杏MAP导航

Antonella Palermo, Zuzana Klimanová – Vatican News

Okrem hudby, výstav a premietania filmov bol spustený aj projekt ?In Cammino“ (Na ceste) – moderná pú? 14 najvä??ími opátstvami Európy, ktorý ?ne ve?ký úspech. Pripomeňme, ?e 9. mája, na Slávnos? Nanebovstúpenia Pána, je naplánované zverejnenie pápe?skej buly k jubilejnému roku.

Koncerty

V nasledujúcich mesiacoch sa uskuto?nia tri koncerty. Prvým bude slávne dielo Mesiá? od G. F. Händela – celé zaznie 28. apríla v rímskom kostole sv. Ignáca z Loyoly. ?Je to známe dielo, av?ak nie v?dy sa realizuje v plnom rozsahu. Händel ho skomponoval v roku 1741 a po?as 

tohto ve?kono?ného obdobia zaznie aj jedna z jeho najznámej?ích skladieb Aleluja“. Toto nad?asové majstrovské dielo bude predstavené v podaní florentského súboru ?Musici del Gran Principe“ pod vedením mladého dirigenta Samuela Lastrucciho.

Druhý koncert sa uskuto?ní 3. novembra v Auditóriu na Via della Conciliazione, kde vystúpi talianska Národná akadémia sv. Cecílie (Accademia Nazionale di Santa Cecilia). Orchester pod vedením maestra Jadera Bignaminiho, v sú?asnosti hudobného riadite?a Detroitského symfonického orchestra, uvedie Piatu symfóniu Dimitrija ?ostakovi?a, skomponovanú v roku 1937, ?málo známu ?irokej verejnosti, av?ak nápadnú svojou intenzívnou dramatickos?ou“.

Krátko pred otvorením Svätej brány, 22. decembra, opä? v rímskom kostole sv. Ignáca, zaznie nieko?ko polyfónnych skladieb Palestrinu, Perosiho a Bartolucciho v podaní zboru Cappella Sistina pod taktovkou maestra Marcosa Pavana.

Z tla?ovej konferencie

Výstavy

Kňaz Alessio Geretti, ktorý je externým spolupracovníkom Dikastéria pre evanjelizáciu, predstavil chystajúce sa výstavy. Koncom roka 2024 sa v rímskom Kostole sv. Agnesy v agónii na Piazza Navona bude kona? výstava byzantských ikon ruskej, ukrajinskej ?i sýrskej tradície. Výstava, ktorá sa uskuto?ní v spolupráci s Vatikánskymi múzeami, bude v sakristii kostola. Ide o ?obrazy plné pokoja vo svete plnom vojny“, uviedol duchovný otec Geretti, pri?om dodal: ?Nachádzame sa v dobe nadmerného obliehania obrazmi, ktoré nás vyzývajú k rýchlej a povrchnej konzumácii bez ich zvnútornenia“. Ikony istým spôsobom brzdia toto ?násilie“.

Za?iatkom roka 2025 (medzi novembrom 2024 a januárom 2025) sa ?alej uskuto?nia výstavy diel Salvadora Dalího a Marca Chagalla. Chagall, ktorý pochádzal zo ?idovskej tradície a rozvinul mystiku ka?dodennosti, vo ve?kej miere ?erpal zo Svätého písma, ktoré bolo pre neho ve?kým zdrojom in?pirácie. ?Bol azda jedným z mála v ?idovskom svete, ktorý jednozna?ne spoznal ?aro Krista“, vysvetlil otec Geretti.

Salvador Dalí, ?nie práve regulárny katolík“, nama?oval mnoho kres?anských tém. Je preto významným umelcom aj z h?adiska jeho osobnej cesty, ktorá ho priblí?ila k viere: ?panielska ob?ianska vojna, kontemplácia Velasquezovho M?tveho Krista, stretnutie sa s karmelitánom, ktorý bol ve?kým znalcom sv. Jána od Krí?a, poznamenal kňaz Alessio Geretti.

Filmy

Vice-kancelár Pápe?skej akadémie vied a sociálnych vied Mons. Dario Edoardo Viganò predstavil filmy, ktoré sa budú premieta? v rámci projektu ?Jubileum je kultúra“. Pôjde o filmovú prehliadku s názvom ?Tváre a protitváre nádeje“, ktorá sa za?ne 14. apríla v rímskom Cinema delle Province filmom z roku 1945 ?La porta del cielo“ (Nebeská brána) z dielne Vittoria De Sicu a Cesareho Zavattiniho, v nedávno zre?taurovanej kópii. 

Tento film rozpráva o púti chorých ?udí do mariánskej svätyne v Lorete. Nakrúcal sa od marca do júna 1944, po?as nacisticko-fa?istickej okupácie hlavného mesta, v Ríme v bazilike Sv. Pavla za hradbami. Na nakrúcaní filmu sa podie?al aj Giovanni Battista Montini, budúci pápe? Pavol VI. vtedy substitút na ?tátnom sekretariáte, ktorý nieko?kokrát nav?tívil miesto, kde sa film nakrúcal. Je to ?znak osobitnej starostlivosti zo strany Svätej stolice“, zdôraznil Mons. Viganò.

Vyzývajúc 500 komunitných kinosál v Taliansku, aby zopakovali iniciatívu rímskej diecézy, Mons. Viganò spomenul ?al?ie vybrané filmy: On life (2023) od Jamesa Hawesa s dr?ite?om Oscara Anthonym Hopkinsom v úlohe anglického filantropa Nicholasa Wintona, La chimera (2023) od Alice Rohrwacher s Joshom O'Connorom a Isabellou Rosselliniovou, Perfect Days (2023) od Wima Wendersa, Leaves in the wind (2023) od Akiho Kaurismäkiho. Medzi star?ími titulmi sú: L'intrepido (2013) Gianniho Amelia; Silence (2916) od Martina Scorzeseho; Chiara (2002) od Susanny Nicchiarelliovej; Il concerto (2009) od Radu Mih?ileanu. Susanna Nicchiarelliová a Radu Mih?ileanu budú prítomní pre dialóg s divákmi. Festival uzavrie film Cristo proibito (1951) od re?iséra Curzia Malaparteho.