Spr¨¢va o synode: Cirkev, ktor¨¢ zap¨¢ja v?etk?ch a je bl¨ªzka ran¨¢m sveta
Salvatore Cernuzio - Vatikán
?eny a laici, k¨¾azstvo a diakonát, slu?ba a magistérium, mier a klíma, chudobní a migranti, ekumenizmus a identita, nové jazyky a obnovené ?truktúry, staré a nové misie (aj digitálne), po?úvanie v?etkých a prehlbovanie - nie povrchné - vo v?etkých, aj v tých ?najkontroverznej?ích¡° otázkach. V súhrnnej správe, ktorú dnes schválilo a zverejnilo 16. generálne zhroma?denie synody o synodalite, je obnovený poh?ad na svet a Cirkev a ich po?iadavky. Po ?tyroch tý?d¨¾och prác, ktoré sa za?ali 4. októbra v Aule Pavla VI. sa dnes vo Vatikáne kon?í prvé zasadanie tohto cirkevného podujatia.
Pribli?ne ?tyridsa? strán dokumentu je výsledkom práce zhroma?denia, ktoré ?prebiehalo v ?ase, ke? vo svete zúria staré a nové vojny s absurdnou drámou nespo?etných obetí¡°. ?Krik chudobných, tých, ktorí sú nútení migrova?, tých, ktorí trpia násilím alebo zná?ajú ni?ivé dôsledky klimatických zmien, zaznieval medzi nami nielen prostredníctvom médií, ale aj z hlasov mnohých, ktorí sa so svojimi rodinami a národmi osobne zú?astnili na týchto tragických udalostiach,¡° uvádza sa v dokumente (Predslov). Na túto a mnohé ?al?ie výzvy sa univerzálna Cirkev pokúsila ponúknu? odpove? v Malých kruhoch a v príhovoroch. V?etko sa zhrnulo do Súhrnnej správy, rozdelenej do troch ?astí, ktorá vytý?ila cestu pre prácu, ktorá sa má vykona? na druhom zasadaní v roku 2024.
Po?úvanie v?etkých, po?núc obe?ami zneu?ívania
Podobne ako v Liste Bo?iemu ?udu synodálne zhroma?denie potvrdilo svoju ?otvorenos? po?úva? a sprevádza? v?etkých, vrátane tých, ktorí boli v Cirkvi zneu?ití a zranení¡° (1e). Na ceste, ktorú treba nastúpi? ?smerom k zmiereniu a spravodlivosti¡°, si to ?vy?aduje rie?enie ?trukturálnych podmienok, ktoré umo?nili takéto zneu?ívanie, a konkrétne gestá pokánia¡°.
Tvár synodálnej Cirkvi
Synodalita je prvým krokom. Pojem, ktorý, ako priznávajú samotní ú?astníci synody, ?mnohí ?lenovia Bo?ieho ?udu nepoznajú¡° a ?u niektorých vyvoláva zmätok a obavy¡° (1f), u tých, ktorí sa obávajú odklonu od tradície, oslabenia hierarchickej povahy Cirkvi (1g), straty moci alebo, naopak, nehybnosti a nedostatku odvahy na zmenu. "Synodálny" a ?synodalita¡° sú namiesto toho pojmy, ktoré ?ozna?ujú spôsob bytia Cirkvi, ktorý vyjadruje spolo?enstvo, poslanie a ú?as?¡°. Teda spôsob ?ivota Cirkvi, ktorý si vá?i rozdiely a rozvíja aktívnu ú?as? v?etkých. Po?núc presbytermi a biskupmi: ?Synodálna cirkev sa nezaobíde bez ich hlasov¡° (1 n), ?ítame. ?Musíme pochopi? dôvody odporu vo?i synodalite zo strany niektorých z nich¡°.
