杏MAP导航

Massimiliano Menichetti

Mongolsko je pripravené po prvýkrát vo svojej histórii prija? pápe?a, ?o?akávanie je ve?ké“: vatikánsky ?tátny sekretár kardinál Pietro Parolin v rozhovore pre vatikánske médiá hovorí o nad?ení, s akým sa malá katolícka komunita tejto ázijskej krajiny pripravuje na prijatie Svätého Otca.

Na svojej ?tyridsiatej tretej apo?tolskej ceste bude pápe? Franti?ek od 31. augusta do 4. septembra v Ulánbátare, hlavnom meste Mongolska, krajiny pä?krát vä??ej ako Taliansko. Má pribli?ne tri milióny tristo tisíc obyvate?ov a hrani?í s Ruskom a ?ínou. Ústredným mottom pre pochopenie tejto cesty je heslo: ?Spolo?ne dúfa?“, preto?e - ako vysvet?uje kard. Parolin - je ve?mi potrebná nádej, ?nádej, ktorá nie je prázdnym o?akávaním, ale ktorá je zalo?ená, aspoň pre nás kres?anov, na viere, teda na prítomnosti Boha v na?ich dejinách, a ktorá sa zároveň premieňa na osobný a kolektívny záväzok“.

Va?a Eminencia, aké sú o?akávania Svätého Otca?

Táto cesta do srdca Ázie je odpove?ou na pozvanie tamoj?ích autorít a katolíckej komunity. O?akávania sú ur?ite ve?ké, a to tak zo strany Svätého Otca, ako aj zo strany Mongolska, ktoré uvidí Petrovho nástupcu vo svojej krajine po prvýkrát. Pápe? má záujem stretnú? sa s touto komunitou, ktorá je síce po?tom malá, ale mladá, ?ivá, fascinujúca svojou osobitou históriou a zlo?ením. Okrem toho bude ve?mi významný medzinábo?enský rozmer v krajine, ktorá má ve?kú budhistickú tradíciu.

Pápe? utvrdí vo viere pribli?ne 1 500 katolíkov prítomných v Mongolsku. Aký význam má pápe?ova prítomnos? pre túto malú misijnú komunitu?

Tu je cite?né nad?enie, s akým sa katolíci pripravujú na prijatie Svätého Otca. Jeho prítomnos? sa o?akáva ako potvrdenie a zároveň povzbudenie na ceste kres?anského ?ivota, na ceste viery, nádeje a lásky; ale aj ako potvrdenie tohto naplnenia fascinujúceho obdobia misijnej inkulturácie. V skuto?nosti, ak sa zamyslíme nad príbehom tejto Cirkvi, nemô?eme neobdivova?, ba dokonca by som povedal, ?e sme dojatí, ?e po stáro?iach neprítomnosti za?ala znovu prakticky od nuly po pokojnej demokratickej transformácii krajiny, na za?iatku 90. rokov 20. storo?ia. Prví misionári pri?li ako priekopníci, nau?ili sa jazyk, za?ali slávi? v domácnostiach, cítili, ?e cesta vpred musí by? cestou lásky, a prijali miestne obyvate?stvo ako vlastný národ. A tak u? po nieko?kých desa?ro?iach existuje katolícke spolo?enstvo v pravom zmysle slova, ?univerzálne“ spolo?enstvo, ktoré tvoria miestni ?lenovia, ale aj ?lenovia z rôznych krajín, ktorí s pokorou, miernos?ou a pocitom spolupatri?nosti chcú by? malým semienkom bratstva.

V centre pozornosti bude aj ekumenické a medzinábo?enské stretnutie, ktoré sa uskuto?ní v nede?u 3. septembra.

