:

?Pri?la som naposledy vyzva? svet k obráteniu. Potom sa u? na zemi nezjavím. Toto sú moje posledné zjavenia“ (02.05.1982).

?Ponáh?ajte sa s obrátením. Ke? sa na kopci zjaví s?úbené znamenie, bude u? neskoro“ (02.09.1982).

?Dnes vás pozývam naposledy. Teraz je pôst a vy - ako farnos? - mô?ete teraz z lásky k mojej výzve pri?nú?. Ak tak neurobíte, nechcem vám u? dáva? ?al?ie posolstvá“ (21.02.1985).

Tieto posolstvá treba prija? len ako výzvu, aby sme neodkladali a neodkladali obrátenie, majúc na pamäti, ?o hovorí svätý Pavol: ?H?a, teraz je priaznivý ?as, h?a, teraz je deň spásy“ (2 Kor 6, 2).

V skuto?nosti jedno z posolstiev dáva správne svetlo na správny výklad tých, ktoré sme citovali:

?Tí, ktorí predpovedajú katastrofu, sú falo?ní proroci. Hovoria: 'V takomto roku, v takýto deň nastane katastrofa. V?dy som hovoril, ?e trest príde, ak sa svet neobráti. Preto v?etkých pozývam k obráteniu. V?etko závisí od vá?ho obrátenia“ (15. 12. 1983).

Posolstvá pre farnos?

29. Existujú aj iné vyjadrenia, pri ktorých hrozí, ?e sa budú vyklada? v nesprávnom zmysle, ako sa to stalo v posolstvách farnosti. Zdá sa, ?e Panna Mária v nich chce ma? kontrolu nad detailmi duchovnej a pastora?nej cesty - ?iadosti o dni pôstu alebo pokyny o konkrétnych záväzkoch pre rôzne liturgické obdobia -, ?ím vyvoláva dojem, ?e chce nahradi? be?né organizmy ú?asti. Niekedy, ako vidíme v nasledujúcich posolstvách, sa ?osobitná starostlivos?“, ktorú chce Panna Mária vykonáva? nad farnos?ou, vynorí a? po s?a?nosti, ?e sa jej pastora?né pokyny nedodr?iavajú:

?Drahé deti, túto farnos? som si vybrala osobitným spôsobom a chcem ju vies?. S láskou ju chránim a ?elám si, aby bola celá moja. ?akujem vám, ?e ste sem dnes ve?er pri?li. Tú?im, aby vás bolo ?oraz viac so mnou a s mojím Synom. Ka?dý (?tvrtok) vám budem dáva? osobitné posolstvo.“ (01.03.1984).

?Drahé deti, zajtra ve?er (na sviatok Turíc) sa modlite o Ducha pravdy. Zvlá?? vy z farnosti, lebo vy potrebujete Ducha pravdy, aby ste odovzdávali posolstvá také, aké sú, ni? nepridávajúc ani neuberajúc: tak, ako som ich dal“ (09.06.1984).

?Drahé deti, v týchto dňoch (adventu) vás pozývam k rodinnej modlitbe. Nieko?kokrát som vám v mene Bo?om odovzdal posolstvá, ale vy ste ma nepo?úvali. Budúce Vianoce budú pre vás nezabudnute?né, pokia? prijmete posolstvá, ktoré vám dávam“ (06.12.1984).

?Drahé deti, chcem vám na?alej dáva? svoje posolstvá, a preto vás dnes pozývam, aby ste ?ili a prijímali moje posolstvá. Deti moje, milujem vás a zvlá?tnym spôsobom som si vybrala túto farnos?, v ktorej som dobrovo?ne zostala, ke? ma do nej poslal Najvy??í. Preto vás pozývam: Prijmite ma, drahé deti, aby ste aj vy boli ??astné. Po?úvajte moje posolstvá! Po?úvajte ma!“ (21.03.1985).

?Dnes je deň, ke? som vám chcel presta? dáva? posolstvá, preto?e niektorí ma neprijali. Farnos? v?ak pokro?ila a ja vám chcem dáva? posolstvá, aké sa nestali nikde v dejinách od po?iatku sveta.“ (04.04.1985).

