杏MAP导航

Andrea Tornielli

Apo?tolskou exhortáciou Laudate Deum pápe? Franti?ek nielen upresnil a doplnil posolstvo encykliky Laudato si', ktorá bola uverejnená u? pred ôsmimi rokmi. Tento nový dokument je bohatý na údaje a ?ísla ?erpané z najnov?ej vedeckej literatúry, je viac ne? len ?al?ím dramatickým poplachom v súvislosti so stále sa zhor?ujúcimi dôsledkami klimatických zmien v nádeji, ?e COP28 v Dubaji kone?ne zvráti tento trend skôr, ako bude neskoro. Laudate Deum obsahuje ove?a viac a v kapitole venovanej slabostiam medzinárodnej politiky poukazuje na mor na?ich ?ias: na absenciu nadnárodných in?titúcií a organizácií, ktoré by boli schopné presadzova? záväzky a rie?i? spory.

Sú to usmernenia, ktoré dáva Petrov nástupca do súvislosti s klimatickou krízou a spolu s nutnos?ou zní?i? ?kodlivé emisie prostredníctvom skuto?nej ekologickej konverzie. Dotýkajú sa v?ak na?ej budúcnosti nielen vo vz?ahu k starostlivosti o stvorenie, v skuto?nosti sa vz?ahujú aj na iné oblasti, sta?í spomenú? vojnu, ?i skôr mnohé vojny, ktoré sa práve v tejto chvíli vedú vo svete, vytvárajú tak farebnú mozaiku, ktorú pápe? Franti?ek opakovane nazval ?rozkúskovanou tre?ou svetovou vojnou“.

Pápe? navrhuje víziu multipolárneho multilateralizmu, pri?om trvá na nevyhnutnosti uprednostňova? multilaterálne dohody medzi ?tátmi a zároveň na mo?nosti «ur?itej formy svetových autorít, ktoré by sa riadili právom», teda «ú?innej?ích svetových organizácií, ktoré by boli vybavené autoritou na zabezpe?enie spolo?ného svetového dobra, odstránenie hladu a biedy a istej ochrany základných ?udských práv». Sú nevyhnutné organizácie schopné «zabezpe?i? realizáciu niektorých neodňate?ných cie?ov». Potrebné sú nové nástroje, nielen opakovanie tých starých.

Podobne ako v prípade prebiehajúcej vojny na Ukrajine pápe? vyjadril tú?bu po znovuobjavení ?ducha“ Helsiniek, uvedomujúc si, ?e konferencia o bezpe?nosti a spolupráci v Európe ako tá v roku 1975 by dnes bola neopakovate?ná. V súvislosti s environmentálnou krízou pápe? napísal: «Zdá sa, ?e viac ako zachráni? starý multilateralizmus je dnes výzvou prekonfigurova? a znovu ho vytvori? vo svetle novej globálnej situácie», uznávajúc a oceňujúc prácu, ktorú vykonávajú mnohé zoskupenia a organizácie ob?ianskej spolo?nosti, aby kompenzovali slabosti medzinárodného spolo?enstva. V tejto súvislosti je dôle?ité, ?e pápe? uvádza ottawský proces proti výrobe a pou?ívaniu ná??apných mín, «ktorý je príkladom toho, ako ob?ianska spolo?nos? a jej organizácie doká?u vytvori? ú?innú dynamiku, ktorú OSN nedosahuje».

Rímsky biskup preto v exhortácii navrhuje multilateralizmus ako «nevyhnutnú cestu», «multilateralizmus ?zdola“, o ktorom nerozhodujú len mocenské elity». Pri?om uznáva dôle?itos? nových vznikajúcich mocností, ktoré «nadobúdajú ?oraz vä??í význam». Na dosiahnutie tohto nového multilateralizmu sú potrebné nové postupy rozhodovania, potrebujeme «priestory na rozhovory, konzultácie, arbitrá?, rie?enie konfliktov, doh?ad a skrátka na akúsi vä??iu ?demokratizáciu“ v globálnej sfére, aby sme vyjadrili a zahrnuli rozli?né situácie».

Ako uzatvára pápe? Franti?ek: «Preto?e u? nebude u?ito?né podporova? in?titúcie, ktoré zachovávajú práva najsilnej?ích bez toho, aby sa starali o práva v?etkých». ?i u? sa bude ?eli? klimatickej, migra?nej kríze alebo konfliktom, ktoré po?kvrňujú zemegu?u krvou. Je potrebné rie?i? problém hladu a smädu vo svete návrhom na zmenu sú?asného finan?no-ekonomického systému, ktorý produkuje ?nerovnos?“. V?etky tieto oblasti sú navzájom prepojené, ako to u? dostato?ne ukázala encyklika Laudato si'.

-mj, mh-