Poslanie
Synodalita potom ide ruka v ruke s poslaním, preto je potrebné, aby ?kres?anské spolo?enstvá zdie?ali bratstvo s mu?mi a ?enami iných nábo?enstiev, presved?ení a kultúr, vyhýbajúc sa na jednej strane riziku sebareferencie a sebazáchovy a na druhej strane riziku straty identity¡° (2 e). V tomto novom ?pastora?nom ?týle¡° je pod?a názoru mnohých dôle?ité, aby bol ?liturgický jazyk prístupnej?í veriacim a viac vtelený do rozmanitosti kultúr¡° (3 l).
Chudobní v centre diania
Dostatok priestoru je v správe venovaný chudobným, ktorí ?iadajú Cirkev o ?lásku¡° chápanú ako ?úctu, prijatie a uznanie¡° (4 a). ?Pre Cirkev je vo?ba chudobných a odvrhnutých teologickou kategóriou¡° (4 b), opakuje sa v dokumente, pri?om za chudobných ozna?uje aj migrantov, pôvodných obyvate?ov, obete násilia, zneu?ívania (najmä ?eny), rasizmu a obchodovania s ?u?mi, ?udí so závislos?ami, men?iny, opustených star?ích ?udí, vykoris?ovaných robotníkov (4 c). ?Najzranite?nej?ími zo zranite?ných, v prospech ktorých je potrebné sa neustále zasadzova?, sú deti v lone matky a ich matky,¡° uvádza sa v texte zhroma?denia, ktoré si je ?vedomé volania ?nových chudobných¡°, ktorých prí?inou sú aj vojny a terorizmus spôsobené ?skorumpovanými politickými a hospodárskymi systémami¡°.
Anga?ovanos? veriacich v politike a pre spolo?né dobro
V tomto zmysle sa Cirkev vyzýva, aby sa zaviazala k ?verejnému odsúdeniu nespravodlivosti¡° páchanej jednotlivcami, vládami, podnikmi, ako aj k aktívnej anga?ovanosti v politike, zdru?eniach, odboroch, ?udových hnutiach (4g). Bez toho, aby sa zanedbala konsolidovaná ?innos? Cirkvi v oblasti vzdelávania, zdravotníctva a sociálnej pomoci, ?bez akejko?vek diskriminácie alebo vylú?enia kohoko?vek¡° (4k).
Migranti
V centre pozornosti sú migranti a ute?enci, ktorí ?sa stávajú zdrojom obnovy a obohatenia pre spolo?enstvá, ktoré ich prijímajú, a príle?itos?ou na nadviazanie priameho spojenia s geograficky vzdialenými cirkvami¡° (5d). Tvárou v tvár ?oraz nepriate?skej?ím postojom vo?i nim synoda vyzýva ?praktizova? otvorené prijatie, sprevádza? ich pri budovaní nového ?ivotného projektu a budova? skuto?né medzikultúrne spolo?enstvo medzi národmi¡°. Zásadný význam v tomto zmysle má ?re?pektovanie liturgických tradícií a nábo?enských zvyklostí¡°, ako aj jazyka. Napríklad slovo ako ?misia¡° je v kontextoch, kde ?ohlasovanie evanjelia bolo spojené s kolonizáciou a dokonca genocídou¡°, za?a?ené ?bolestným historickým dedi?stvom¡° a bráni spolo?enstvu (5 e). ?Evanjelizácia v týchto kontextoch si vy?aduje uznanie urobených chýb, u?enie sa novej citlivosti na tieto otázky,¡° uvádza sa v dokumente.
Boj proti rasizmu a xenofóbii
Od Cirkvi sa vy?aduje rovnaká anga?ovanos? a starostlivos? ?pri výchove ku kultúre dialógu a stretnutia, v boji proti rasizmu a xenofóbii, najmä v programoch pastora?nej formácie¡° (5 p). Je tie? naliehavo potrebné ?identifikova? systémy, ktoré vytvárajú alebo udr?iavajú rasovú nespravodlivos? v Cirkvi, a bojova? proti nim¡° (5 q).
