杏MAP导航

Massimiliano Menichetti

Pápe? Franti?ek sa pripravuje na ?es? intenzívnych dní, ktoré ho ?akajú v Kanade. O?akáva ho celá krajina, s?asti zranená hrôzami minulosti, v ktorej pôvodné obyvate?stvo trpelo násilím a o?obra?ovaním v dôsledku koloniálnej mentality, ktorá vyjadrovala politiku a praktizovanie 

kultúrnej asimilácie, zameranej na zni?enie identity domorodcov. Samotný pápe? zopakoval, ?e táto náv?teva bude ?kajúcou pú?ou“, ktorá má ?prispie? k u? za?atej ceste zmierenia a uzdravenia“. Po stretnutiach vo Vatikáne v uplynulých mesiacoch sa pápe? Franti?ek opä? dotkne bolesti a utrpenia komunít pôvodných obyvate?ov. Bude prosi? o odpustenie, modli? sa a prinesie svetlo nádeje a zmierenia, ktoré nemo?no oddeli? od h?adania pravdy, o?is?ovania pamäte a blízkosti obetiam zneu?ívania a násilia. V centre tejto 37. apo?tolskej cesty Svätého Otca je aj stretnutie s kanadskou cirkvou, ktorá podobne ako v mnohých ?al?ích krajinách pre?íva výzvu silne sekularizovaného prostredia. Pápe? chce konkrétnym spôsobom ukáza? svoju blízkos? trpiacim obyvate?om, ?modli? sa s spolu nimi a sta? sa pútnikom uprostred nich“, zdôrazňuje kardinál Pietro Parolin.

Va?a Eminencia, pápe? Franti?ek sa chystá do Kanady - je to vytú?ená cesta?

Kard. Parolin:

Áno, ur?ite je to ve?mi vytú?ená cesta, ktorej stredobodom bude stretnutie s pôvodným obyvate?stvom a miestnou cirkvou. Ako Svätý Otec pripomenul minulú nede?u, hovoriac: «Prídem medzi vás predov?etkým v Je?i?ovom mene, aby som sa stretol s domorodými národmi a objal ich». Pápe? pri viacerých príle?itostiach prejavil ve?kú pozornos? vo?i domorodým národom: mám na mysli viaceré náv?tevy po?as jeho ciest, po?etné stretnutia vo Vatikáne a tie? apo?tolskú exhortáciu Querida Amazonia (Milovaná Amazónia). V prípade kanadského pôvodného obyvate?stva, ako spresnil v nede?u, ide o ?kajúcu pú?“ nadväzujúcu na stretnutia s niektorými jeho predstavite?mi, ktoré absolvoval v Ríme v marci a? apríli. Po vypo?utí a úvodnom stretnutí sa teraz naskytá príle?itos? na ?ir?ie zdie?anie: pápe? bude nieko?ko dní cestova? na miesta, ktoré sú od seba aj ve?mi vzdialené, s tú?bou nav?tívi? domorodé komunity na miestach, kde ?ijú. Ur?ite nie je mo?né odpoveda? na v?etky pozvania a nav?tívi? v?etky miesta, ale Svätý Otec je iste pohnutý tú?bou prejavi? konkrétnu blízkos?. Aj tu by som povedal, ?e k?ú?ovým slovom je blízkos?: pápe? nemá v úmysle len hovori? slová, ale predov?etkým priblí?i? sa, konkrétnym spôsobom prejavi? svoju blízkos?. Preto sa vydal na cestu, aby sa vlastnými rukami dotkol utrpenia týchto ?udí, aby sa s nimi modlil a stal sa medzi uprostred nich pútnikom.

V apríli Svätý Otec po?iadal o odpustenie za ú?as? niektorých katolíkov na utrpení spôsobenom pôvodným obyvate?om, osobitne za tých, ktorí mali na konci 19. storo?ia a v posledných desa?ro?iach 20. storo?ia zodpovednos? v rámci internátnych ?kôl. Bude sa teda týchto ?es? dní v Kanade nies? v duchu stretnutia, odpustenia a zmierenia? 

