杏MAP导航

Massimiliano Menichetti

Je potrebné, aby Európa ?o najskôr na?la konsenzus o novej dohode o migrácii a azyle. V rozhovore pre vatikánske médiá to povedal kardinál ?tátny sekretár Pietro Parolin v predve?er apo?tolskej cesty pápe?a Franti?ka do Marseille, ktorá sa uskuto?ní 22. a 23. septembra pri príle?itosti ukon?enia ?Stredomorských stretnutí“. ?V?etky európske krajiny,“ zdôraznil kardinál, ?musia spolo?ne prevzia? zodpovednos? za situáciu v Stredozemnom mori, ?aleko od hesiel a protikladov, majúc na pamäti viac tváre ako ?ísla zlo?itého a dramatického problému“.

Va?a Eminencia, pápe? bude v Marseille na ?Stredomorských stretnutiach“, kde sa stretnú katolícki biskupi 30 stredomorských krajín spolu s nieko?kými starostami a mladými ?u?mi. ?o im prinesie pápe??

Svätý Otec prijal pozvanie zú?astni? sa na tomto tre?om ro?níku ?Stredomorských stretnutí“, ktorý nasleduje po stretnutiach v Bari a Florencii, preto?e ho pova?uje za vzácnu príle?itos? na zdie?anie a budovanie spolo?ného dobra. ?Stredomorské stretnutia“ toti? v kontexte, ktorý takmer jedine?ným spôsobom spája rôzne územia, národy, dejiny a nábo?enstvá, podporujú jednotu pri ?elení spolo?ným a rozhodujúcim výzvam pre budúcnos?, ktorá, ?i sa nám to pá?i, alebo nie, bude spolo?ná, alebo nie, ako nám to pápe? opakovane pripomenul. Verím, ?e Svätý Otec chce v Marseille vyda? svedectvo o tomto duchu súdr?nosti a konkrétnosti. V Stredomorí momentálne prevláda diskusia spojená s otázkou migrácie, kde sa okrem ?a?kostí ukazuje práve potreba rie?i? problémy spolo?ne a s ?alekosiahlymi víziami, nielen ako mimoriadne situácie, ku ktorým sa ka?dý sna?í pristupova? pod?a svojich partikulárnych záujmov.

Ako budova? prijatie, dialóg a mier vo svete, ktorý má problém rozpozna? tvár tých, ktorí sú v núdzi?

Povedal by som, ?e práve tým, ?e za?neme vá?ne a aktívne veri? v dialóg, ktorý nie je u?ito?ným nástrojom na presadzovanie vlastných postojov, ale je otvorenou cestou k h?adaniu spolo?ných rie?ení. Povedali ste, ?e svet má problém rozpozna? tvár tých, ktorí sú v núdzi, a to je pravda: to?ko problémov sa, ?ia?, rie?i skôr na základe ??ísel“ ne? na základe ?tvárí“. Ke? premý??ame o dráme migrantov, musíme namiesto toho vychádza? z priority ?udskej dôstojnosti pred akýmiko?vek inými úvahami, akoko?vek legitímnymi, a vyhnú? sa ideologickému mysleniu, pred ktorým varuje pápe? a ktoré stavia teórie, ?asto propagandistické, pred realitu faktov. Migra?ná otázka je komplexný jav, ktorý nemá jednoduché a okam?ité rie?enia a ktorý by sa nemal rie?i? prostredníctvom hesiel a s?ubov, ale ako pred nieko?kými dňami pripomenul aj Vysoký komisár OSN pre ute?encov, prostredníctvom ?jednotných opatrení“, ktoré skuto?ne vy?lenia zdroje na zabezpe?enie lep?ích podmienok prijímania, mieru a stability.

Vojny, chudoba a násilie ?asto rozhodujú o potrebe opusti? vlastnú krajinu. Va?a Eminencia, aké konkrétne kroky by sa mali podniknú? na prebudenie medzinárodného spolo?enstva?

