杏MAP导航

Andrea Tornielli

Slová, ktoré odzneli na tla?ovej konferencii pri predstavovaní reportu o zneu?ívaniach v mníchovskej diecéze, ako aj sedemdesiatdva strán dokumentu venovaných krátkemu bavorskému biskupskému úradu kardinála Josepha Ratzingera, zaplnili v uplynulom tý?dni stránky novín a vyvolali aj ve?mi silné komentáre. Emeritný pápe?, s pomocou svojich spolupracovníkov, sa neodtiahol pred otázkami právnickej kancelárie, ktorú mníchovská diecéza poverila vypracovaním reportu skúmajúceho ve?mi dlhé ?asové obdobie, od biskupského úradovania kardinála Michaela von Faulhabera a? po sú?asného kardinála Reinharda Marxa. Benedikt XVI. odpovedal 82 stranami po tom, ako mohol ?iasto?ne preskúma? dokumentáciu v diecéznych archívoch. Ako sa dalo predvída?, pozornos? komentárov sa monopolne sústredila na ?tyriapolro?né pôsobenie Ratzingera na ?ele bavorskej diecézy.

Niektoré z obvinení boli známe u? viac ako desa? rokov 

a boli u? zverejnené významnými medzinárodnými médiami. Prípady, ktoré sú dnes vytýkané Ratzingerovi, sú ?tyri a jeho osobitný sekretár Mons. Georg Gänswein oznámil, ?e emeritný pápe? vydá podrobné vyhlásenie po skon?ení skúmania reportu. Medzitým v?ak mo?no dôrazne zopakova? odsúdenie týchto zlo?inov, v?dy zdôrazňované Benediktom XVI., a zopakova?, ?o sa v posledných rokoch v Cirkvi urobilo, po?núc od jeho pontifikátu.

Zneu?ívanie detí je hrozný zlo?in. Zneu?ívanie spáchané na maloletých klerikmi je zlo?inom e?te azda odpornej?ím, a toto neúnavne opakovali poslední dvaja pápe?i: pred Bohom volá po pomste, ?e mali?kí trpia násilie zo strany kňazov ?i reho?níkov, ktorým ich rodi?ia zverujú, aby boli vychovávaní k viere. Je neprijate?né, aby sa stali obe?ami sexuálnych predátorov skrývajúcich sa za cirkevným habitom. Najvýsti?nej?ími slovami na túto tému zostávajú tie, ktoré vyslovil Je?i?: pre toho, kto pohor?uje mali?kých, bolo by lep?ie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora.

Nesmieme zabúda?, ?e Ratzinger, ktorý u? ako prefekt Kongregácie pre náuku viery bojoval proti tomuto fenoménu v poslednej fáze pontifikátu svätého Jána Pavla II., s ktorým úzko spolupracoval, ke? sa potom stal pápe?om, vydal mimoriadne prísne normy proti klerikom páchajúcim zneu?ívania, v plnom zmysle ?peciálne zákony na boj proti pedofílii. Okrem toho Benedikt XVI. svojím konkrétnym príkladom sved?il o urgentnej potrebe zmeny mentality, tak dôle?itej v boji proti fenoménu zneu?ívania: na?úva? a by? nablízku obetiam, ktoré treba v?dy prosi? o odpustenie. Príli? dlho boli zneu?ívané deti a ich príbuzní dr?aní v odstupe, namiesto toho, aby boli pova?ovaní za zranené osoby, ktoré treba prija? a sprevádza? uzdravovacími procesmi. ?ia?, ?asto boli odohnaní a dokonca ozna?ení za ?nepriate?ov“ Cirkvi a jej dobrého mena.

Práve Joseph Ratzinger sa ako prvý pápe? 

viackrát stretol s obe?ami zneu?ívaní po?as svojich apo?tolských ciest. Bol to Benedikt XVI., ktorý, aj proti mienke mnohých samozvaných ?ratzingerovcov“, uprostred búrky ?kandálov v Írsku a Nemecku predstavil tvár kajúcej Cirkvi, ktorá sa pokoruje v prosbe o odpustenie, ktorá zakusuje zdesenie, vý?itky, ?útos?, boles?, súcit a blízkos?.

Práve v tomto kajúcom obraze spo?íva jadro Benediktovho posolstva. Cirkev nie je akýsi podnik, nezachránia ju len dobré praktiky ?i uplatňovanie prísnych a ú?inných pravidiel, hoci tie sú nevyhnutné. Cirkev potrebuje prosi? o odpustenie, pomoc a spásu toho Jediného, ktorý ich mô?e udeli?, toho Ukri?ovaného, ktorý bol v?dy na strane obetí a nikdy nie na strane katov.

Po?as letu do Lisabonu v máji 2010 Benedikt XVI. s mimoriadnou jasnos?ou priznal, ?e ?utrpenia Cirkvi pochádzajú práve z jej vnútra, z hriechu, ktorý v nej existuje. Aj to bolo v?dy známe, no dnes to vidíme skuto?ne desivým spôsobom: ?e to najvä??ie prenasledovanie Cirkvi neprichádza od nepriate?ov zvonka, ale rodí sa z hriechu vo vnútri Cirkvi, a ?e Cirkev má preto hlbokú potrebu znovu sa nau?i? pokániu, prija? o?istenie, nau?i? sa na jednej strane odpusteniu, ale aj potrebe spravodlivosti. Odpustenie nenahrádza spravodlivos?.“ To sú slová, ktorým predchádzali a po ktorých nasledovali konkrétne fakty v boji proti pliage klerikálnej pedofílie. Na toto v?etko nemo?no ani zabúda?, ani to vymazáva?.

Rekon?trukcie obsiahnuté v mníchovskom reporte, ktorý - treba pripomenú? - nie je súdnym vy?etrovaním, a u? vôbec nie definitívnym rozsudkom, pomô?u v boji proti pedofílii v Cirkvi, ak sa nezú?ia na h?adanie ?ahkých obetných baránkov a rozsudkov kolektívnej viny. Len ak sa vyhnú týmto rizikám, budú môc? prispie? k h?adaniu spravodlivosti v pravde a ku kolektívnemu spytovaniu svedomia za chyby minulosti.

-zk-