杏MAP导航

Rozhovor vedúceho Slovenskej redakcie Vatikánskeho rozhlasu pátra Jozefa Bartkovjaka SJ s ve?vyslancom Slovenskej republiky pri Svätej stolici a Zvrchovanom ráde maltézskych rytierov JUDr. Marekom Lisánskym bol nahrávaný 21. januára 2022 v priestoroch ve?vyslanectva a odvysielaný na dve ?asti 23. a 24. januára.

Vá?ený pán ve?vyslanec, ?al?í kalendárny rok, na za?iatku ktorého Svätý Otec prijal aj diplomatov pri Svätej stolici, je príle?itos?ou pozrie? sa spä? a pozrie? sa aj do budúcnosti.

M. Lisánsky: ?akujem ve?mi pekne. Opä? sa te?ím, ?e máme, tak ako ka?dý rok za?iatkom nového kalendárneho roka, príle?itos? sa stretnú?, zhodnoti? ten predchádzajúci rok a poveda? si o na?ich plánoch na tento rok. V prvom rade by som ve?mi rád pozdravil v?etkých posluchá?ov Vatikánskeho rozhlasu.

Ke? sa vraciame k tomu spolo?nému stretnutiu so Svätým Otcom, teraz pred nieko?kými dňami, a zároveň hodnotíme predchádzajúci rok, tak samozrejme to, ?o sa nám ako prvé vynára v spomienkach, je apo?tolská cesta na Slovensko.

To bolo skuto?ne najvýznamnej?ie, ?o nás v priebehu toho minulého roka postretlo, ?o sme mali príle?itos? na Slovensku spoluorganizova?, samozrejme predov?etkým s výraznou pomocou organizátorov doma. Skuto?ne jedine?ná udalos?, ktorá nemala len ro?ný rozmer, ale bola udalos?ou desa?ro?ia, a to aj napriek ?a?kej pandemickej dobe dvoch rokov, ktoré máme teraz za sebou. Myslím, ?e znamenala symbol nádeje a návratu k  normálnym ?asom, ako aj duchovnej podpory a povzbudenia, verím, ?e pre celé Slovensko.

Tých udalostí, ktoré nás sprevádzali po?as celého minulého roka je viacero. Minulý rok sme za?ali pripomenutím si jubilea 100. výro?ia narodenia ná?ho ve?vyslanca Antona Neuwirtha, ktorý pôsobil pri Svätej stolici ako prvý slovenský titulár po vzniku Slovenskej republiky v roku 1993 a myslím si, ?e sme si toto jubileum pripomenuli ve?mi dôstojne.

V priebehu roka 2021 sme mali aj mo?nos? nadviaza? na viacero zaujímavých tém, ktoré sme tu v na?om prostredí rozvinuli, ako bol projekt Iter Europaeum, spolo?ná prezentácia európskeho kultúrneho dedi?stva, ktorú sme v Pápe?skom slovenskom ústave – kolégiu sv. Cyrila a Metoda ve?mi dôstojne uzavreli práve my ako Slovensko, kde sme prezentovali na?e kultúrne dedi?stvo ako sú?as? európskeho kultúrneho dedi?stva v tomto priestore.

Koncom tohto uplynulého roka sme mali mo?nos? odovzda? aj humanitárny dar - ktorý súvisel práve s pápe?skou náv?tevou Slovenska - v prospech najchudobnej?ích, ktorí sú pod opaterou Svätej stolice. A som rád, ?e to mô?em aj touto cestou pripomenú? a zároveň po?akova? tým, ktorí sa na odovzdaní tohto daru podie?ali.

V priebehu minulého roka sme mali aj jedine?nú príle?itos? vidie? Svätého Otca na Slovensku i prostredníctvom videoposolstva, ?o bola tie? historická chví?a, preto?e prvý krát Svätý Otec vystúpil vo forme videoposolstva na medzinárodnej konferencii GLOBSEC v Bratislave, kde bolo jeho úvodné vystúpenie zamerané práve na obnovu sveta po pandémii Covid-19.

A z h?adiska cirkevných aktivít ako prítomnos? slovenských pútnikov v Ríme?

M. Lisánsky: Po?as uplynulého roka, aj napriek tomu, ?e to bol ?pandemický“ rok, sme tu mali za?iatkom leta nieko?ko stoviek na?ich pútnikov z Ko?íc v rámci osláv jubilea Ko?ickej eparchie, a bolo to ve?mi pekné podujatie, ktoré predznamenávalo pápe?skú cestu na Slovensko.

