??astn¨ªci Synody biskupov sa modlili za obete vojen
Vatican News
Kardinál Mario Grech, generálny sekretár Biskupskej synody, otvoril prvú generálnu kongregáciu riadneho generálneho zhroma?denia Biskupskej synody a privítal v?etkých 368 ?lenov synody z celého sveta, ktorí sa po roku opä? stretli pri okrúhlych stoloch v Aule Pavla VI. Za?al my?lienkou na na?ich bratov a sestry utlá?aných konfliktami:
?Zatia? ?o my slávime toto zhroma?denie, v mnohých ?astiach sveta sa vedú vojny!
Sme na pokraji roz?írenia konfliktu,¡° povedal maltský kardinál sediaci pri stole s pápe?om pod poh?adom reprodukcie mariánskej ikony Salus Populi Romani. ?Ko?ko generácií bude musie? prejs?, kým si národy, ktoré sú vo vojne, budú môc? opä? ?sadnú? spolo?ne¡° a hovori?, aby spolu budovali mierovú budúcnos??¡° Aj niektorí ú?astníci synody pochádzajú z vojnových oblastí ?i národov, ktorých základné slobody sú poru?ované¡°. ?Cez ich hlasy mo?no po?u? pla? a nárek tých, ktorí trpia pod bombami, najmä detí, ktoré dýchajú túto atmosféru nenávisti,¡° povedal kardinál Grech Grech. ?Ako veriaci sme povolaní tú?i? po vzácnom dare mieru pre v?etky národy a modli? sa za¨¾.¡°
Synodálna Cirkev ako znamenie pre spolo?nos?
Táto neprestajná modlitba sa musí spája? s ?dôveryhodným svedectvom¡°. Ním je aj samotné
synodálne zhroma?denie: ?Skuto?nos?, ?e sa tu zi?li mu?i a ?eny zo v?etkých kútov zeme, aby po?úvali Ducha Svätého na?úvajúc si navzájom, je pre svet znamením rozporu,¡° zdôraznil kardinál. ?Synodálna Cirkev je návrhom pre dne?nú spolo?nos?¡° a rozli?ovanie je ?mostom, cez ktorý sa veriaci a neveriaci mô?u navzájom po?úva? a porozumie? si pou?ívajúc spolo?nú gramatiku,¡° dodal generálny sekretár synody a citujúc Umberta Eca.
Kardinál Grech hovoril aj o poslaní zhroma?denia: ?Mnohí si myslia, ?e cie?om synody je ?trukturálna zmena Cirkvi, ?e je to reforma¡°. Je to ?úzkos?¡°, ktorá prechádza celou Cirkvou, av?ak nie v?etci majú ?rovnakú predstavu o reforme a jej prioritách¡°. Naopak, opakuje kard. Grech, základom je rozmer po?úvania, je jadrom v?etkých fáz procesu: od konzultácií v miestnych cirkvách a? po konzultácie na biskupských konferenciách, od kontinentálnych zhroma?dení a? po zasadanie vo Vatikáne za ú?asti pápe?a v roku 2023.
Synoda ako proces, ktorý zapája v?etkých
V skuto?nosti ?v?eobecný konsenzus pochádza z po?úvania v?etkých¡°. V ka?dej etape ?sme cirkvám vrátili ovocie po?úvania¡°. Bol to teda kruhový proces: ?Synoda je proces, ktorý zapája celú Cirkev a ka?dého v Cirkvi, ka?dého pod?a jeho funkcie jeho charizmy a slu?by,¡° poznamenal kardinál.
Zárove¨¾ vysvetlil, ?e na Generálny sekretariát synody sa dostalo 108 národných syntéz, ktoré pripravili biskupské konferencie na celom svete. Okrem nich je tu devä? odpovedí z východných katolíckych cirkví, ?tyri zo stretnutí episkopátov a potom syntézy z medzinárodných únií generálnych predstavených mu?ských a ?enských reholí (USG a UISG). ?Tento bohatý materiál spolu s pripomienkami, ktoré vo?ne poslali jednotlivci a skupiny, tvorili kostru pracovného dokumentu - Instrumentum laboris, ktorý máme teraz v rukách.¡°
Instrumentum laboris
Generálny relátor synody kardinál Jean-Claude Hollerich hovoril o detailoch pracovného dokumentu. Ako zdôraznil, sú?asné druhé zhroma?denie synody biskupov o synodalite nie je opakovaním ?i dokonca len pokra?ovaním toho prvého. Ak bolo cie?om zhroma?denia v roku 2023 ?získanie lep?ieho poznania cirkví, z ktorých pochádzajú ostatní¡°, v tejto druhej fáze sú ?lenovia synody naopak vyzvaní, aby ?zamerali¡° svoj poh?ad na ?mo?né trajektórie rastu, po ktorých treba pozva? cirkvi krá?a?¡°. ?Cie?om je, aby tieto bohatstvá nezostali zamknuté v pokladnici, ale aby vstúpili do okruhu výmeny darov, ktorý ?iví spolo?enstvo Cirkvi ako celok¡°.
