V?zva synody: Aby obchodn¨ªci so zbra¨¾ami znovu objavili zmysel pre ?udskos?
Vatican News
Autorita je v Cirkvi ?slu?bou¡° a ?vykonáva sa s vyzutými topánkami¡° ¨C ako aj otázka zneu?ívania patrili medzi témy, ktorými sa zaoberali intervencie trinástej (341 prítomných) a ?trnástej (343 prítomných) generálnej kongregácie, ktoré sa konali vo ?tvrtok popoludní a v piatok dopoludnia, v?dy na spôsob krú?kov, po ktorých nasledovali vo?né intervencie.
Oznámil to Paolo Ruffini, prefekt Dikastéria pre komunikáciu a predseda Komisie pre informácie, na brífingu s novinármi, ktorý sa za?al o 14.20 h v Tla?ovej kancelárii Svätej stolice a ktorý uviedla zástupky¨¾a riadite?a Cristiane Murrayová.
S odvolaním sa na ?tvrtkové popolud¨¾aj?ie a piato?né vystúpenia k ?asti B3 Instrumentum laboris - ktorej názov znie ?Participácia, zodpovednos? a autorita¡° ¨C Paolo Ruffini vysvetlil, ?e bol potvrdený záväzok ?vyhýba? sa autoritárstvu¡° a ?e ?autorita nie je nadvláda, ale slu?ba¡°. Odvolávajúc sa najmä na jeden z najvýznamnej?ích výrazov pou?ívaných v snemovni, prefekt povedal práve to, ?e autorita sa ?vykonáva naboso¡°. Ten, kto ?má autoritu¡°, zaznelo v snemovni, ?nesmie v?etko kontrolova?, ale musí ma? schopnos? delegova?¡°. Biskup ?má posledné slovo, ale nie jediné¡°.
Medzi diskutovanými témami bola aj ?úloha pastierov v slu?be chudobným¡°, a to aj v ?týle modlitby za migrantov a ute?encov, ktorej vo ?tvrtok ve?er na Námestí svätého Petra predsedal pápe?. Pozornos? treba venova? ¨C ako bolo kon?tatované v príhovoroch ¨C ?volaniu tých, ktorí trpia na uliciach¡°. Okrem toho ?biskupi musia vyzva? na obrátenie srdca, aby sa v tých, ktorí obchodovaním so zbra¨¾ami prispievajú k ?tretej svetovej vojne¡®, ktorá spôsobuje utrpenie miliónov ?udí, znovu prebudili city ?udskosti¡°.
?Spoluzodpovednos?¡° je jedným zo slov, ktoré sa v príhovoroch opakujú naj?astej?ie, a chápe sa ?ako zapojenie a koordinácia chariziem¡°, informoval Paolo Ruffini. V tejto súvislosti sa v priebehu rokovania zdôraznil význam zhodnocovania osobností, kompetencií a najmä anga?ovanosti laikov.
Prefekt potom chcel objasni? otázku po?tu ú?astníkov synody: spolu s pápe?om ich je 365. Pripomínajúc rôzne spôsoby ú?asti, prefekt Ruffini zdôraznil, ?e celkovo sa na nej podie?a ?al?ích pribli?ne sto ?udí - tým sa ich po?et zvy?uje na 464 -, ale ich prítomnos? sa v oficiálnej komunikácii zjavne nezapo?ítava. Upozornil tie?, ?e generálny sekretariát dáva prednos? pri ude?ovaní slova tým, ktorí sa doteraz nevyjadrili.
Sheila Piresová, tajomní?ka Komisie pre informácie, potom pokra?ovala v brífingu oznámením, ?e v aule sú tí, ktorí varujú pred klerikalizmom, a to aj medzi laikmi, preto?e ?viedie k zneu?itiu moci, svedomia, financií aj sexuality¡°. A zneu?ívanie, zdôraznila Sheila Piresová, spôsobilo, ?e Cirkev ?stratila dôveryhodnos?¡°, a to a? do takej miery, ?e je potrebný ?kontrolný mechanizmus¡°. Synodalita, informovala Sheila Piresová, ?mô?e pomôc? predchádza? zneu?ívaniu, preto?e ide o proces, ktorý súvisí s po?úvaním a dialógom¡°.
