杏MAP导航

Vatican News

?Rímsky biskup“ je dokument Dikastéria na podporu jednoty kres?anov, ktorý zhroma??uje plody ekumenického dialógu o slu?be pápe?a ako odpove? na výzvu, ktorú pred takmer tridsiatimi rokmi sformuloval Ján Pavol II. v nadväznosti na kroky, ktoré sa uskuto?nili po II. vatikánskom koncile. Cie?om je h?ada? takú formu vykonávania primátu, ktorá by bola spolo?ná aj pre ostatné cirkvi. Hoci nie v?etky teologické dialógy ?sa zaoberali témou na rovnakej úrovni alebo s rovnakou h?bkou“, je mo?né poukáza? na niektoré ?nové prístupy“ k najkontroverznej?ím teologickým otázkam. Jedným z plodov teologických dialógov je obnovené ?ítanie ?petrovských textov“, ktoré sa v minulosti stali preká?kou jednoty medzi kres?anmi. ?Partneri v dialógu boli vyzvaní, aby sa vyhli anachronickým projekciám neskor?ieho doktrinálneho vývoja a aby nanovo zvá?ili Petrovu úlohu medzi apo?tolmi.“

Pôvod primátu

Spornou otázkou je katolícke chápanie primátu rímskeho biskupa ako in?titúcie s bo?ským právom, zatia? ?o vä??ina ostatných kres?anov ho chápe len ako in?titúciu s ?udským právom. ?Hermeneutické objasnenia,“ pí?e sa v dokumente, ?pomohli postavi? túto tradi?nú dichotómiu do novej perspektívy“, pri?om sa primát pova?uje tak za bo?ské právo, ako aj za ?udské právo, teda ?za sú?as? Bo?ej vôle pre Cirkev a sprostredkovanú ?udskými dejinami“.

Prvý vatikánsky koncil

Významnou preká?kou sú dogmatické definície I. vatikánskeho koncilu. Niektoré ekumenické dialógy dosiahli ?s?ubný pokrok“ pri uskuto?ňovaní ?nového ?ítania“ tohto koncilu, a to aj vo svetle historických súvislostí a u?enia Druhého vatikánskeho koncilu. Takto sa odli?ne ?ítala dogmatická definícia univerzálnej jurisdikcie pápe?a, pri?om sa ?ur?ilo jej roz?írenie a hranice“. Podobne bolo mo?né objasni? ?formuláciu dogmy o neomylnosti a dokonca sa zhodnú? na niektorých aspektoch jej ú?elu, pri?om sa uznala potreba za ur?itých okolností osobne vykonáva? slu?bu u?enia vzh?adom na to, ?e jednota kres?anov je jednotou v pravde a láske“. Napriek týmto objasneniam dokument uznáva, ?e ?dialógy stále vyjadrujú obavy o vz?ahu neomylnosti k prvenstvu evanjelia, o neomylnosti celej Cirkvi, o vykonávaní biskupskej kolegiality a o potrebe akceptovania“.

Slu?ba pre zmierenú Cirkev

Mnohé teologické dialógy uznali ?potrebu primátu na univerzálnej úrovni. S odvolaním sa na apo?tolskú tradíciu niektoré dialógy tvrdia, ?e od samého po?iatku Cirkvi bolo kres?anstvo zalo?ené na hlavných apo?tolských stolcoch, ktoré zaujímali ?pecifické poradie, z ktorých Rímsky stolec bol prvý“. Niektoré dialógy poukázali na to, ?e medzi primátom a synodalitou existuje vzájomná závislos? na ka?dej úrovni ?ivota Cirkvi. ?al?í argument v prospech, ktorý má pragmatickej?í charakter, sa týka sú?asného kontextu globalizácie a misijných potrieb.

Primát a synodalita

Boli stanovené niektoré zásady pre vykonávanie primátu v 21. storo?í: ?Prvou v?eobecnou zhodou je vzájomná závislos? medzi primátom a synodalitou na ka?dej úrovni Cirkvi a z toho vyplývajúca potreba synodálneho vykonávania primátu“. ?al?ia zhoda sa týka sk?benia ?komunitného“ rozmeru zalo?eného na sensus fidei v?etkých pokrstených; ?kolegiálneho“ rozmeru, ktorý sa prejavuje predov?etkým v biskupskej kolegialite a ?osobného“ rozmeru vyjadreného funkciou primátu. V mnohých dialógoch sa zdôrazňovala potreba rovnováhy medzi vykonávaním primátu na regionálnej a univerzálnej úrovni, pri?om sa kon?tatovalo, ?e vo vä??ine kres?anských spolo?enstiev je regionálna úroveň najvhodnej?ia pre vykonávanie primátu a tie? pre ich misijnú ?innos?. Vyzýva sa na decentralizáciu in?pirovanú modelom starovekých patriarchálnych cirkví. ?alej sa zdôrazňuje dôle?itos? princípu subsidiarity: ??iadna zále?itos?, ktorá sa nedá primerane rie?i? na ni??ej úrovni, sa musí prenies? na vy??iu úroveň“. Niektoré dialógy uplatňujú túto zásadu na definovanie prijate?ného modelu ?jednoty v rozmanitosti“ s katolíckou cirkvou.

Praktické pracovné návrhy

Prvým návrhom je nový výklad u?enia I. vatikánskeho koncilu zo strany Katolíckej cirkvi. Navrhuje sa tie? jasnej?ie rozli?ova? medzi rôznymi zodpovednos?ami rímskeho biskupa, ?najmä medzi jeho patriarchálnou slu?bou v západnej cirkvi a jeho prvoradou slu?bou jednoty v spolo?enstve cirkví“. Takisto sa ?iada vä??í dôraz na vykonávanie slu?by pápe?a v jeho konkrétnej cirkvi, v rímskej diecéze. Tretie odporú?anie sa týka rozvoja synodality v rámci Katolíckej cirkvi. Konkrétne sa navrhovalo ??al?ie uva?ovanie o autorite národných a regionálnych katolíckych biskupských konferencií, ich vz?ahu k Synode biskupov a Rímskej kúrii. Na univerzálnej úrovni zdôrazňujú potrebu lep?ieho zapojenia celého Bo?ieho ?udu do synodálnych procesov“. A napokon posledný návrh sa týka ?podpory ?koncilového spolo?enstva‘ prostredníctvom pravidelných stretnutí cirkevných predstavite?ov na celom svete“.

(Preklad otec Martin Jarábek)