Takéto opakované výzvy adresované farníkom sú pochopite?ným prejavom intenzívnej lásky údajných vizionárov k ich farskému spolo?enstvu. Posolstvá Panny Márie v?ak be?ne nemô?u nahradi? pozíciu farára, pastora?nej rady a synodálnej práce spolo?enstva pri rozhodnutiach, ktoré sú predmetom rozli?ovania spolo?enstva, v?aka ?omu farnos? dozrieva v rozvá?nosti, bratskom po?úvaní, úcte k druhým a dialógu.

Neúnavné trvanie na po?úvaní posolstiev

30. Okrem ?astých výziev veriacim farnosti sa zdá, ?e Panna Mária vo v?eobecnosti tak naliehavo podporuje po?úvanie svojich posolstiev, ?e niekedy sa táto výzva objavuje viac ako samotný obsah posolstiev: ?Drahé deti, neuvedomujete si posolstvá, ktoré vám Boh posiela skrze mňa. On vám ude?uje milosti, ale vy to nechápete“ (08.11.1984). ?Neuvedomujete si v?etky posolstvá, ktoré vám dávam“ (15. 11. 1984). Hrozí tak riziko, ?e sa u veriacich vytvorí závislos? a príli?né o?akávanie, ktoré by nakoniec zatienilo ústredný význam zjaveného Slova.

Naliehavos? sa objavuje neustále. Napríklad: ??ite moje posolstvá“ (18. 6. 2010). ??írte moje posolstvá“ (25. 6. 2010). ??ite posolstvá, ktoré vám dávam, aby som vám mohol dáva? nové posolstvá“ (27.05.2011). ?Nasledujte moje posolstvá [...] obnovte moje posolstvá“ (17.06.2011). ?Prijmite moje posolstvá a ?ite moje posolstvá“ (24.06.2011).

V niektorých posolstvách, ako napríklad v nasledujúcom, sa naliehavos? stáva naliehavou: ?Drahé deti, aj dnes vás Matka radostne pozýva: bu?te mojimi nosite?mi, nosite?mi mojich posolstiev v tomto unavenom svete. ?ite moje posolstvá, prijímajte moje posolstvá so zodpovednos?ou. Drahé deti, modlite sa so mnou za moje plány, ktoré chcem naplni?“ (30. 12. 2011).

Pravdepodobne táto ?asto opakovaná výzva pochádza z lásky a ve?kodu?ného zápalu údajných vizionárov, ktorí sa s dobrou vô?ou obávali, ?e Matkine výzvy k obráteniu a pokoju budú ignorované. Toto naliehanie sa stáva e?te problematickej?ím, ke? sa posolstvá týkajú ?iadostí nepravdepodobného nadprirodzeného pôvodu, napríklad ke? Panna Mária dáva príkazy týkajúce sa dátumov, miest, praktických zále?itostí a rozhoduje o be?ných veciach. Hoci posolstvá tohto druhu nie sú v Med?ugorí ?asté, nájdeme aj také, ktoré sa vysvet?ujú výlu?ne osobnými ?elaniami údajných vizionárov. Nasledujúci príklad je jasným príkladom takýchto zavádzajúcich posolstiev:

?Budúci rok 5. augusta sa bude slávi? druhé tisícro?ie môjho narodenia [...]. ?iadam vás, aby ste sa intenzívne pripravovali tri dni [...]. V tieto dni nepracujte“ (01.08.1984).

Je rozumné, aby veriaci, vyu?ívajúc obozretnos? a zdravý rozum, nebrali tieto podrobnosti vá?ne a nebrali ich na vedomie. V?dy treba ma? na pamäti, ?e tak ako v iných duchovných skúsenostiach a údajných nadprirodzených javoch, aj v tomto prípade sa pozitívne a povzná?ajúce prvky mie?ajú s inými, ktoré treba zanedba?, ale ktoré by nemali vies? k tomu, aby sa poh?dalo bohatstvom a dobrotou med?ugorského návrhu ako celku.