Áno, ako Svätý Otec opakovane pripomenul, medzinábo?enská cesta, cesta ekumenického dialógu nie sú vo?bou ú?elovosti alebo pohodlnosti, ale sú to cesty, po ktorých Katolícka cirkev od koncilu krá?a bez synkretizmu. A z tohto h?adiska je stretnutie s predstavite?mi iných nábo?enstiev v?dy zamerané na budovanie pokoja a bratstva, a vieme, ako ve?mi je práve toto úsilie dnes potrebné na budovanie pokoja a bratstva! A samozrejme, táto náv?teva predstavuje aj dôle?itý moment stretnutia s budhizmom, ktorý sa v Mongolsku mô?e pochváli? ve?mi významnou prítomnos?ou a históriou, charakterizovanou múdrym h?adaním pravdy, ale aj pozna?enou ve?kým utrpením v minulosti.

V posledných rokoch sa popri tradi?nom spôsobe ?ivota ?oraz viac prejavuje urbanizácia. Akú úlohu mô?e v kontexte týchto spolo?enských zmien zohra? náv?teva Svätého Otca?

Pápe? Franti?ek ?asto zdôrazňuje dôle?itos? h?adania harmónie. Týmto výrazom chce nazna?i? globálny, celkový rast, teda ?udský, sociálny a duchovný rast, ktorý sa vyhýba riziku homogenizácie a namiesto toho vie integrova? rozdiely a zmeny ako faktory rastu, aby stretnutie protikladov a rozdielov prevládlo nad útokom a konfrontáciou. Mongolská spolo?nos? nepochybne prechádza náro?ným historickým obdobím, v ktorom je múdros? dobre zakorenená v ?u?och povolaná spoji? tradíciu a modernos?, nestrati? svoje korene a podporova? rozvoj v?etkých. Pápe?, ktorý sa na znak priate?stva a s ve?kou úctou rád stretáva s mongolským ?udom, bude ur?ite venova? pozornos? aj týmto aspektom.

Dialóg medzi Svätou stolicou a Mongolskom sa datuje pribli?ne 800 rokov dozadu, od ?ias pápe?a Inocenta IV. Aké sú vz?ahy dnes?

V nadväznosti na historické precedensy, ktoré ste práve spomenuli, viedla zhoda záujmov k formálnemu nadviazaniu diplomatických vz?ahov v roku 1992. A spolupráca, ktorá sa vtedy nadviazala - aj na formálnej úrovni, povedzme - pokra?uje! Významný pokrok sa dosiahol v oblastiach spolo?ného záujmu, ako to zdôraznila oficiálna náv?teva Mons. Paula Richarda Gallaghera, sekretára pre vz?ahy so ?tátmi a medzinárodnými organizáciami, v júni minulého roka. A v tomto duchu sa bude pokra?ova? aj na?alej. Nadchádzajúca apo?tolská cesta je preto vhodnou príle?itos?ou na ?al?ie posilnenie týchto väzieb, ktorých cie?om je podpora spolo?ného dobra, nábo?enskej slobody, mieru, integrálneho ?udského rozvoja, vzdelávania, kultúrnych výmen, ako aj rie?enie spolo?ných výziev, ktoré sa týkajú regiónu a medzinárodného spolo?enstva.

Mô?eme v tomto zmysle o?akáva? od Svätého Otca obnovenú výzvu na mier v týchto ?asoch, ke? je celý svet zmietaný konfliktami?

Svätý Otec na?alej vyzýva k pokoju, pre?o? Preto?e vo svojom srdci nosí mu?ivú boles? spôsobenú tým, ?o on sám u? dávno nazval ?tre?ou svetovou vojnou po ?astiach“. Okrem akýchko?vek explicitných výziev na mier, ktoré pápe? pri tejto príle?itosti mô?e vyslovi?, sa mi zdá, ?e práve pápe?ova prítomnos? v Mongolsku predstavuje pozvanie k mieru. A to vzh?adom na významné miesto, ktoré táto krajina zaujíma vo ve?kom ázijskom kontexte. Táto náv?teva v sebe nesie výzvu k re?pektovaniu ka?dej krajiny, ?i u? malej alebo ve?kej, k dodr?iavaniu medzinárodného práva, k zrieknutiu sa princípu sily na rie?enie sporov, k budovaniu vz?ahov spolupráce, solidarity a bratstva medzi susedmi a so v?etkými krajinami sveta.

