杏MAP导航

Andrea Tornielli

Blí?i sa deviaty mesiac od za?iatku stra?nej úto?nej vojny zo strany Ruska proti Ukrajine. Devä? mesiacov je ?as, za ktorý sa ?udský ?ivot formuje v materskom lone a potom prichádza na svetlo, ale to na Ukrajine nebolo ?archavos?ou ?ivota, ale skôr len smrti, nenávisti, pusto?enia.

Je tu jeden aspekt tejto vojny, ktorý nie v?dy máme na pamäti: je to konflikt týkajúci sa dvoch národov, ktoré patria k tej istej viere v Krista a k tomu istému krstu. Kres?anstvo v tejto zemepisnej oblasti sa spája s krstom Rusi, zav??enom v roku 988, ke? Vladimír Ve?ký po prijatí krstu v Chersone chcel, aby jeho rodina a obyvatelia Kyjeva prijali sviatos? vo vodách Dnepra. Ruskí a ukrajinskí kres?ania zdie?ajú tú istú bo?skú liturgiu a tú istú spiritualitu, vlastnú východným cirkvám.

Dnes je tendencia skrýva? túto spolo?nú príslu?nos? viery a liturgickej tradície z dôvodov spätých s vojnovou propagandou: ke? bojuje?, ke? zabíja?, musí? zabudnú? na tvár a ?udskos? toho druhého, ako pripomínal prorok pokoja don Tonino Bello. A musí? dokonca zabudnú?, ?e ten druhý má rovnaký krst ako ty.

Skuto?nos?, ?e to, ?o vypuklo v srdci Európy, je vojna medzi kres?anmi, robí túto ranu pre Je?i?ových nasledovníkov e?te bolestnej?ou. Tu nemáme do ?inenia s konfliktom, ktorý by sa dal klasifikova? pohodlnou schémou ?stretu civilizácií“, teórie, ktorá sa dostala do povedomia po útokoch islamistického razenia z 11. septembra 2001, na vyzna?enie rozdielov medzi ?my“ a ?oni“. Nie. Tu úto?níci ?ítajú to isté evanjelium ako tí napadnutí.

Znepokojenie, ktoré toto kon?tatovanie vyvoláva, by nás mohlo vies? k zamysleniu nad tým, ko?ko cesty e?te musí posolstvo evanjelia prejs?, aby vo?lo do s?dc kres?anov a preniklo do ich kultúry tak, aby bol stelesnený Je?i?ov príklad v Getsemani, ke? prikázal Petrovi vráti? me? do po?vy. Mohlo by nás to dokonca podnieti? k vystúpeniu na odsudzujúcu a uis?ujúcu kazate?nicu tých, ktorí chcú vyzna?i? rozdielnos? ?ná?ho“ kres?anstva a toho u vojnových podnecovate?ov, ktorí mie?ajú posvätné ikony s vojenskými zástavami a ospravedlňujú agresiu a násilie nábo?enskými re?ami, ako sme to aj my robili e?te predv?erom a ako by to mo?no niekto chcel robi? aj dnes. Av?ak takýto postoj by bol pre nás len pohodlnou cestou úniku, formou sebarozhre?enia za nevetranie tej otvorenej rany, ktorú táto vojna spôsobila.

Prebiehajúci konflikt na Ukrajine nás v?ak u?í, ?e príslu?nos? k spolo?nej tradícii, odvolávanie sa na identitu a kultúru, ktoré vychádzajú z toho istého evanjeliového ohlasovania, nesta?í na to, aby sme nesk?zli do barbarstva násilia, nenávisti a vra?ednej vojny.

Vetra? otvorenú ranu teda znamená ka?dý deň si pripomína?, ?e na?u vieru a na?e nábo?enské tradície nikdy nemo?no pova?ova? za u? osvojené a samozrejmé. Znamená to ma? na pamäti, ?e kres?ansky kona? mô?eme len na základe milosti, nie na základe tradície alebo kultúry. Znamená to pamäta? na Je?i?ove slová: ?Bezo mňa nemô?ete ni? urobi?“, aby sme sa tak opä? stali pokornými prosebníkmi Jeho, ?ivého a prítomného dnes, a jeho pokoja.

-mh, jb-