Panna Mária dáva svojim posolstvám správnu hodnotu

31. V skuto?nosti je to samotná Gospa, ktorá nás vyzýva, aby sme relativizovali jej posolstvá. Ona jasne hovorí, ?o musíme po?úva?: evanjelium. Panna Mária ?asto ?iada, aby sme jej posolstvá po?úvali, ale zároveň ich podria?uje neporovnate?nej hodnote Slova zjaveného vo Svätom písme. Nasledujúce napomenutia sú v tomto bode ve?mi prenikavé a stávajú sa hlavným kritériom postoja, ktorý treba zauja? k posolstvám:

?Necho?te h?ada? mimoriadne veci, ale rad?ej si vezmite evanjelium, ?ítajte ho a v?etko vám bude jasné“ (12. 11. 1982).

?Pre?o kladiete to?ko otázok? Ka?dá odpove? je v evanjeliu“ (19.9.1981).

?Neverte l?ivým hlasom, ktoré vám hovoria o falo?ných veciach, o falo?nom svetle. Vy, deti moje, vrá?te sa k Písmu!“ (02.02.2018).

32. Výzva Panny Márie ?íta? Sväté písmo je jednou z naj?astej?ie opakovaných prosieb:

?Drahé deti, dnes vás pozývam, aby ste ka?dý deň vo svojich domovoch ?ítali Sväté písmo: umiestnite ho na dobre vidite?né miesto, aby vás v?dy podnecovalo k ?ítaniu a k modlitbe“ (18.10.1984). ?Umiestnite Sväté písmo na vidite?né miesto vo svojich rodinách, ?ítajte ho a ?ite pod?a neho“ (25.08.1996). ?Dajte si Sväté písmo na vidite?né miesto vo svojich rodinách, ?ítajte ho, rozjímajte o ňom a u?te sa, ako Boh miluje svoj ?ud“ (25.01.1999). ?Pozývam vás obnovi? modlitbu vo va?ich rodinách ?ítaním Svätého písma“ (25.09.1999). ?Nezabúdajte, deti moje, ?íta? Sväté písmo. Umiestnite si ho na vidite?né miesto a svojím ?ivotom dosved?ujte, ?e veríte a ?ijete Bo?ie slovo“ (25.01.2006). ??ítajte, rozjímajte o Svätom písme a nech sú pre vás slová v ňom napísané ?ivotom“ (25.02.2012). ?Dajte si Sväté písmo na vidite?né miesto vo svojich rodinách a ?ítajte ho“ (25.01.2014). ?Deti moje, ?ítajte knihu evanjelií: je v nej v?dy nie?o nové, spája vás s mojím Synom, ktorý sa narodil, aby priniesol slová ?ivota v?etkým mojim de?om“ (02.11.2019).

33. Na druhej strane sama Gospa hovorí, ?e viac ako posolstvá je to svedectvo kres?anov, ktoré je skuto?ným svetlom pre svet:

??elám si, aby ste boli aktívni v pre?ívaní a odovzdávaní posolstiev. Osobitným spôsobom si ?elám, drahé deti, aby ste v?etci boli odrazom Je?i?a, ktorý osvetlí tento neverný svet, ktorý krá?a v temnotách. ?elám si, aby ste v?etci boli svetlom pre v?etkých a aby ste sved?ili vo svetle“ (05.06.1986).

34. Musíme si teda uvedomi?, ?e posolstvá, ktoré Panna Mária opakovane ?iada, aby sme po?úvali, sú v kone?nom dôsledku jej naliehavými výzvami k obráteniu, k návratu ku Kristovi, k rozjímaniu o jeho slove, k modlitbe, k h?adaniu pokoja. Ni? z toho nás nevzdia?uje ani neodvádza od evanjelia. Preto tí, ktorí sú príli? pozorní k mimoriadnym udalostiam a údajným posolstvám Panny Márie a nevenujú svoj ?as a energiu modlitbe s Bo?ím slovom, adorácii Krista, slu?be bratom a sestrám a budovaniu mieru v?ade na svete, nie sú verní pravému duchu Med?ugoria.