Kard. Parolin:

Ako si v?etci pamätáme, na stretnutí 1. apríla pápe? vyjadril zahanbenie a rozhor?enie nad konaním nemála kres?anov, ktorí sa namiesto vydávania evanjeliového svedectva prispôsobili koloniálnej mentalite a minulým vládnym politikám kultúrnej asimilácie, ktoré vá?ne po?kodili komunity pôvodného obyvate?stva. Bolestivá bola osobitne úloha niektorých katolíkov v systéme tzv. reziden?ných ?kôl, ktorý viedol k odňatiu mnohých domorodých detí z ich rodín. Tento historický kontext ur?uje a charakterizuje kajúcny rozmer tejto cesty, ako som u? spomenul, pri ktorej ur?ite vyniknú témy 

uzdravenia rán a zmierenia. Ale nielen to, preto?e stretnutia nadväzujúce na srde?né stretnutia, ktoré sa odohrali v Ríme, sa budú nies? aj v znamení bratstva a nádeje. A budú tie? v znamení úvah o role, ktorú aj dnes zohrávajú pôvodní obyvatelia. V skuto?nosti mô?e by? pre v?etkých prospe?né znovuobjavi? mnohé z ich hodnôt a v?tepovaných zásad. Mám na mysli napríklad pozornos? venovanú rodine a komunite, starostlivos? o stvorenstvo, dôle?itos?, ktorú pripisujú spiritualite, silné puto medzi generáciami, úctu k star?ím ?u?om... V tejto súvislosti je pre pápe?a zvlá?? dôle?ité slávi? sviatok svätých Joachima a Anny, Je?i?ových starých rodi?ov, práve v kontexte tejto cesty.

Petrov nástupca utvrdí Katolícku cirkev vo viere, na jeho výslovné ?elanie sa zú?astní na púti pri Jazere sv. Anny. Mohol by v krajine s ve?kými zdrojmi, no nielen prírodnými, ?iada? o nový evanjeliza?ný impulz?

Kard. Parolin:

Svätý Otec na ka?dej svojej apo?tolskej ceste a vo v?eobecnosti vo svojej slu?be nielen utvrdzuje kres?anské spolo?enstvo, ale tú?i by? a prejavi? sa ako brat vo viere spolu s Bo?ím ?udom, pri?om sa stáva pútnikom na miesta, ktoré nav?tevuje a k nábo?enským tradíciám, s ktorými sa stretáva. Preto si ve?mi ?elal pre?íva? liturgické podujatie pri Jazere sv. Anny, ktoré pôvodní obyvatelia nazývajú ?Bo?ie jazero“. U? viac ako 

sto rokov sa tu konajú púte na po?es? svätej Anny, Je?i?ovej starej mamy a v týchto vodách sa kúpu mnohí chorí a ?udia zranení na tele alebo na duchu. Na tomto osobitnom mieste a v kontexte ve?mi pôsobivého prírodného prostredia bude pekné vráti? sa v súvislosti s evanjelizáciou k prameňom viery. Pomyslime na Je?i?a, ktorý uhá?a smäd a uzdravuje vlievajúc do s?dc vodu Ducha Svätého, vodu prúdiacu do ve?ného ?ivota. Zároveň, podobne ako v iných etapách ?al?ích ciest, pápe? nezabudne pripomenú? naliehavos? evanjelizácie v silne sekularizovanom kontexte, apelujúc práve na výzvy, ktoré sekularizácia predstavuje pre na?e pastora?né priority, pre na?e spôsoby vyjadrovania sa a vo v?eobecnosti pre ná? spôsob, ako by? Cirkvou a sved?i? o viere v sú?asnosti.

Mottom náv?tevy je ?Krá?a? spolo?ne“. ?o Svätý Otec o?akáva od tejto cesty?

Kard. Parolin:

Toto motto okrem toho, ?e nazna?uje cestu, ktorou sa vydali kanadské domorodé komunity, evokuje slovo ?synoda“. Ako pápe? ?asto opakoval, synoda nie je príle?itostná udalos?, ale skôr cirkevný ?týl, ktorý sme v?etci povolaní prija? v duchu evanjelia a prvých kres?anských spolo?enstiev, ?týl, ktorý nadobúda konkrétnu podobu vo vzájomnom po?úvaní, v dialógu, v komunitnom pastora?nom rozli?ovaní a v bratstve. Predpokladám, ?e práve v tomto duchu bude Svätý Otec opä? ohlasova? prorocké slovo evanjelia pozývajúce k utkávaniu bratstva, k budovaniu pokoja, k prekonávaniu rozdelení, ktoré sú ?asto plodom nielen osobného egoizmu, ale aj pokrivených mentalít a vízií. V tomto zmysle, pripomínajúc dôle?itos? vzájomnej lásky, Svätý Otec nepochybne dúfa, ?e bude môc? významne podpori? proces, ktorý Cirkev a kanadská spolo?nos? u? za?ali, na ceste zmierenia a uzdravenia. Proces, cestu, ktorá, vychádzajúc z ?o?istenia pamäte“, o?iví tú?bu po bratskej ceste, na ktorej sa budú svorne podie?a? v?etci - Cirkev i ob?ianska spolo?nos?. Tak ako v mnohých iných oblastiach, aj tu je dnes viac ako kedyko?vek predtým nevyhnutné ?krá?a? spolo?ne“: len tak je mo?né budova? a otvori? sa budúcnosti plnej nádeje.

-zk-