Potom sme mali ve?mi symbolické po?akovanie za pápe?skú cestu, také bezprostredné, preto?e po návrate Svätého Otca zo Slovenska sme privítali tu v Ríme pú? Ozbrojených síl a zborov SR. Opä? nieko?ko sto na?ich pútnikov pozdravilo Svätého Otca a odovzdali sme mu ve?mi symbolický dar, ktorý sved?í o na?om najstar?om dedi?stve. Bol to odliatok zvona z Bojnej, ktorý odovzdal starosta Bojnej, a ktorý symbolicky ilustruje na?e korene i väzby so Svätou stolicou.

Tak?e toto sú spomienky, ktoré sa mi vynárajú, na podujatia v priebehu toho uplynulého roka.

Slovensko celkovo vo svete tento rok zarezonovalo. ?o hodno spomenú??

M. Lisánsky: Tak pochopite?ne pápe?ská náv?teva Slovenska bola tou ústrednou témou, a nielen na?ou ústrednou témou v tomto prostredí, ale myslím si, ?e bola v?eobecne jednou z ústredných tém, ktoré v roku 2021 rezonovali. U? aj preto, ?e pápe? Franti?ek, ak to berieme ?íselne, najvä??í po?et dní, ktoré strávil mimo Vatikánu a mimo Ríma, bol práve na Slovensku, ve? v priebehu minulého roka to bola jeho najdlh?ia apo?tolská cesta.

Pripomeňme, ?e Svätý Otec aj napriek tomu, ?e je svet e?te stále konfrontovaný s obdobím pandemickej krízy, nav?tívil pä? krajín. Bol to Irak, a práve po?as návratu z tejto historickej cesty avizoval, ?e by rád nav?tívil aj Slovensko. Bol to pre nás skuto?ne unikátny moment. Následne nav?tívil Slovenskú republiku a spojil to aj s ú?as?ou na Medzinárodnom eucharistickom kongrese, ktorý sa odohral v Budape?ti, a potom koncom roka nav?tívil Cyprus a Grécko. Tak?e toto je pä? krajín, ktoré privítali Svätého Otca v uplynulom roku na svojom území.

Uvidíme, ?o prinesie rok 2022, sám som zvedavý, kam kroky Svätého Otca povedú a budeme to ve?mi pozorne sledova?.

Hovorí sa o Ju?nom Sudáne ako dlhodobej tú?be Svätého Otca, o Afrike i Ázii, mô?eme o tom len hypoteticky hovori?.

M. Lisánsky: K tým cestám: je to v?dy jedine?né pozorova? aj tento vývoj. Áno, hovorí sa o Ju?nom Sudáne, hovorí sa o Libanone. Ve?ký záujem Svätý Otec venuje práve regiónu Blízkeho východu. Hovorí sa o Afrike, ktorá je tým najdynamickej?ie sa rozvíjajúcim regiónom z poh?adu Svätej stolice, ale spomínajú sa aj viaceré iné krajiny. Uvidíme, nebudeme ?pekulova?, mo?no sa aj v tom na?om stredoeurópskom priestore objaví e?te nejaká hviezda na nebi.

Tak?e v ka?dom prípade bol ten uplynulý rok zaujímavý, mali sme viacero jubileí, ktoré je tie? dobré spomenú?. To asi na?e najvýznamnej?ie jubileum v tomto prostredí bolo 40. výro?ie prvej pápe?skej náv?tevy na slovenskej pôde, ke? pápe? sv. Ján Pavol II. symbolicky nav?tívil v novembri 1981 Slovenský ústav v Ríme. Je to skuto?ne historický moment, preto?e prvý krát Svätý Otec v modernej ére nav?tívil slovenskú pôdu – slovenskú in?titúciu.

Toto jubileum sme si pripomenuli a budeme si ho pripomína? aj za?iatkom tohto roka ?al?ími podujatiami. Verím, ?e nám to situácia umo?ní, radi by sme pripravili k tomuto jubileu symbolickú výstavu i publikáciu, ktorá by sprevádzala toto historické jubileum ?alej.