?Sebaposvätenie“ Panny Márie

35. Problematické sú aj tie posolstvá, ktoré Panne Márii pripisujú výrazy ?môj plán“, ?môj projekt“: ?Ka?dý z vás je dôle?itý v mojom pláne spásy“ (25. 5. 1993). ?Deti moje, nezabúdajte, ?e ste dôle?ité v mojom pláne spásy ?udstva“ (25.06.2022). ?Pozývam vás, aby ste sa modlili [...] za moje plány“ (01.10.2004). ?Aj dnes ve?er vás pozývam modli? sa [...] za moje plány[...] moje plány“ (02.09.2005).

Tieto vyjadrenia by mohli by? mätúce. V skuto?nosti v?etko, ?o Panna Mária robí, je v?dy v slu?be Pánovho plánu a jeho bo?ského plánu spásy. Panna Mária nemá svoj vlastný plán pre svet a Cirkev. V dôsledku toho sa tieto posolstvá dajú interpretova? len v tomto zmysle: Panna Mária plne preberá Bo?ie plány a? do tej miery, ?e ich vyjadruje ako svoje vlastné.

36. V tomto smere je potrebné venova? osobitnú pozornos? mo?nému nesprávnemu pou?ívaniu slova ?prostrední?ka“ v súvislosti s Pannou Máriou. Hoci je pravda, ?e v celku posolstiev je vidie?, ?e v?etko sa pripisuje Je?i?ovi Kristovi, zatia? ?o Panna Mária spolupracuje s jeho materinským príhovorom, objavujú sa ur?ité výrazy, ktoré sa nezdajú by? v súlade s týmto celkom: ?Ja som prostrední?ka medzi vami a Bohom“ (17. 7. 1986). ?Chcem by? spojivom medzi vami a nebeským Otcom, va?ou prostrední?kou“ (18.03.2012).

Takto pou?itý výraz ?prostrední?ka“ by chybne viedol k tomu, ?e by sa Márii prisúdilo miesto, ktoré je jedine?né a výlu?né pre Bo?ieho Syna, ktorý sa stal ?lovekom; v skuto?nosti by to bolo v rozpore s tým, ?o potvrdzuje Sväté písmo, ke? hovorí, ?e je len jeden ?prostredník medzi Bohom a ?u?mi, ?lovek Kristus Je?i?, ktorý dal seba samého ako výkupné za v?etkých“ (1 Tim 2, 5 - 6). Na druhej strane tieto údajné posolstvá nedoká?u dobre vyjadri?, ako to vysvetlil svätý Ján Pavol II. ?e Máriina spolupráca je ?podriadeným sprostredkovaním“ vo?i Kristovej spolupráci (porov. 39), tak?e ?ni? neuberá ani nepridáva na dôstojnosti a ú?innosti Krista, jediného Prostredníka“ ( 62).

Napriek tomu je v tom istom posolstve z 18. 3. 2012 jasné, ?e toto sprostredkovanie nezakrýva jedine?né Kristovo sprostredkovanie: je to len ?materinský príhovor“ za nás: ?Drahé deti! Prichádzam medzi vás, lebo chcem by? va?ou matkou, va?ou zástankyňou“.

S nami ku Kristovi

37. Treba pripomenú?, ?e posolstvá ako celok majú silný teocentrický a kristologický dôraz. Niektoré posolstvá ponúkajú v tomto zmysle pomoc, preto?e zdôrazňujú Máriin materinský príhovor ako k?ú? k jej ?pecifickej a v?dy podriadenej funkcii. Zvlá?? zrete?né sú nasledujúce posolstvá, v ktorých Mária zdôrazňuje, ?e nemô?e a ani nechce nahradi? Je?i?a Krista:

?Nerozde?ujem priamo bo?ské milosti, ale od Boha dostávam v?etko, o ?o svojou modlitbou prosím“ (31. 8. 1982).

?Modlite sa a prostredníctvom modlitby sa stretávajte s mojím Synom, aby vám dal silu , aby vám udelil milos?“ (23.06.2017).

?Rozhodnite sa pre Je?i?a, rozhodnite sa a cho?te spolu s ním do budúcnosti [...]. Chcem vás v?etkých privies? k môjmu Synovi [...]. Rozhodnite sa pre neho, dajte ho na prvé miesto vo svojom ?ivote“ (22.06.2012).

