杏MAP导航

Kon?iaci sa rok je naozaj pozoruhodný pri poh?ade na mno?stvo stretnutí a aktivít Svätého Otca. Tým viac, ?e i?lo o rok pozna?ený neistotou a obmedzeniami z dôvodu pandémie a tie? vzh?adom na zdravotný stav 85-ro?ného pápe?a. Spomeňme si, ?e práve pred rokom ho trápil zápal ischiatického nervu a nemohol tak predseda? pri ?akovnom Te Deum na Silvestra ani pri svätej om?i 1. januára.

?Okrem vakcíny pre telo potrebujeme aj vakcínu pre srdce: to je liek. Bude to dobrý rok, ak sa postaráme o druhých...“, povedal  pápe? Franti?ek v januári, ke? sa e?te prihováral pri nede?nej modlitbe Anjel Pána a pri stredaj?ích audienciách len prostredníctvom televíznych prenosov z Bibliotéky Apo?tolského paláca.

Apo?tolská náv?teva Slovenska

Medzi najvýznamnej?ie udalosti roka z poh?adu ?innosti Svätého Otca patria spomenuté tri apo?tolské cesty, z ktorých sa mimoriadnym spôsobom te?ilo aj Slovensko. Na o?ivenie odkazu, ktorý nám zanechal, si pripomeňme jeho slová z 13. septembra v Bratislave pri stretnutí s predstavite?mi verejného ?ivota v záhrade Prezidentského paláca:

?Tieto dejiny pozývajú Slovensko, aby bolo posolstvom pokoja v srdci Európy.“ ...

?Kým na rôznych frontoch pokra?ujú boje o nadvládu, 

nech táto krajina na?alej potvrdzuje svoje posolstvo integrácie a pokoja a Európa nech sa vyzna?uje solidaritou prekra?ujúcou jej hranice, ktorá by ju mohla dosta? spä? do centra dejín.“ ...

??elám vám, aby ste nikdy nedopustili, aby sa voňavé príchute va?ich najlep?ích tradícií pokazili povrchnos?ou konzumu, materiálneho zisku alebo ideologickou kolonizáciou. Do doby pred nieko?kými desiatkami rokov na tomto území bránil slobode jeden spôsob myslenia; dnes iný jediný spôsob myslenia vyprázdňuje jej význam, ke? spája pokrok so ziskom a práva len s individualistickými potrebami.

Dnes, ako vtedy, so? viery nie je odpove? pod?a sveta, nespo?íva v horlivosti vies? kultúrne vojny, ale v nenásilnom a trpezlivom rozsievaní Bo?ieho krá?ovstva, predov?etkým svedectvom dobro?innosti, lásky.

Va?a ústava spomína tú?bu budova? krajinu na dedi?stve svätých Cyrila a Metoda, patrónov Európy. Oni bez nútenia a nátlaku zúrodnili evanjeliom kultúru, ?ím podnietili blahodarné procesy. Toto je cesta: nie boj o získanie priestoru a významu, ale cesta, ktorú ukázali svätí, cesta blahoslavenstiev. Odtia?, z blahoslavenstiev, pramení kres?anská vízia spolo?nosti.

Okrem toho svätí Cyril a Metod ukázali, ?e uchova? si dobro neznamená zopakova? minulos?, ale otvori? sa na novos? bez vykorenenia sa. Va?e dejiny v sebe zah?ňajú to?kých spisovate?ov, básnikov a ?udí kultúry, ktorí boli so?ou tejto krajiny.

A ako so? na ranách páli, tak aj ich ?ivoty ?asto pre?li skú?kou utrpenia. Ko?ko slávnych osobností bolo zavretých vo väzení, ale vo vnútri zostali slobodní, ?ím ukázali ?iarivý príklad odvahy, dôslednosti a vzdorovania nespravodlivosti! Ale predov?etkým odpustenia. Toto je so? va?ej zeme.“

Osem listov motu proprio

Spomedzi rozli?nej ?innosti Svätého Otca si tentoraz stru?ne v?imneme vydané legislatívne dokumenty. Od januára do novembra vydal Franti?ek osem listov motu proprio, ktorými zaviedol zmeny a novinky v pastora?nej, finan?nej a súdnej oblasti. Prvým z nich bol list Spiritus Domini z 11. januára, ktorým ustanovil, ?e laické ministériá lektorát a akolytát mô?u by? zverené ?enám.

Potom nasledovalo motu proprio zo 16. februára, 

ktoré aktualizovalo oblas? trestného súdnictva. Po ňom to bola apo?tolská kon?titúcia Pascite gregem Dei, podpísaná 23. mája, ktorá promulgovala novú VI. knihu Kódexu kánonického práva, obsahujúcu predpisy o trestných sankciách v Cirkvi.

Vzh?adom na deficit, ktorý u? roky charakterizuje hospodárenie Svätej stolice, a na zhor?enie spôsobené pandémiou, pápe? 24. marca rozhodol o zní?ení vatikánskych platov pre kardinálov, predstavených a reho?níkov. Následne 29. apríla zaviedol protikorup?né opatrenia a stanovil, ?e vedúci pracovníci musia dáva? ?estné prehlásenie o majetkovej bezúhonnosti. 30. apríla vydal rozhodnutie, ?e vatikánsky súd prvej in?tancie bude kompetentný aj pre trestné procesy týkajúce sa kardinálov a biskupov.

Pápe? Franti?ek 11. mája vydal motu proprio Antiquum ministerium, ktorým ustanovil slu?bu katechétu. Uprostred leta, 16. júla, bolo promulgované Traditionis custodes, ktoré nanovo definovalo spôsoby pou?ívania starého misála. Napokon 26. novembra bolo pre Cirkev v Taliansku vydané motu proprio o zriadení pápe?skej komisie na overovanie praxe urýchlenia procesov man?elskej nulity, ktorá je v platnosti u? ?es? rokov.

Plány na rok 2022

V roku 2022 má Svätý Otec zatia? na programe stretnutie vo Florencii s biskupmi a starostami miest z krajín Stredomoria, organizované Konferenciou biskupov Talianska na termín 27. februára.

V dňoch 22. - 26. júna ho ?aká 10. svetové stretnutie rodín v Ríme na tému: ?Rodinná láska: povolanie a cesta svätosti“.

Pokia? ide o apo?tolské cesty, uva?uje sa o náv?teve Kanady, dátum v?ak e?te nebol stanovený. V niektorých rozhovoroch pápe? vyjadril tú?bu nav?tívi? Kongo, Papuu Novú Guineu, Východný Timor a tie? aj Ma?arsko. Známa je jeho dlhodobá tú?ba nav?tívi? Libanon a Ju?ný Sudán. V nedávnom rozhovore vyjadril svoju pripravenos? nav?tívi? Moskvu a opä? sa tak stretnú? s patriarchom Kirillom.

-zk, jb-