杏MAP导航

Renato Martinez – Vatican News

?Bol to kňaz, ktorý bol v?dy verný, pre?íval svoju slu?bu v hlbokom spojení s Pánom, ktorý bol jeho vnútornou silou, ale bol to aj kňaz pripravený darova? sa, vyjs? zo seba, aby i?iel v láske k druhým“, tieto vlastnosti vyzdvihol kardinál Marcello Semeraro.

Voda, ktorá uhasí smäd a obnoví v?etkých smädných

Prefekt Dikastéria pre kauzy svätých za?al svoju homíliu pripomenutím textu Izidora Sevillského, ktorý komentuje úryvok z knihy proroka Ezechiela o vode krstu, ale aj o smrti a vzkriesení Pána.

?Táto voda, ozna?uje krst, ktorý je vodou, ktorá uhasí smäd a obnoví v?etkých smädných. K tomu v?ak Izidor pridáva ?al?iu, hlb?iu symboliku: ke??e prorocké videnie hovorí o vode, ktorá vyteká z pravej strany chrámu, je to, ako vysvet?uje, otvorená strana ukri?ovaného Krista, z ktorej, ako rozpráva ?tvrtý evanjelista, 'vytiekla krv a voda' (Jn 19, 34; porov. De fide catholica XXIV, 5: PL 83, 5319)“.

Znak lásky a náklonnosti k Petrovej katedre

Kardinál Semeraro tie? poukázal na to, ?e v tento deň celá Cirkev slávi výro?ie posvätenia Lateránskej baziliky, ktorá sa tradi?ne nazýva ?materským kostolom“ Ríma a celého katolíckeho sveta, a robí tak na znak lásky a pripútanosti k Petrovmu stolcu.

?Pýtame sa v?ak: Je to chrám z kameňov, ktorý si uctievame, hoci je monumentálny a krásny? Odpove? znie: nie! Ka?dá liturgia posviacky kostola nám pripomína výrok svätého Pavla: Vy ste chrám Bo?í (1 Kor 3, 16 - 17). My v?etci spolo?ne ako Cirkev a tie? jednotlivo ako pokrstení.“

?Kontemplácia v ?innosti“

Tento obraz chrámu, z ktorého vyteká prúd vody, ktorý o?ivuje, obnovuje a priná?a ve?a ovocia, kardinál prirovnal k novému blahoslaveného José Torresa Padillu, ktorého ozna?il za kňaza v?dy verného Pánovi a pripraveného darova? sa druhým.

?Bol to kňaz, ktorý bol v?dy verný, ktorý pre?íval svoju slu?bu v hlbokom spojení s Pánom, ktorý bol jeho vnútornou silou, ale bol to aj kňaz pripravený darova? sa, vyjs? zo seba, aby i?iel v láske k druhým, ako voda, ktorá vyteká z chrámu a dáva rás? rôznym druhom ovocných stromov. Taký bol aj ná? blahoslavený. Vzh?adom na to si myslím, ?e mô?em poveda?, ?e v ňom osobitným spôsobom vyniká jednota ?ivota alebo, ak chceme pou?i? ignaciánsku formulku, kontemplatívne bytie v ?innosti.“

Veda, modlitba a jemnos? vo?i chudobným

Pri vyzdvihovaní ?al?ích charakteristík kňaza prefekt pre kauzy svätých uviedol, ?e jeden zo svedkov v procese blahore?enia a kanonizácie poukázal na to, ?e blahoslavený José dokázal spoji? modlitbu a ?túdium a ?al?í povedal, ?e napriek tomu, ?e bol prísny sám na seba, bol plný ne?nosti vo?i druhým, najmä vo?i najchudobnej?ím.