??ijúc svoje posolstvá vás chcem privies? k svojmu Synovi. Po?as v?etkých týchto rokov, v ktorých som s vami, je môj prst obrátený k môjmu Synovi, k Je?i?ovi, preto?e vás chcem v?etkých privies? k Nemu“ (28.12.2012).

Nasledujúce posolstvo mo?no pova?ova? za syntézu ponuky evanjelia prostredníctvom Med?ugoria:

?Tú?im vás privies? e?te bli??ie k Je?i?ovi a k jeho zranenému srdcu, aby ste mohli pochopi? tú nesmiernu lásku, ktorou sa daroval za ka?dého z vás. Preto, drahé deti, modlite sa, aby z va?ich s?dc vytryskol prameň lásky ku ka?dému ?loveku a k tým, ktorí vás nenávidia a opovrhujú vami; tak budete môc? s Je?i?ovou láskou prekona? v?etku biedu v tom smutnom svete, ktorý je beznádejný pre tých, ktorí nepoznajú Je?i?a“ (25.11.1991).

Z toho vyplýva, ?e podstatným prvkom je by? pozorný na to, ?o nám celá med?ugorská manifestácia pripomína o u?ení evanjelia, pri?om sa ná? poh?ad nesústredí na detaily, ale na ve?ké napomenutia, ktoré sa objavujú v posolstvách Gospy. V ich svetle treba s rozvahou ?íta? niektoré menej dôle?ité alebo nejasné texty.

Závery

38. Prostredníctvom nihil obstat o duchovnej udalosti sú veriaci ?oprávnení rozvá?ne sa jej venova?“ (, ?l. 22, § 1: porov. Benedikt XVI., 14). Hoci to neznamená vyhlásenie nadprirodzeného charakteru daného javu (porov. ?l. 22, § 2) a pripomínajúc, ?e veriaci nie sú povinní v neho veri?, nihil obstat nazna?uje, ?e prostredníctvom tejto duchovnej ponuky mô?u získa? pozitívny podnet pre svoj kres?anský ?ivot, a oprávňuje na verejné uctievanie. Takéto ur?enie je mo?né, nako?ko bolo zaznamenané, ?e uprostred duchovnej skúsenosti sa objavilo mnoho pozitívnych plodov a medzi Bo?ím ?udom sa neroz?írili ?iadne negatívne alebo rizikové ú?inky.

Hodnotenie hojných a roz?írených krásnych a pozitívnych plodov neznamená vyhlásenie údajných nadprirodzených udalostí za autentické, ale len poukázanie na to, ?e ?uprostred“ tohto duchovného úkazu v Med?ugorí Duch Svätý plodne pôsobí pre dobro veriacich. Preto sa pozýva oceni? a zdie?a? pastora?nú hodnotu tohto duchovného návrhu (porov. , ?. 17).

Okrem toho pozitívne hodnotenie vä??iny med?ugorských posolstiev ako budovate?ských textov neznamená vyhlásenie, ?e majú priamy nadprirodzený pôvod. Z toho vyplýva, ?e ke? sa hovorí o ?posolstvách“ Panny Márie, v?dy treba ma? na mysli ?údajné posolstvá“.

39. Prvky zhroma?dené v tejto poznámke umo?ňujú uzna?, ?e sú prítomné podmienky pre ur?enie nihil obstat. Mostarsko-duvinský biskup vydá príslu?ný dekrét. Apo?tolský vizitátor osobitného charakteru pre farnos? Med?ugorie, ktorý bude na?alej vykonáva? jemu zverené funkcie, bude musie? overi?, ?i v ka?dej publikácii, v ktorej sa zhroma??ujú posolstvá, je táto poznámka uvedená ako úvod. On sám potom bude rozli?ova? v?etky budúce posolstvá - alebo minulé posolstvá, ktoré e?te neboli uverejnené - a bude musie? povoli? ich prípadné uverejnenie vo svetle vy??ie ponúknutých objasnení. Rovnako prijme opatrenia, ktoré bude pova?ova? za potrebné, a bude usmerňova? pastora?né rozli?ovanie tvárou v tvár novým situáciám, ktoré mô?u nasta?, pri?om bude informova? toto dikastérium.