Východné cirkvi
E?te stále pri téme migrácie sa pozrieme na východnú Európu a nedávne konflikty, ktoré spôsobili prílev po?etných veriacich z katolíckeho Východu. Výzva miestnym cirkvám latinského obradu je, aby ?v mene synodality pomohli východným veriacim, ktorí emigrovali, zachova? si svoju identitu¡° bez toho, aby pre?li ?procesmi asimilácie¡° (6 c).
Na ceste k jednote kres?anov
Pokia? ide o ekumenizmus, hovorí o ?procesoch pokánia¡° a ?uzdravení pamäti¡° (7c); ?alej cituje pápe?ovo vyjadrenie o ?ekumenizme krvi¡°, teda o ?kres?anoch rôznej príslu?nosti, ktorí spolo?ne obetujú svoj ?ivot za vieru v Krista¡° (7d), a znovu o?ivuje návrh ekumenického martyrológia (7o). Správa tie? opakuje, ?e ?spolupráca medzi v?etkými kres?anmi¡° je zdrojom ?uzdravenia kultúry nenávisti, rozdelenia a vojny, ktorá stavia proti sebe skupiny, národy a krajiny¡°. Nezabúda ani na problematiku tzv. zmie?aných man?elstiev, ktoré sú skuto?nos?ou, v ktorej ?mô?eme navzájom evanjelizova?¡° (7f).
(?AS? II) Laici a rodiny
?Laici a lai?ky, zasvätení mu?i a ?eny a vysvätení slu?obníci majú rovnakú dôstojnos?¡° (8 b): tento predpoklad sa dôrazne opakuje v Súhrnnej správe, ktorá pripomína, ako sú veriaci laici ??oraz viac prítomní a aktívni aj v slu?be v rámci kres?anských spolo?enstiev¡° (8 e). Vychovávatelia vo viere, teológovia, formátori, duchovní animátori, katechéti, aktívni v oblasti ochrany a správy: ich príspevok je ?nevyhnutný pre poslanie Cirkvi¡° (8 e). Rôzne charizmy treba preto ?vyzdvihnú?, uzna? a plne zhodnoti?¡° (8 f), a nie ich zneva?ova? tým, ?e budú len dop?¨¾a? nedostatok k¨¾azov, alebo e?te hor?ie, ignorova? ich, nedostato?ne vyu?íva? a ?klerikalizova?¡° (8 f).
?eny
Od Cirkvi sa teda ?iada silný záväzok sprevádza? a chápa? ?eny vo v?etkých aspektoch ich ?ivota, vrátane pastora?ných a sviatostných. ?eny, hovorí sa v ¨¾om, ?po?adujú spravodlivos? v spolo?nosti pozna?enej sexuálnym násilím a ekonomickou nerovnos?ou a tendenciou zaobchádza? s nimi ako s objektmi¡° (9 c). ?Sprevádzanie a rozhodné podporovanie ?ien idú ruka v ruke¡°.
Klerikalizmus a machizmus
Mnohé ?eny prítomné na synode ?vyjadrili hlbokú v?a?nos? za prácu k¨¾azov a biskupov, ale hovorili aj o Cirkvi, ktorá sa zra¨¾uje¡° (9 f). ?Klerikalizmus, machizmus a nevhodné pou?ívanie autority na?alej pozna?ujú tvár Cirkvi a po?kodzujú spolo?enstvo¡°. Potrebné je ?hlboké duchovné obrátenie a ?trukturálne zmeny¡°, ako aj ?dialóg medzi mu?mi a ?enami bez podriadenosti, vylú?enia alebo konkurencie¡° (9 h).
Diakonát ?ien
Názory na prístup ?ien k diakonátu sa rôznia (9 j): pre niektorých je to ?neprijate?ný¡° krok, ?v diskontinuite s Tradíciou¡°; pre iných by to obnovilo prax prvotnej Cirkvi; iní to pova?ujú za ?vhodnú a potrebnú odpove? na znamenia ?asu¡° pre ?obnovenie vitality a energie v Cirkvi¡°. Potom sú tu tí, ktorí vyjadrujú ?obavy, ?e táto po?iadavka je výrazom nebezpe?ného antropologického zmätku, ktorého prijatím by sa Cirkev prispôsobila duchu doby¡°. Otcovia a matky synody ?iadajú, aby sa pokra?ovalo v ?teologickom a pastora?nom výskume prístupu ?ien k diakonátu¡° s vyu?itím výsledkov komisií osobitne zriadených pápe?om a u? uskuto?nených teologických, historických a exegetických výskumov: ?Ak je to mo?né, výsledky by sa mali predlo?i? na nasledujúcom zasadaní zhroma?denia¡° (9 n).
