杏MAP导航

Alesandro di Bussolo, Zuzana Klimanová – Vatican News

Najviac potlesku medzi ú?astníkmi Synody biskupov v Aule Pavla VI. zo?alo svedectvo matky, 

silne znepokojenej tým, ?e sa málo hovorí o kres?anskej iniciácii najmen?ích detí. Synodu vyzvala k podpore pri ich výchove v kres?anskej viere. ?eny na?alej zaujímajú významné miesto v prácach synody - zaznela tie? po?iadavka, aby boli viac zapojené do diplomatických úloh v kontextoch vojny. Informoval o tom v stredu v Tla?ovom stredisku Svätej stolice Paolo Ruffini, prefekt Dikastéria pre komunikáciu a predseda Komisie pre synodálne informácie. Spolu so Sheilou Piresovou, sekretárkou tej istej komisie, informoval o práci V. a VI. generálnej kongregácie, ktoré sa konali za ú?asti 343 osôb.

Nezastupite?ná úloha laikov v Cirkvi

Ako uviedla Sheila Piresová, v?etky príspevky boli ?zamerané na tému cirkevného rozli?ovania, teda na témy a kritériá, rôzne úrovne zodpovednosti, na úlohu vysvätených slu?obníkov“. Úloha laikov, ich spolupráca s biskupmi a kňazmi, ich zapájanie do rozhodovacích procesov bola jednou z tém, ktoré sa v rôznych verejných vystúpeniach objavili najviac. ?Zdôraznená bola dôle?itos? podpory spolupráce medzi kňazmi a laikmi“ i  ?potreba vä??ej ú?asti laikov - mu?ov i ?ien - vo vedúcich funkciách“. Osobitne bolo uznané, ?e ?prítomnos? laikov je nevyhnutná, spolupracujú pre dobro Cirkvi“. Okrem toho bol predlo?ený návrh, aby bol oh?adom vhodnosti kandidátov na kňazstvo a biskupstvo konzultovaný Bo?í ?ud: ?Ten, kto rozhoduje, je biskup, av?ak v synodálnej Cirkvi sa Bo?í ?ud musí cíti? vlastnú zodpovednos? pri výbere“ a tie? pozna? ?po?iadavky ?udského a duchovného profilu, ktoré musia ma? kandidáti“.

?eny a slu?ba na?úvania

?al?í návrh sa týkal dôle?itosti preh?benia úvah o úlohe laikov v pastorácii vo farnostiach, preto?e mnohí kňazi nemajú povolanie by? farármi, zatia? ?o mnohí laici, ktorí ?ijú pokojným man?elským a rodinným ?ivotom, mô?u vykonáva? funkcie v komunitách. Pokia? ide o ?eny, povedala sekretárka Komisie pre synodálne informácie, padol návrh ?vyhnú? sa akémuko?vek druhu sexuálnej diskriminácie v akolytáte, viac uzna?“ ich ?prínos aj v rozhodovacích procesoch“ a ?uva?ova? o na?úvaní ako o preva?ne ?enskej slu?be, ktorá dop?ňa slu?bu farára, diakona, katechétu“. ??eny vedia po?úva?, po?úvajú iným spôsobom,“ zaznelo v Aule, ?a mohli by to robi? ako slu?bu, úplne odli?nú od spovedania“. Padol aj návrh ?viac zapoji? ?eny do diplomacie v rozdelenom a bojujúcom svete“.

Zveri? mladým digitálnu pastoráciu mláde?e

Prefekt Ruffini potom poukázal na to, ?e ú?astníci Synody poukázali na ?potrebu spoji? sa s novými generáciami prostredníctvom digitálnej pastorácie“. Bol uvedený príklad mnohých mladých ?udí v Afrike, ktorí ?chodia do kostola, majú talent, energiu a vieru“, a preto ?musia by? sú?as?ou rozli?ovania Cirkvi“. Zaznel i návrh zveri? pastoráciu mláde?e práve mladým ?u?om: skrátka ?mladí mladým“, ?aby vstúpili do dialógu s rovesníkmi uväznenými v ?new age‘ alebo nihilistických ideológiách“. Ako povedal prefekt Ruffini, v jednom z príspevkov bolo poukázané na ?dramatickú situáciu, v ktorej ?ije mnoho detí vo svete: deti, ktoré sú nútené vstúpi? do man?elstva z rodinných dôvodov; diev?atá nútené k prostitúcii; maloleté obete obchodovania s ?u?mi“. A hovorilo sa aj o ?seminaristoch, ktorí pochádzajú z nekres?anských rodín, alebo ktorí sú do kňazstva nútení kvôli cti, o ?u?och, ktorí sa musia vyrovna? so svojou homosexualitou“.

Povzbudi? spoluzodpovednos? rodi?ov

Prefekt Dikastéria pre komunikáciu zdôraznil, ?e ?boli pripomenuté pápe?ove slová: cie?om Synody nie je vytvára? dokumenty, ale in?pirova? k ?inom. Preto bolo zopakované, ?e nebude sta?i? po?úva? len hlasy kres?anov a farností, ale aj odvá?ne hlasy zvonka - treba teda vytvori? bezpe?ný priestor pre ?udí, aby mohli pristúpi? bli??ie“. Bolo spomenuté aj svedectvo matky, ktorá sa pýtala: ??o hovorí zhroma?denie o úlohe rodi?ov, starých rodi?ov, kres?anských krstných rodi?ov pri prispievaní k synodalite oh?adom po?úvania a rozli?ovania u? od detstva? Deti treba vychováva? tak, aby, ke? vyrastú, smerovali ku Kristovi“. V závere?nom dokumente by sa preto pod?a nej mala ?podporova? úloha spoluzodpovednosti rodi?ov“.