40. Aj ke? mô?u existova? rôzne názory na pravos? niektorých skuto?ností alebo aspektov tejto duchovnej skúsenosti, cirkevné autority miest, kde je prítomná, sa vyzývajú, aby ?ocenili pastora?nú hodnotu a tie? podporovali ?írenie tohto duchovného návrhu“ ( ?. 17). Obozretné posúdenie toho, ?o sa deje na ich vlastnom území, v?ak zostáva v právomoci ka?dého diecézneho biskupa rozhodnú? o tejto zále?itosti (porov. ?l. 7, § 3). Aj ke? sú pozitívne plody tohto duchovného javu roz?írené po celom svete, nepopiera to, ?e sa mô?u vyskytnú? skupiny alebo osoby, ktoré, vyu?ívajúc tento duchovný úkaz nevhodne, konajú nesprávnym spôsobom. Diecézni biskupi, ka?dý vo svojej diecéze, majú slobodu a autoritu prijíma? obozretné rozhodnutia, ktoré pova?ujú za potrebné pre dobro Bo?ieho ?udu.

41. V ka?dom prípade by ?udia, ktorí idú do Med?ugoria, mali by? silne orientovaní na to, aby prijali, ?e púte sa nekonajú preto, aby sa stretli s údajnými vizionármi, ale aby sa stretli s Máriou, Krá?ovnou pokoja, a aby sa, verní jej láske k Synovi, stretli s Kristom a po?úvali ho v rozjímaní o Slove, v ú?asti na Eucharistii a v eucharistickej adorácii. Tak ako sa to deje v mnohých svätyniach na celom svete, kde sa Panna Mária uctieva s najrozmanitej?ími titulmi.

42. Pre?ítajme si e?te jedno posledné posolstvo, ktoré zh?ňa vzácny kristocentrický zmysel med?ugorského návrhu a prejavuje jeho najautentickej?ieho ducha:

?Drahé deti, moje slová sú jednoduché [...]. Pozývam vás k môjmu Synovi. Iba on mô?e premeni? zúfalstvo a utrpenie na pokoj a vyrovnanos?. Iba On mô?e da? nádej v najhlb?ích bolestiach. Môj Syn je ?ivotom sveta. ?ím lep?ie ho poznáte, ?ím viac sa k nemu pribli?ujete, tým viac ho budete milova?, preto?e môj Syn je Láska. Láska v?etko mení, robí krásnym aj to, ?o sa vám bez lásky zdá bezvýznamné“ (02.09.2018).

Krá?ovná pokoja, modli sa, aby tí, ktorí slobodne prijímajú duchovnú ponuku Med?ugoria, ?ili stále viac spojení s Je?i?om Kristom a na?li v ňom pravý pokoj srdca.

Tebe zverujeme aj tento ná? svet, ktorý pod?ahol ?tretej svetovej vojne po ?astiach“. Krá?ovná pokoja, vypo?uj prosbu, ktorá sa ozýva zo s?dc detí, mladých ?udí, chudobných a ka?dej ?eny a mu?a dobrej vôle.

??akujem ti, na?a Matka! H?adiac na teba, ktorá si bez hriechu, nech na?alej veríme a dúfame, ?e nad nenávis?ou zví?azí láska, nad l?ou pravda, nad urá?kou odpustenie, nad vojnou mier. Nech sa tak stane!“ (Pápe? Franti?ek, , 8. decembra 2022).

Najvy??í ve?kňaz Franti?ek na audiencii udelenej podpísanému prefektovi spolu so sekretárom pre doktrinálnu sekciu Dikastéria pre náuku viery 28. augusta 2024 schválil túto nótu a nariadil jej zverejnenie.

Dané v Ríme, v sídle Dikastéria pre náuku viery, 19. septembra 2024.

Víctor Manuel Card. Fernández

Prefekt

Mons. Armando Matteo

Sekretár sekcie pre náuku

Ex Audientia Die 28.08.2024

Franciscus

INDEX

Potrebné objasnenia

Preklad Martin Jarábek