Diskriminácia a zneu?ívanie
Medzitým sa opätovne zdôraz¨¾uje naliehavos? ?zabezpe?i?, aby sa ?eny zú?ast¨¾ovali na rozhodovacích procesoch a preberali zodpovedné úlohy v pastorácii a slu?be¡°, a pod?a toho by sa malo upravi? kánonické právo (9m). Je potrebné rie?i? aj prípady diskriminácie v zamestnaní a nespravodlivého odme¨¾ovania, a to aj v Cirkvi, kde ?sú zasvätené ?eny ?asto pova?ované za lacnú pracovnú silu¡° (9 o). Naopak, treba roz?íri? prístup ?ien k teologickému vzdelávaniu a programom odbornej prípravy (9 p) vrátane podpory pou?ívania inkluzívneho jazyka v liturgických textoch a cirkevných dokumentoch (9 q).
Zasvätený ?ivot
Pri poh?ade na bohatstvo a rozmanitos? rôznych foriem zasväteného ?ivota varuje pred ?pretrvávaním autoritatívneho ?týlu, ktorý nedáva priestor pre bratský dialóg¡° a z ktorého vznikajú prípady zneu?ívania rôzneho druhu. Ide o problém, ktorý si ?vy?aduje rozhodné a primerané zásahy¡° (10 d).
Diakonia a formácia
V?a?nos? je potom vyjadrená diakonom ?povolaným ?i? svoju slu?bu Bo?iemu ?udu v postoji blízkosti k ?u?om, v postoji prijatia a po?úvania v?etkých¡° (11 b). Nebezpe?enstvom je v?dy klerikalizmus, ?deformácia k¨¾azstva¡°, proti ktorej sa treba postavi? ?od prvých fáz formácie¡°, a to v?aka ??ivému kontaktu¡° s ?u?mi a tými, ktorí to potrebujú (11 c). V tomto duchu je vyjadrená aj po?iadavka, aby semináre alebo iné kurzy formácie kandidátov na k¨¾azstvo boli prepojené s ka?dodenným ?ivotom komunít (11 e), aby sa predi?lo ?rizikám formalizmu a ideológie, ktoré vedú k autoritatívnym postojom a bránia skuto?nému rastu povolania¡°.
Celibát
Spomínala sa téma celibátu, ktorá po?as zhroma?denia získala rôzne hodnotenia. ?V?etci¡° - uvádza sa v závere?nej správe ¨C ?oce¨¾ujú jeho prorockú hodnotu a svedectvo pripodobnenia sa Kristovi; niektorí sa pýtajú, ?i by sa jeho teologická primeranos? s k¨¾azskou slu?bou mala v Latinskej cirkvi nevyhnutne pretavi? do disciplinárnej povinnosti, najmä tam, kde to cirkevné a kultúrne kontexty s?a?ujú. Nejde o novú tému, ktorou je potrebné sa ?alej zaobera?¡°.
Úloha a osobnos? biskupov
Dostato?ne sa uva?uje o osobnosti a úlohe biskupa, ktorý je povolaný k ?spoluzodpovednosti¡°, chápanej ako zapojenie ?al?ích aktérov v rámci diecézy a kléru, aby sa od?ah?ilo ?pre?a?enie administratívnymi a právnymi záväzkami¡°, ktoré ?asto bránia jeho poslaniu (12 e). Spolu s tým biskup ?nenachádza v?dy ?udskú a duchovnú podporu¡° a ?bolestná skúsenos? istej osamelosti nie je zriedkavá¡° (12 e).