?To mi pripomína to, ?o pí?e pápe? Franti?ek v exhortácii Gaudete et exsultate: ?By? svätým neznamená ?iari? o?ami v domnelej extáze‘. Svätý Ján Pavol II. povedal, ?e ?ak sme sa naozaj odchýlili od kontemplácie Krista, mali by sme ho vedie? vidie? predov?etkým v tvárach tých, s ktorými sa on sám chcel stoto?ni?. (...) V tejto výzve rozpozna? ho v chudobných a trpiacich sa odha?uje samotné Kristovo srdce, jeho pocity a najhlb?ie rozhodnutia, s ktorými sa ka?dý svätec sna?í stoto?ni?.“

Jeho starostlivos? o druhých a jeho láska

Kardinál Semeraro vo svojej homílii uviedol aj po?etné svedectvá o starostlivosti blahoslaveného Torresa Padillu o druhých a o jeho nesmiernej dobro?innosti vo?i najnúdznej?ím svojej doby.

?Platil ?túdium tým, ktorí sa chceli sta? kňazmi a nemali prostriedky na ?ivobytie, pri?om sám mal len zaplátanú sutanu. Platil veno mladým ?enám s povolaním, a ak boli v nebezpe?enstve, h?adal rodinu, ktorá by sa ich ujala. Svedkovia tie? vypovedali, ?e ke? bol u?ite?om v seminári, nielen?e ?il v chudobe, ale neúnavne chodil po mestských ?tvrtiach, najmä po Triane, aby sa staral o chudobných a núdznych. V tom ?ase bola táto ?tvr? kvôli chudobe, kriminalite a ?udovej atmosfére pova?ovaná za ?zlú stranu‘ rieky Guadalquivir, ale blahoslavený José sa tam nebál ís?. Vchádzal do domov najchudobnej?ích, upratoval ich, robil im postele.... Hovorilo sa o ňom, ?e bol ?akýmsi verite?om so stratou“, ??udným kanonikom, ktorý mal za priate?ov tulákov a podomových obchodníkov“.

Duchovné vedenie a jeho poves? svätosti

Kardinál zdôraznil, ?e medzi jeho hlavné apo?tolské aktivity patrilo duchovné vedenie a predov?etkým toto poslanie ?írilo jeho poves? svätosti.

?Z tohto dôvodu ho vlastne nazývali ?svätec‘, preto?e svojou svätos?ou dokázal takmer nakazi? ostatných. Medzi tými, ktorí profitovali z jeho vedenia, bola aj svätá Angela od Krí?a, ktorú podporoval v misii zalo?enia In?titútu sestier od Krí?a. V tejto súvislosti istý svedok uviedol, ?e majstrovským dielom ná?ho blahoslaveného bolo práve duchovné vedenie tejto svätej zakladate?ky. Preto sa pova?uje za spoluzakladate?a in?titútu. Opä? platí, ?e svätí sú akoby detektorom svätosti ?udí, s ktorými prichádzajú do kontaktu, hoci len príle?itostne.“

Svätos? nás povzbudzuje, aby sme sa stretávali navzájom

Na záver kardinál Marcello Semeraro navrhol posledný bod úvah o svätosti, ktorý nás povzbudzuje k vzájomnému stretnutiu, a to pod?a Je?i?ovej modlitby: ?Aby v?etci boli jedno, ako ty, Ot?e, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás...“ (Jn 17, 21).

?Ako raz povedal pápe? Franti?ek, ?lono‘ puta medzi nami kres?anmi: ak sme dôverne vlo?ení do tohto ?lona‘, do tejto ohnivej pece lásky, potom sa naozaj mô?eme sta? jedným srdcom a jednou du?ou medzi sebou, preto?e Bo?ia láska spa?uje ná? egoizmus, na?e predsudky, na?e vnútorné a vonkaj?ie rozdelenia. Hne? v?ak dodal, ?e tento pohyb od Boha k bratom dop?ňa iný pohyb od bratov k Bohu: skúsenos? bratského spolo?enstva ma vedie k spolo?enstvu s Bohom. Vzájomné zjednotenie nás vedie k zjednoteniu s Bohom, vedie nás k tomuto zväzku s Bohom, ktorý je na?ím Otcom“.

Preklad Martin Jarábek