Pokia? ide o reformy, hovorilo sa o zmenách potrebných na dosiahnutie vä??ej transparentnosti finan?ných a ekonomických ?truktúr; o revízii kánonického práva a tie? o niektorých ?pomenovaniach¡°, ktoré sa stali anachronickými. Ke? sa vrátime k synodalite, bolo kon?tatované, ?e je naliehavo potrebné posilni? u? existujúce ?truktúry - ako sú pastora?né rady - a dba? na to, aby sa nepod?ahlo parlamentaristickým nánosom. Nakoniec Sheila Piresová informovala o otázke prítomnosti po boku mladých ?udí v digitálnom prostredí, ktoré je skuto?ným miestom misie, aby sa priblí?ili k tým, ktorí sú na periférii. V skuto?nosti, uzavrela, ide o to, aby sme sa s týmito mladými ?u?mi stretli tam, kde u? sú, a to na rôznych sociálnych sie?ach.
Arcibiskup Gru?as: formácia a obrátenie
Mons. Gintaras Gru?as, arcibiskup Vilniusu, predseda Rady európskych biskupských konferencií a Litovskej biskupskej konferencie, sa ujal slova, aby pripomenul predov?etkým kontinentálne stretnutie, ktoré sa konalo vo februári v Prahe: pod?a jeho názoru to bola ?mimoriadne pozitívna príle?itos? na rozhovor a duchovné zdie?anie¡°, v?aka ktorej mohli pastieri zo 45 rôznych krajín spolu hovori? a porovnáva? si poznámky z rôznych perspektív.
S odkazom na synodálnu prácu potom Mons. Gru?as zdôraznil ústrednú úlohu témy formácie ako ?spôsobu bytia Cirkvi, spolo?ného ?ivota, pre?ívania spolo?enstva¡°. To v?etko si konkrétne uvedomuje samotná skúsenos? zo synody: ?napriek únave týchto dní,¡° povedal, ?máme ve?kú energiu, preto?e hoci pochádzame z rôznych krajín, uvedomujeme si, ?e máme ve?a spolo?ného: predov?etkým vieru¡°. ?al?ím dôle?itým aspektom, ktorý prelát vyzdvihol, je obrátenie srdca, vô?a ?rás? ako Cirkev¡°, ktorá vychádza z ochoty ?zmeni? mentalitu¡°.
Sestra Fadoulová: medzi utrpením a nádejou
Potom sa slova ujala sýrska sestra Houda Fadoulová, ktorá v roku 1993 vstúpila do sýrsko-katolíckej reho?nej komunity Deir Mar Musa, ktorú zalo?il páter Paolo Dall'Oglio. Reho?ní?ka, ktorá sa zú?ast¨¾uje na práci ako svedky¨¾a synodálneho procesu pre východné cirkvi a Blízky východ, patrí medzi tých, ktorí prichádzajú z kontinentálnych zhroma?dení bez udelenia biskupského ?munusu¡° - hovorila o svojej osobnej a cirkevnej skúsenosti, pozna?enej dramatickými udalos?ami, ako sú vojna, pandémia, zemetrasenie. Jej diecéza bola navy?e tri roky bez biskupa a nový farár, ktorý práve pri?iel, sa sna?il ?dobehnú?¡° to tým, ?e zapojil najmä mladých ?udí a pozval aj libanonského biskupa experta, aby sa stretol s rôznymi zlo?kami spolo?enstva. Pokia? ide o synodu, reho?ná sestra hovorila o ?ve?mi bohatom momente výmeny¡°, ktorý ?iví napätie smerom k jednote a zdie?aniu ponúknutému v modlitbe. Ka?dá téma sa toti? rie?i v ?týle ?spolo?ného krá?ania¡°: je tu východisko, cesta, cie?, ktorý treba dosiahnu?.