Prípady zneu?ívania
V otázke zneu?ívania, ktoré ?stavia mnohých biskupov do ?a?kostí pri zosúla?ovaní úlohy otca a sudcu¡° (12 i), sa navrhuje zvá?i? ?vhodnos? zverenia súdnej úlohy inému orgánu, ktorý by bol kanonicky ?pecifikovaný¡° (12 i).
Formácia (?AS? III)
?alej sa ?iada ?synodálny prístup¡° k formácii, pri?om sa odporú?a predov?etkým ?preh?bi? tému citovej a sexuálnej výchovy, sprevádza? mladých ?udí na ceste ich rastu a podporova? citové dozrievanie tých, ktorí sú povolaní k celibátu a zasvätenej ?istote¡° (14 g). ?iada sa, aby sa preh?bil dialóg s humanitnými vedami (14 h), aby sa rozvíjali ?otázky, ktoré sú kontroverzné aj v rámci Cirkvi¡° (15 b).
Teda otázky ?týkajúce sa rodovej identity a sexuálnej orientácie, konca ?ivota, ?a?kých man?elských situácií a etických problémov spojených s umelou inteligenciou¡°. Pre Cirkev ?predstavujú nové otázky¡° (15 g). ?Je dôle?ité venova? tejto reflexii potrebný ?as a investova? do nej ?o najviac energie bez toho, aby sme pod?ahli zjednodu?ujúcim úsudkom, ktoré zra¨¾ujú ?udí a telo Cirkvi¡°, pri?om pripomína, ?e ?mnohé náznaky u? Magistérium ponúklo a ?akajú na pretavenie do vhodných pastora?ných iniciatív¡°.
Po?úvanie
S rovnakým záujmom sa obnovuje výzva ?autenticky na?úva? ?u?om, ktorí sa cítia by? marginalizovaní alebo vylú?ení z Cirkvi pre svoju man?elskú situáciu, identitu a sexualitu¡° a ktorí ??iadajú, aby ich niekto po?úval a sprevádzal a aby sa bránila ich dôstojnos?¡°. Ich tú?bou je ?prís? 'domov¡°, do Cirkvi, a ?by? vypo?utí a re?pektovaní bez strachu, ?e sa budú cíti? odsúdení¡°, uvádza zhroma?denie a potvrdzuje, ?e ?kres?anom nemô?e chýba? úcta k dôstojnosti ?iadnej osoby¡° (16 h).
Polygamia
Vzh?adom na skúsenosti, o ktorých na zhroma?dení informovali niektorí ?lenovia synody z Afriky, sa SECAM (Sympózium biskupských konferencií Afriky a Madagaskaru) povzbudzuje, aby podporoval ?teologické a pastora?né rozli?ovanie¡° v otázke polygamie a ?sprevádzanie ?udí v polygamných zväzkoch, ktorí prichádzajú k viere¡° (16 q).
Digitálna kultúra
Na záver sa v Súhrnnej správe hovorí o digitálnom prostredí. Povzbudzuje sa k tomu, aby sa ?oslovila dne?ná kultúra vo v?etkých priestoroch, kde ?udia h?adajú zmysel a lásku, vrátane ich mobilných telefónov a tabletov¡° (17 c), pri?om treba ma? na pamäti, ?e internet ?mô?e spôsobova? aj ?kody a zranenia, napríklad prostredníctvom ?ikanovania, dezinformácií, sexuálneho zneu?ívania a závislosti¡°. Je preto naliehavé ?uva?ova? o tom, ako mô?e kres?anské spolo?enstvo podporova? rodiny pri zabezpe?ovaní toho, aby bol online priestor nielen bezpe?ný, ale aj duchovne ?ivotodarný¡° (17 f).
(Preklad - Martin Jarábek)
?akujeme, ?e ste si pre?¨ªtali tento ?l¨¢nok. Ak chcete by? informovan¨ª o novink¨¢ch, prihl¨¢ste sa na odber noviniek kliknut¨ªm sem.