Instrumentum laboris v tomto zmysle ponúka ?destilát¡® (?pre tých, ktorí poznajú rozdiel medzi vínom a grappou - vínovicou..., za?artoval luxemburský kardinál, je to destilát¡°,) toho, ?o sme sa ako Cirkev za tieto tri roky nau?ili. Je to iný dokument ako ten prvý, ?preto?e na?a úloha je iná¡°.
Ide o ?iny
Teraz u? nejde o otázky, ale o ?iny, aby sme sa uberali ?jedným smerom¡°. Instrumentum laboris, spresnil preto kardinál Hollerich, ?nie je návrhom závere?ného dokumentu, ktorý treba jednoducho doplni?, ale súborom výsledkov procesu, ktorý je na?ou úlohou rozlí?i?¡°.
Generálny relátor synody nakoniec predstavil metódy prác a rozdiely vo?i predchádzajúcemu zhroma?deniu a poukázal na desa? ?tudijných skupín, ktoré ustanovil pápe? vo februári.
Kardinál Hollerich potom vymenoval témy, ktorými sa budú zaobera? jednotlivé skupiny: ekumenická cesta; vz?ahy medzi východnými katolíckymi cirkvami a latinskou cirkvou; volanie chudobných; slu?ba biskupov, k¨¾azov a diakonov a vz?ah k Bo?iemu ?udu; formácia pre synodalitu; digitálne prostredie; vz?ahy medzi miestnymi cirkvami, funkcia in?titútu synody; slu?ba jednoty, za ktorú je zodpovedný rímsky biskup; doktrinálne, pastora?né otázky a ?kontroverzné¡° etiky; slu?by v Cirkvi a vz?ah medzi charizmami a slu?bami.
Otázka ?ien
Prefekt Dikastéria pre náuku viery kardinál Victor Manuel Fernández vysvetlil, ?e medzi otázkami, ktoré sa budú rie?i?, sú: miesto ?ien v Cirkvi, rozhodovacie procesy súvisiace s vedením spolo?enstiev a ?enský diakonát, berúc do úvahy, ?e ?poznáme verejný postoj pápe?a, ktorý túto otázku nepova?uje za zrelú¡°. ?Zostáva otvorená mo?nos? h?bkového ?túdia, av?ak pod?a Svätého Otca sú aj iné otázky, ktoré treba e?te preskúma? a vyrie?i?, skôr ne? sa náhli? hovori? o mo?nom diakonáte pre niektoré ?eny,¡° povedal argentínsky kardinál. Ako upozornil, hrozí riziko, ?e ?diakonát sa pre niektoré ?eny stane útechou a rozhodujúce rozhodnutie o ú?asti v Cirkvi sa nakoniec zanedbá¡°.
Hrozba zániku niektorých východných katolíckych cirkví
Prefekt Dikastéria pre východné cirkvi kardinál Claudio Gugerotti postavil pred o?i prítomných ?dramatickú situáciu týchto dní¡°. Ako povedal, ?bomby, tanky ni?ia v?ade a dramatickým spôsobom nielen ?udí, ale aj nádeje¡°. Východným katolíckym cirkvám hrozí, ?e vo vojnových zónach zaniknú. ?Ich strata by bola pre Cirkev nenapravite?ná¡°, zdôraznil. Preto po?iadal tých ?silnej?ích a organizovanej?ích latinského obradu, aby pomohli týmto na?im bratom ?i? lep?í ?ivot, najmä po ?a?kej emigrácii z ich vlastí¡°. Pre niektoré cirkvi toti? platí, ?e ?najvä??ie percento veriacich sa nachádza v diaspóre a nie vo vlastnej krajine, spusto?enej vojnami¡°.
Digitálne technológie, polygamia v afrických krajinách
Expertka Kim Danielsová hovorila o tom, ?e ?digitálne technológie sú novou stránkou misie¡° i o ?mo?nosti poda? ruku tým, ktorí to potrebujú, a ohlasova? Bo?ie slovo¡° vo virtuálnom svete.
Po?as prvej generálnej kongregácie boli premietané aj niektoré videopríhovory, medzi ktorými vynikol príspevok kardinála Fridolina Ambonga z Kin?asy o zlo?itej otázke polygamie v mnohých afrických krajinách: ?Je to skuto?ná pastora?ná výzva¡°. ?Sú ?udia, ktorí prijali kres?anskú vieru v situácii polygamie, ale sú aj pokrstení, ktorí po svojom obrátení ?ijú v polygamii,¡° zdôraznil kardinál Ambongo vo videu a polo?il otázku na reflexiu: Aká je najvhodnej?ia pastora?ná starostlivos? o osoby v takýchto vz?ahoch?
?lánok Salvatoreho Cernuzia spracovala Zuzana Klimanová
?akujeme, ?e ste si pre?¨ªtali tento ?l¨¢nok. Ak chcete by? informovan¨ª o novink¨¢ch, prihl¨¢ste sa na odber noviniek kliknut¨ªm sem.