Tokijský arcibiskup: z poh?adu charity
Mons. Tarcisio Isao Kikuchi - verbistický misionár, arcibiskup Tokia, predseda Caritas internationalis, predseda Konferencie biskupov Japonska, generálnym sekretárom Federácie ázijských biskupských konferencií - zdôraznil, aké ?a?ké je pre Japoncov hovori? v skupine, preto?e svojím vlastným ?týlom uprednost¨¾ujú ml?anie.
Preto, ako poznamenal, ?je diskusia, ktorú v týchto d¨¾och vedieme, ve?mi dôle?itá. U? na kontinentálnych zhroma?deniach sme za?ali pou?íva? spôsob krú?kov, pri?om stretnutia organizované v Ázii nás lep?ie pripravili na synodu. ?Ú?as?ou v piatich men?ích skupinách¡°, povedal arcibiskup Kikuchi, ?som mal mo?nos? naplno za?i? rozmanitos? v jednote Cirkvi, pri?om som nezabudol, ?e jej existencia je univerzálna¡°.
Jazyk pou?ívaný na stretnutiach, doplnil, ?je v skuto?nosti jazykom univerzálnej teológie, aj ke? jedno rie?enie nemô?e plati? pre v?etkých. Je to preto, ?e v Ázii je to?ko jazykov a to?ko skuto?ností: nemô?eme si vybra? jedno rie?enie, aby sme krá?ali spolo?ne, ke??e synodalita znamená aj re?pektovanie miestnych kultúr¡°.
Mons. Kikuchi potom hovoril o svojej slu?be predsedu Caritas Internationalis, pri?om zdôraznil, ?e ?ka?dá Caritas je základom na synodálnej ceste Cirkvi. V?etky organizácie, ako zdôraznil, majú vlastnú katolícku identitu, aktívne spolupracujú s rôznymi partnermi a majú aj ekumenickú a medzinábo?enskú hodnotu. Synodalitu mo?no vidie? v rôznych národnostiach tých, ktorí vedú túto organizáciu, a tých, ktorí pracujú na miestnej úrovni, vo v?etkých ?astiach sveta¡°.
Sr. Barronová: prirodzená africká synodalita
Sestra Mary Teresa Barronová z Írska, generálna predstavená Kongregácie sestier Panny Márie Apo?tolskej a predsední?ka Medzinárodnej únie generálnych predstavených, uviedla svoj príhovor zmienkou o hesle v angli?tine: ?Nikto ne?íta tú istú knihu ako ten druhý¡°.
?Úvahy o synode,¡° vyznala, ?ma viedli k tomu, aby som veci videla a pre?ívala na základe svojej skúsenosti reho?nej sestry, ktorá vyrástla vo východnej Afrike vo vidieckej farnosti, kde som pre?ila prvú skúsenos? synodálnej Cirkvi, v ?mladej¡° Cirkvi s dvoma k¨¾azmi na 35 dedín a jedným katechétom na územie ve?ké ako polovica Írska.
Synodalita, ktorú za?ívam v men?ích cirkevných kruhoch, pokra?ovala reho?ní?ka, je podobná tej, ktorú som za?ívala v Afrike, ke? sme ?v spolo?enstve, s laickými veriacimi, ka?dú nede?u mimo hlinených chatr?í, sedeli v kruhu a rozhodovali v?etci spolo?ne¡°, dokonca aj s ?u?mi, ktorí ?nemali ?iadne vzdelanie a zdie?ali sme vieru z h?bky srdca. Ale ka?dý hlas mal rovnakú váhu¡°.
Sestra Barronová ?alej navrhla ?viac po?úva? ?mlad?ie¡® cirkvi, kde je silná ú?as? zdola¡°, a tie? potvrdila, ako je nábo?enský ?ivot v jej kongregácii zalo?ený na synodalite.