A samozrejme rovnako aj 100. výro?ie narodenia Alexandra Dub?eka, ?o je tie? dôle?ité pripomenú? vrátane momentu, ktorý nie je v na?ej minulosti úplne známy, a tým je stretnutie Alexandra Dub?eka a pápe?a sv. Jána Pavla II. práve tu v Ríme v roku 1988. Bola to historická cesta Alexandra Dub?eka, ke? si bol prevzia? doktorát honoris causa v Boloni, na najstar?ej univerzite Európy, a zároveň jeho kroky potom viedli aj do Ríma, kde sa stretol aj so Svätým Otcom. Tak?e aj toto výro?ie sme si pripomenuli po?as minulého roka.

Budúci rok a ten ?as, ?o je pred nami, ako ho vnímate?

M. Lisánsky: Tých jubileí je viac, ale jedno z takých ústredných, moment, ktorému budeme venova? ve?kú pozornos?, je jubileum 70. výro?ia oltára, ktorý je nad hrobom sv. Cyrila v Bazilike sv. Klimenta v Ríme. Je to slovenský oltár, ktorý pred sedemdesiatimi rokmi stál na po?iatku nádherného pietneho miesta, ktoré dnes v Bazilike sv. Klimenta máme.

Oltár venovali Slováci, v tom ?ase zo zahrani?ia – teda americkí Slováci – s pamätným nápisom, ?e ho venuje slovenský národ. A toto jubileum by sme si chceli aj nejakou symbolickou cestou pripomenú?, lebo to, ako dnes toto pre nás pietne miesto ú?asne vyzerá, plné ?akovných tabú? v?etkých slovanských národov, je výsledok aj ná?ho prvého symbolického kroku spred 70 rokov, ke? práve Slováci venovali prvý oltár a okolo neho sa ?alej sústredili v?etky pamiatky iných národov.

?o e?te by na?im posluchá?om mohlo by? oso?né?

M. Lisánsky: V tomto roku nás ?aká e?te jedna ve?mi významná udalos?, ktorú verím, ?e u? na?i posluchá?i zachytili v domácom prostredí, a je to národná pú? do Ríma. Samozrejme okrem politických aktivít, ktoré na?e ve?vyslanectvo bude realizova? v tomto roku, pri?om u? v jeho prvej polovici predpokladáme, ?e nadvia?eme na pápe?skú náv?tevu aj ?al?ím politickým dialógom na tej najvy??ej úrovni.

Ale jedným zo symbolov na?ej relácie so Svätou stolicou bude aj národná pú?, ktorú organizuje Konferencia biskupov Slovenska, a verím, ?e v jarných mesiacoch sa podarí aj napriek pandemickej situácii zorganizova? po?etnú slovenskú výpravu do Ríma, aby bola takým na?im symbolickým po?akovaním za apo?tolskú cestu pápe?a Franti?ka na Slovensko.

A potom samozrejme v súvislosti s jej prvým výro?ím, ktoré bude v septembri, uvidíme akú formu pripomenutia tejto pápe?skej cesty budeme ma? mo?nos? zrealizova?, ale verím, ?e si ve?mi dôstojným spôsobom to prvé jubileum pápe?skej náv?tevy pripomenieme.

Ka?dá krajina, ktorá je zastúpená pri Svätej stolici, má mnoho svojich aktivít, a diplomati sa aj navzájom stretávajú. Vy ste sa naposledy takto stretli spolu s ostatnými diplomatmi so Svätým Otcom, bol tam vtedy prítomný aj pán kardinál Jozef Tomko, ktorý je taký reprezentant Slovenska v Ríme, najstar?í vekom, a symbol na?ej krajiny. Ako ste pre?ívali toto stretnutie so Svätým Otcom a vz?ahy s inými diplomatmi?

M. Lisánsky: Spomenuli ste dve najvýznamnej?ie osobnosti: Svätého Otca a z ná?ho poh?adu potom otca kardinála. A ?elám mu aj touto cestou v?etko najlep?ie v novom roku, hlavne aby ho sprevádzalo po?as roka zdravie a budem sa ve?mi te?i? na v?etky na?e ?al?ie stretnutia. Stretávame sa pravidelne, a je to v?dy ve?ká ?es? a rados? stretnú? sa s otcom kardinálom, ma? mo?nos? debatova?, diskutova?.