Aj ke? práve vojny, chudoba a násilie rozhodujú o odchode z vlastnej krajiny, nemô?eme zabúda?, ?e ich spôsobujú tí, ktorí páchajú násilie, tí, ktorí vyvolávajú konflikty, tí, ktorí prijímajú politické rozhodnutia, ktorých cie?om nie je spolo?né dobro. Prvým krokom je preto prevzia? zodpovednos? za rozhodnutia, ktoré robíme ka?dý deň v na?ich domovoch, v na?ich rodinách, medzi priate?mi, v práci, v ?kole, v na?ej spolo?nosti a v na?ich vládach. Krízy teda nie sú náhodné, ale sú zále?itos?ou osobných a kolektívnych rozhodnutí. Povedal by som, ?e je potrebné obrátenie ako východisko pre pozitívne politické návrhy, investície a sociálne projekty zamerané na budovanie kultúry lásky a bratskej spolo?nosti, kde ?udia nie sú nútení uteka?, ale mô?u ?i? v mieri, bezpe?í a prosperite.

V posledných dňoch sa na talianskom pobre?í, najmä na ostrove Lampedusa, zintenzívnilo vylo?ovanie migrantov. ?o poveda? obyvate?om ostrova, ktorí ich v?dy vítali, ale u? roky ?iadajú, aby neboli v tom ponechaní sami?

V prvom rade, ?iadny dobrý skutok nie je zbyto?ný, ?iadne gesto lásky a dobro?innosti, nie je zbyto?né. Kristus je prítomný v na?ich pokusoch milova? a stara? sa o tých najmen?ích medzi nami a v ka?dom skutku ve?kodu?nosti sa s ním stretávame a zakú?ame jeho prítomnos?. Tí, ktorí sa anga?ujú v starostlivosti o migrantov a ute?encov, v?ak nemô?u zosta? sami, aby ?elili týmto situáciám bez podpory vlád. Potrebujú solidaritu na národnej a medzinárodnej úrovni. V sú?asnosti sa na politickej úrovni diskutuje o nejednom ak?nom pláne. Nielen v Taliansku, ale aj v Európe. Do úvahy prichádzajú rôzne rozvojové projekty v Afrike aj Nový pakt o migrácii a azyle. V súvislosti s paktom je potrebné ?o najskôr nájs? konsenzus. V?etky európske krajiny musia spolo?ne prevzia? zodpovednos? za situáciu v Stredomorí.

Ke? sa hovorí o migra?ných tokoch, vzniká dojem, ?e sme v?dy ?v roku nula“, namiesto toho existujú zavedené modely integrácie a prijímania. Ako dôle?ité je ich uplatňovanie a pozitívna komunikácia?

Existujú osved?ené postupy a ak?né plány, neza?íname od nuly. Existujú modely, ktoré mô?u zabezpe?i?, aby migrácia prebiehala bezpe?ne, riadne a pravidelne. Preto sme v?etci vyzvaní, aby sme prekro?ili rámec rétoriky a prijali ú?inné politiky, ktoré zabránia nadmernému za?a?eniu systému prijímania migrantov a podporia prácu ?udí v teréne.

?o sa o?akáva od stretnutia v Marseille?

Povedal by som, ?e samotný názov stretnutia ?Mozaika nádeje“ dobre vystihuje o?akávania. V skuto?nosti ide o o?ivenie nádeje, a to - v ?ase, ke? sa vníma atmosféra ve?kej netolerancie a ?ahostajnosti - spolo?ne, priblí?ením sa k základným témam, okolo ktorých nepomáhajú strany a protiklady, ale spolupráca a dobrá vô?a. Mám na mysli fenomén migrácie, ale aj výzvy týkajúce sa mieru, klimatických zmien, boja proti hladu... V tomto zmysle predstavuje marseillské stretnutie prostredníctvom spolo?nej práce cirkevných a ob?ianskych predstavite?ov príle?itos? na konkrétnu podporu nádeje.