Sprevádzanie obetí zneu?ívania, pre?a?enos? kňazov

?alej bola spomenutá ?potreba sprevádza? obete zneu?ívania v Cirkvi. Zdôraznilo sa, ?e Cirkev musí pristupova? bli??ie k zranite?ným a ?e moc musí by? slu?bou a nikdy nie klerikalizmom“. Podobne sa pod?a slov prefekta ??iadalo, aby boli chudobní viac v centre pozornosti, a to aj pri formácii kléru“. Najmä ?chudobní sú bli??ie k Bo?iemu srdcu, majú autoritu a vnímame ich ako predmet slu?by a misie, ale nikdy nie ako slu?obníkov“. V aule, pokra?oval Ruffini, ?sa hovorilo o kňazoch, najmä o ich osamelosti, a to aj v dôsledku pre?a?enia úlohami. V tomto zmysle bolo zdôraznené, ?e ur?itý odstup kňazov od synodality vyplýva z toho, ?e mnohí z nich sú zavalení prácou, spravujú nieko?ko komunít a majú silnú administratívnu zá?a?“. Synoda by mala dokáza? o?ivi? ich povolanie. ?Preto bolo navrhnuté, aby ka?dá farnos? mala ekonomické rady a prípadne aj ?truktúry zah?ňajúce viacero farností, ktoré by pomáhali kňazom v ich slu?be“.

Komuniké ?tudijnej skupiny o ?enách v Cirkvi

Na záver prefekt Ruffini informoval, ?e generálny sekretár Synody kardinál Mario Grech pre?ítal komuniké kardinála Víctora Manuela Fernándeza, prefekta Dikastéria pre náuku viery, v ktorom sa uvádza, ?e téma ?tudijnej skupiny ?. 5 - ?Niektoré teologické a kanonistické otázky okolo ?pecifických slu?obných foriem (RdS 8 a 9)“, osobitne ú?as? ?ien na ?ivote a vedení Cirkvi - bola u? pred ?iados?ou synody zverená spomínanému dikastériu. Preto sa práca musí riadi? vlastnými postupmi dikastéria stanovenými v jeho vlastných predpisoch s cie?om vyda? osobitný dokument. Po vypo?utí biskupov a kardinálov Feria IV. je teraz vo fáze konzultácií: u? prebehli konzultácie s konzultormi a konzultorkami, ktorí poskytujú základ pre dokument. Konzultácie sú ur?ené aj ?enám, ktoré nie sú konzultorkami. V?etci ?lenovia, teológovia a teologi?ky synody mô?u v nasledujúcich mesiacoch posiela? svoje názory a príspevky. V deň 18. októbra sú dvaja teológovia ochotní prijíma? návrhy k téme písomne alebo ústne.

Svedectvo stáleho diakona

Na brífingu zazanelo aj svedectvo ú?astníka Synody biskupov - stáleho diakona z Belgicka Geerta De Cubbera z diecézy Gent, ktorý je teológom, bývalým novinárom a biskupským delegátom pre katechézu a pastoráciu mláde?e a rodiny. Je jediným ?lenom zhroma?denia, ktorý je stálym diakonom, ?enatým, s de?mi.

Stály diakon zopakoval to, ?o povedal aj v synodálnej sále: diakon je ?stavite?om mostov“ v rodine, s inými rodinami, v komunite a tie? s vonkaj?ou spolo?nos?ou, ?a to mô?e by? naozaj u?ito?né v sekularizovanej spolo?nosti“ ako je Belgicko, ktoré pápe? nav?tívil koncom septembra. Úlohou diakona, dodal, je ís? von a ?ís? tam, kam Cirkev nechodí, k tým, ktorí nemajú hlas a sú marginalizovaní samotnou Cirkvou a spolo?nos?ou, a privies? ich spä? do Cirkvi“.

Do Cirkvi, kde sú praktizujúci veriaci ?asto unavení a seniori a kde ?ak nebudeme krá?a? synodálnym spôsobom, Cirkev nebude môc? pre?i?“, sa belgický diakon sna?il vnies? synodalitu medzi mladých ?udí a spoji? v tomto úsilí pastoráciu mláde?e v?etkých flámsky hovoriacich diecéz. Podnietený otázkou novinára pripustil, ?e diakoni mohli by? na synode lep?ie zastúpení a ?e vie, ?e diakoni v USA, ?kde je táto slu?ba ve?mi silná“, ?nie sú ve?mi radi, ?e je nás tak málo“. Navrhol preto, aby sa v budúcnosti uskuto?nilo posynodálne stretnutie diakonov, ako to bolo tento rok s farármi. By? diakonom, - uzavrel Geert De Cubber, - pre mňa vôbec nie je prípravou na kňazstvo, nemám toto povolanie. Na?e ministérium je výlu?ne slu?bou“.

Bohatstvo stáleho diakonátu v ?ile

Arcibiskup Puerto Montt v ?ile Mons. Luis Fernando Ramos Pérez zdôraznil, ?e v jeho krajine bolo po Druhom vatikánskom koncile vysvätených ve?a stálych diakonov, dnes ?ich je viac ne? kňazov a reho?níkov“ a ich prínos ?je mimoriadny a oceňovaný, spravujú farnosti spolu s farárom“. Nie sú v?ak akoby ?kňazmi v miniatúre“.