Ke? sa vraciame k vystúpeniu Svätého Otca a jeho novoro?nému prejavu k diplomatom, zhrnul by som ho dvoma-troma vetami: pápe? Franti?ek potvrdil svoju rolu globálneho lídra. Globálneho morálneho a etického lídra, osobnosti, ktorá vníma planétu ako celok, nevníma izolovane jednotlivé regióny, krajiny, niektoré fenomény, ale skuto?ne sa sna?í vidie? na?u planétu ako jeden celok, kde v?etko so v?etkým súvisí. A toto posolstvo sa sna?í odovzdáva? ?alej.

To je ve?mi dôle?ité, aby sme takto koncep?ne vnímali realitu, ktorú ?ijeme. Aj v dôsledku toho, ?e ?ijeme dobu, akú ?ijeme, ve? obdobie, ktoré pre?íva planéta a my ako ?udstvo, nie je jednoduchým. Je plným kríz, v prvom rade tej pandemickej, ktorú niektoré krajiny zvládajú lep?ie, iné hor?ie, ale ktorú musíme rie?i? spolo?ne. Ukazuje nám to jasne obdobie posledných dvoch rokov: neexistuje izolovaný prístup, vlny pandémie sa vracajú aj práve preto, ?e v niektorých krajinách jednoducho nie je situácia vyrie?ená o?kovaním, ani sanita?nými opatreniami, ale jediným rie?ením je, ?e k tomu musíme pristúpi? solidárne a spolo?ne.

A to sa sna?í Svätý Otec zdôrazňova? aj v iných agendách. Vidíme mno?stvo oblastí, v ktorých je potrebný spolo?ný prístup, ?i u? sú to klimatické zmeny, ?i je to migrácia, v dôsledku práve týchto klimatických zmien, ale aj v dôsledku bezpe?nostných konfliktov a vojen. To v?etko sú témy, ktoré pápe? Franti?ek po?as novoro?ného príhovoru zdôraznil a upriamil na ne na?u pozornos?, ale v prvom rade zdôraznil to, ?e nikto sa nezachráni sám.

To bol aj jeden z elementov, ktoré sprevádzali práve apo?tolskú náv?tevu Slovenskej republiky: rozmer spolupráce, solidarity, komunikácie medzi nábo?enstvami, ekumenizmu, a spolupráce v?etkých ?udí dobrej vôle. To je asi najdôle?itej?ie. V novoro?nom príhovore Svätý Otec práve po?akoval Slovensku za príklad toho, ?e po?as jeho apo?tolskej náv?tevy ho sprevádzal tento moment jedine?nej spolupráce cirkví, nábo?enských spolo?ností a dialóg predstavite?ov judaizmu na Slovensku. Toto bol moment, ktorý práve zvýraznil aj po?as svojho novoro?ného vystúpenia.

Ako by sa dalo e?te viacej zu?itkova? to, ?o zaznelo do na?ich u?í? Nedávno vy?li príhovory Svätého Otca z náv?tevy Slovenska aj v prvom kni?nom súhrnnom vydaní. Môj osobný poh?ad na tieto príhovory Svätého Otca je taký - aj z toho, ako som sledoval iných kolegov iných národností -, ?e Svätý Otec hovoril Slovensku, ale hovoril aj svetu: napríklad ako by? mostom porozumenia medzi národmi, národom s tradíciou pokojamilovnosti, mieru; dialóg medzi nábo?enstvami, odpustenie rán z minulosti – to boli také veci, ktoré pravdepodobne predná?al na Slovensku aj s úmyslom hovori? k svetu...

M. Lisánsky: Áno, to bol práve jeden z tých k?ú?ových momentov pápe?skej náv?tevy Slovenska. Ke? sa pýtame, pre?o sa vlastne pápe? Franti?ek rozhodol prís? k nám. Sami si to ?astokrát neuvedomujeme, ale sme skuto?ne, aj v tom ?ir?om európskom regióne, a mo?no aj globálnom priestore, ve?mi dobrým príkladom ka?dodenného ekumenizmu, ktorý ?ijeme.

Krajina, ktorá nepatrí medzi najpo?etnej?ie, ?o sa týka po?tu obyvate?stva, ale ?ije ve?mi pokojným a mierovým spôsobom na území, ktoré je v srdci Európy – tak ako to pápe? aj povedal: ?idem za vami do srdca Európy“. Krajina, ktorá je v srdci Európy, ktorá má svoje obrovské historické dedi?stvo, a pre?la aj mnohými ?a?kými chví?ami.  Na tomto území ?ije pokojne 13 etník a národnostných men?ín a Slováci ?ijú spolo?ne bez vä??ích konfliktov s mnohými inými kultúrami.