?ína je ve?kou krajinou, ktorá hrani?í s Mongolskom, a ktorú pápe? Franti?ek vníma s ve?kým záujmom. Uva?uje sa o ceste do ?ínskej ?udovej republiky, aj ke? nie celkom v blízkej budúcnosti?

Ka?dý vie, aký záujem prejavuje pápe? Franti?ek o ?ínu. A pokia? ide o va?u otázku, mô?em poveda?, ?e v srdci Svätého Otca je táto ve?ká tú?ba, úplne pochopite?ná tú?ba, ktorú u? nieko?kokrát verejne prejavil, ís? do tejto vzne?enej krajiny, aby nav?tívil katolícku komunitu a zároveň ju povzbudil na ceste viery a jednoty, ako aj stretnú? sa s politickými autoritami, s ktorými Svätá stolica u? dávno nadviazala dialóg, v presved?ení, ?e napriek ?a?kostiam a preká?kam na tejto ceste mo?no dosiahnu? dobré ovocie pre v?etkých práve cestou dialógu a stretnutia, a nie cestou ideologického stretu.

Svätý Otec sa nedávno vrátil zo Svetových dní mláde?e v Lisabone, kde, ako zdôraznil, sa nádej prejavila v mladých ?u?och. Kam nás posunie táto cesta do Mongolska?

Nu?, mottom cesty - ako vieme - je ?Spolo?ná nádej“, a tak sa opä? kladie dôraz na nádej, ktorá bude aj témou Jubilea 2025. Pre?o to?ko dôrazu na nádej? Zrejme preto, ?e ju ná? svet tak ve?mi potrebuje! Ná?mu svetu chýba nádej, preto?e ?elí mnohým osobným a kolektívnym drámam, ktoré pre?íva. Nádej, ktorá nie je prázdnym o?akávaním, ?akaním na to, ?e sa veci zlep?ia, takmer v magickej podobe; ale nádej, ktorá je zalo?ená, aspoň pre nás kres?anov, na viere, teda na prítomnosti Boha v na?ich dejinách, a ktorá sa zároveň premieňa na osobný a kolektívny záväzok, aktívny záväzok, pre zlep?enie sveta, a to mô?eme urobi? spolo?ne, zasvätení a laici, v?etci tí, ktorí sú presved?ení o tejto mo?nosti. Tu sa mi zdá, ?e skuto?nos?, ?e sa pápe? vydáva do geograficky vzdialených krajín a ?elí aj nepríjemnostiam, ktoré sú s tým spojené, má znamena? práve jeho tú?bu aktívne sved?i? a konkrétne podporova? nádej v dne?nom svete.

Va?a Eminencia, aká je va?a nádej, aké sú va?e o?akávania?

Zdie?am o?akávania Svätého Otca, tie, ktoré som sa práve pokúsil opísa?. Okrem toho sa mi zdá, ?e apo?tolské cesty pápe?a, Petrovho nástupcu, majú ve?ký význam a ú?innos? v tom, ?e upriamujú pozornos? celej Cirkvi na niektoré spolo?enstvá, ktoré tvoria Cirkev a ktoré, ako v prípade Mongolska, sú po?etne malé, a preto trochu riskujú, ?e mo?no nie v?dy budú dostato?ne známe, predov?etkým v?ak aj ocenené a brané do úvahy; a na druhej strane umo?ňujú týmto spolo?enstvám ponúknu? svoj príspevok Cirkvi ako celku, upozorni? na to, ?o je pre jej ?ivot a poslanie zásadné. Povedal by som, ?e sú tak trochu ako prvé kres?anské spolo?enstvá, ktorými sa musíme in?pirova?. Som presved?ený, ?e sa tak stane, stane sa tak aj pri tejto príle?itosti. A preto vás tie? ubezpe?ujem o svojich modlitbách.

(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu - Vatican News, Martin Jarábek)