Ka?dý má v Cirkvi svoju úlohu
V odpovedi na otázky novinárov sr. Fadoulová poukázala na prínos svedectva spolo?ného ?ivota v súvislosti so synodalitou. Osobitne pripomenula, ?e so svojou komunitou neopustila sýrskych kres?anov, pomáhala im modlitbou, dávala im pocíti? solidaritu. Jej slová doplnila sestra Barronová, ktorá poukázala na zapojenie generálnych predstavených do synodálneho procesu. Na druhej strane dodala, ?e zasvätení si uvedomujú dôle?itos? formácie, aby pochopili ako ?i? synodalitu. Sestra Barronová poukázala na ?vlnový efekt¡° v online formácii, ktorý je u?ito?ný pre roz?írenie zdie?ania a budovania spolo?enstva.
Na dopl¨¾ujúcu otázku, týkajúcu sa ?enského diakonátu, sestra Barronová poznamenala, ?e táto otázka je na synodálnom rozli?ovaní. Pre krásu Katolíckej cirkvi je charakteristické, ?e existujú rôzne názory, ale kým prebieha diskusia, dodala, nebolo by správne hovori? mimo tohto priestoru. Sr. Fadoulová v tejto súvislosti zdôraznila, ?e ka?dý musí prija? svoju úlohu v Cirkvi, tak mu?i, ako aj ?eny, a nau?i? sa pou?íva? Pánove dary. Arcibiskup Gru?as dodal, ?e diskusia o rôznych slu?bách v Cirkvi je sú?as?ou tejto ve?mi ?irokej výmeny názorov na synode. Poznamenal, ?e zvy?ajne sa h?adá odpove? typu áno alebo nie, ?ierne alebo biele. Je zrejmé, ?e existujú názorové rozdiely, ktoré závisia aj od kultúrneho prostredia, preto je v tejto fáze pred?asné robi? rozhodnutia.
E?te v odpovedi na otázku Mons. Gru?as uviedol, ?e predsedovia biskupských konferencií uva?ovali o viacerých ?truktúrach, ktoré sú u? v kánonickom práve synodálne a ktoré sa dajú ú?inne realizova? u? teraz. A arcibiskup z Tokia povedal, ?e po?as pandémie nebolo ve?a príle?itostí na to, aby sa ?udia stretli a krá?ali synodálnym spôsobom, preto bol zvolený online spôsob. Potom vyzval k zamysleniu, ?e ak chcete skuto?ne zapoji? laikov, musíte bra? do úvahy ich aktivity, ich rodiny.
V odpovedi na otázku filipínskeho novinára o návrhu obsiahnutom v ázijskom kontinentálnom dokumente o pohostinnosti a inkluzívnosti v Cirkvi tokijský arcibiskup zopakoval to, ?o bolo navrhnuté v krú?koch a to východný zvyk ?vyzúva? si topánky pri vstupe do domu¡° ako znak prijatia a pohostinnosti.
Na otázku o závere?ných rozhodnutiach zhroma?denia Mons. Gru?as poukázal na jednotu zhroma?denia ?v metóde synodality¡°. O konkrétnych témach ?si nemyslím, ?e v tejto fáze, alebo dokonca pred rokom 2024, budú prijaté kone?né rozhodnutia. Ale ak budeme rás? a ?i? v synodalite, prídu, preto?e sa neusilujeme o dogmatické závery, neexistuje ?iadna predpojatos? o tom, aká by táto synoda mala by?. Hoci by ka?dý chcel rozhodnutia, proces je dôle?itej?í ako rozhodnutia¡°. Na záver s. Fadoul dodal, ?e k?ú?ovými slovami pre celú Cirkev sú po?úvanie, zdie?anie a rozli?ovanie.
Spracoval Martin Jarábek
?akujeme, ?e ste si pre?¨ªtali tento ?l¨¢nok. Ak chcete by? informovan¨ª o novink¨¢ch, prihl¨¢ste sa na odber noviniek kliknut¨ªm sem.