Sme príkladom dialógu, reálne ved?a seba ?ijú kres?ania - katolíci, gréckokatolíci, pravoslávni, sú tu prítomné cirkvi protestantské, ?i u? evanjelická cirkev alebo kalvíni - a tie? ?idovská komunita. ?i?e je to ?ivý organizmus, ktorý je skuto?ne jedine?ným príkladom spolupráce v tom stredoeurópskom i ?ir?om priestore.

A toto bola aj esencia pápe?skej náv?tevy, a myslím si, ?e aj v tých vystúpeniach Svätého Otca to ve?mi ?asto zaznievalo,  dialóg, ktorý vedieme, aj historicky, a príklad sv. Cyrila a Metoda. Toto v?etko, tieto odkazy, majú svoj význam a neboli náhodné. Z tohto h?adiska, ke? zhodnotíme túto pápe?skú cestu, bola skuto?ne jedine?ná. A myslím si, ?e aj vo vatikánskom prostredí ná? príklad, na?a historická skúsenos? a ?ivý ekumenizmus, ktorý bol na Slovensku vidite?ný - myslím, ?e sme ho pekne zobrazili - zanechali ve?mi pozitívnu stopu.

Pri ka?dom za?ínajúcom sa roku je príle?itos? ?ir?ieho poh?adu: v?imnú? si veci, ktoré si inokedy nev?imneme...

M. Lisánsky: Ke? hodnotím celý ten uplynulý rok, Vatikán nav?tívili najvýznamnej?ie osobnosti politického ?ivota, spomeniem, ?e tu bol americký prezident, francúzsky prezident, tých hláv ?tátov napriek situácii, ktorá globálne panuje bolo skuto?ne ve?ké mno?stvo, bola tu nemecká spolková kancelárka, a mno?stvo ?al?ích najvýznamnej?ích osobností politického ?ivota. Vatikán bol epicentrom svetovej politiky a pápe? Franti?ek sa rozhodol prís? k nám: opä? jasná symbolika, ?e dáva pozornos? na akcenty ka?dodenného ekumenizmu, ka?dodennej solidarity a spolupráce. To sú veci, na ktoré by sme nemali zabúda?.

Aj takto symbolicky, myslím, máme svoje významné miesto v tej vatikánskej zahrani?nej politike uplynulého roka, a verím, ?e aj v tej tohtoro?nej si nájdeme svoju pozíciu.

Myslím, ?e pozeráme do budúcnosti v duchu nádeje, usudzujúc z Va?ich slov, mo?no takej realistickej nádeje, ktorá príli? hlasno nevykrikuje dopredu... Aj z tých impulzov, ktoré dáva Svätý Otec, aj z dlhodobého h?adiska. Ako to Vy vnímate, ako pozera? do budúcnosti?

M. Lisánsky: Ve?mi dobre ste to odhadli, s takou realistickou pokorou, aj v tej profesionálnej, ale aj v tej osobnej rovine. A myslím si, ?e to je ambícia, ktorú sa celý ?as sna?íme presadzova?: realisticky, ale s pokorou.

Toto prostredie je mimoriadne in?pirujúce a zaujímavé, je aj náro?né, ale je skuto?ne prostredím, ktoré odzrkad?uje na?u najstar?iu diplomatickú reláciu. Svätá stolica je skuto?ne prvým diplomatickým partnerom slovenského národa, slovenského prostredia, slovenskej kultúry, slovenského duchovného ?ivota. U? dvanás? storo?í tieto na?e väzby, ktoré máme so Svätou stolicou trvajú a sna?íme sa ich rozvíja?.

A to je tá ambícia, ktorú s pokorou, ale trpezlivo budujeme ?alej a verím, ?e aj rok, ktorý je pred nami nám umo?ní túto tradíciu a historickú väzbu - ale aj v takom modernom poňatí - neustále prehlbova?. Budem sa na to ve?mi te?i? a verím, ?e aj spolo?ne s na?imi krajanmi v tomto prostredí budeme ?oraz úspe?nej?í. Pozdravujem e?te raz na Slovensko, ?elajúc v?etko najlep?ie v roku 2022.

V mene na?ich posluchá?ov Vám ve?mi pekne ?akujem, pán ve?vyslanec, a prajem Vám, aby sa Va?e podujatia a Va?e tú?by ?o najviac naplnili.

-jb, mh-