杏MAP导航

Vrcholia prípravy na ostrove Cyprus, ktorý zajtra po prvýkrát privíta pápe?a Franti?ka a po dvoch dňoch sa presunie do Grécka. Na ceste, ktorá potrvá do 6. decembra, bude Svätý Otec ?pútnikom k po?iatkom Cirkvi“ so svetlom a nádejou Krista a výzvou ?premeni? Stredozemné more z priestoru, ktorý rozde?uje, na príle?itos? na stretnutie“.

Priná?ame v plnom znení rozhovor so ?tátnym sekretárom Svätej stolice kardinálom Pietrom Parolinom, ktorý pripravil redaktor Massimiliano Menichetti:

- Eminencia, v akom duchu sa pápe? vydáva na cestu?

?Sám to prezradil v slovách, ktoré adresoval dvom krajinám, ktoré nav?tívi v najbli??ích dňoch. A je to duch stretnutia, ktorý charakterizuje v?etky pápe?ove cesty, povedal by som, ?e v?etky jeho aktivity, po?núc audienciami a inými iniciatívami tu v Ríme, teda tú?ba stretnú? sa s druhým. V závere svojho videoposolstva hovorí: ?U? sa te?ím, ?e vás nav?tívim, te?ím sa na stretnutie s vami“. Ve?mi dobre to zdôrazňuje tohto ducha stretnutia a púte. Cíti sa ako pútnik, pútnik k po?iatkom Cirkvi. Pripomíname, ?e tieto krajiny boli vyzna?ené apo?tolskými cestami ve?kého významu, ktoré sa vz?ahujú na apo?tolov Barnabá?a a Pavla. Je to návrat k týmto po?iatkom, ?znovuobjavovanie radosti z evanjelia“, ?o je téma, ktorá sa tiahne celým pontifikátom, po?núc prvým dokumentom. Pápe? ako v?dy zveruje svoju pú? modlitbe a prosí v?etkých o modlitby.“

- Prvá zastávka bude na Cypre. Od roku 1974 do?lo na ostrove k rozdeleniu dvoch komunít, gréckych a tureckých Cyper?anov. Po?as modlitby Anjel Pána 30. augusta pápe? vyjadril podporu Svätej stolice rokovaniam o znovuzjednotení. ?o bude Franti?kova prítomnos? znamena? v tejto situácii?

?Je to ve?mi, ve?mi chúlostivá a znepokojujúca situácia... V apríli tohto roku sa vo ?vaj?iarsku uskuto?nili rokovania za ú?asti prezidenta Cyperskej republiky, autorít severnej ?asti Cypru, pod zá?titou OSN a za prítomnosti garantských krajín, ktorými sú Grécko, Turecko a Ve?ká Británia. ?ia?, ani toto kolo rokovaní neprinieslo uspokojivé, konkrétne výsledky, prakticky sa skon?ilo bez výsledku. Verím, ?e pápe? zopakuje postoj, nádej a výzvu Svätej stolice: ?e cyperský problém sa dá vyrie?i? prostredníctvom úprimného a lojálneho dialógu medzi zú?astnenými stranami, majúc v?dy na pamäti dobro celého ostrova. Ide teda o potvrdenie línie Svätej stolice, jej zopakovanie priamo na mieste, s nádejou, ?e to bude ma? iný ú?inok ako jej vyhlasovanie na dia?ku.“

- Pápe? sa potom presunie do Grécka, vlasti klasickej kultúry, ako pripomenul vo svojom videoposolstve k tejto náv?teve, pri?om zdôraznil, ?e Európa nemô?e ignorova? Stredozemné more, ktoré bolo svedkom ?írenia evanjelia a rozvoja ve?kých civilizácií...

?Stredozemné more vz?a?uje, Stredozemné more pribli?uje, ale snahou v?etkých krajín, v?etkých národov, ktoré ?ijú v okolí tohto povodia, je premeni? ho z priestoru, ktorý rozde?uje, na príle?itos? na stretnutie. ?ia?, dnes sme svedkami opa?ného javu: to?kých napätí na geopolitickej úrovni, ktorých centrom je Stredozemné more, a potom fenoménu migrácie. Pápe? hovorí nie?o ve?mi pekné, ?ím tak trochu nadväzuje na my?lienku, ktorú rozvinul v ?ase pandémie, ke? vraví: ?Sme na jednej lodi“...

A tu hovorí: ?Musíme sa plavi? spolu“. Pod?a môjho názoru, táto výzva na spolo?nú plavbu chce poveda?: pozrite, ?elíme mnohým problémom, máme krízové situácie, ako je pandémia, z ktorých sme sa e?te úplne nedostali, ako sú klimatické zmeny - v týchto dňoch sme to po?uli v Glasgowe - alebo máme chronické fenomény, pomyslime na vojnu, chudobu, hlad... Tak?e tvárou v tvár týmto ve?kým fenoménom, týmto ve?kým problémom a ?a?kostiam, sa musíme postavi? jednotne, musíme ma? spolo?ný, zdie?aný, multilaterálny prístup. To je jediná cesta, ako sa nám podarí vyrie?i? problémy dne?ného sveta.“

- Je to teda cesta, ktorá hovorí k celému ?udstvu....

?Povedal by som, ?e pápe? chce oslovi? predov?etkým Európu a vyzva? ju, aby znovuobjavila svoje korene a znovu na?la svoju jednotu, ponad rôznos? vízií, ktoré mô?u koexistova?. A zároveň sa obracia na celé ?udstvo, preto?e si myslím, ?e fenomén migrácie volá na zodpovednos?, kladie otázniky a zdôrazňuje na?u ?udskos?: ako pristupujeme k tejto realite, ako pristupujeme k ?u?om. Pápe? v posledných dňoch na tomto bode ve?mi trval a verím, ?e na tom opä? bude nástoji? aj v súvislosti so svojou náv?tevou Lesbosu, kde bol pred piatimi rokmi. Ide tu teda o návrat k prameňom, ?o bude návratom k prameňom na?ej pravej ?udskosti.“

- Eminencia, aké je va?e ?i?enie pre túto cestu?

??i?enie, ktoré mô?em vyslovi?, je to isté ako vyjadril pápe?, a teda aby to bola cesta návratu k prameňom evanjelia, aby to bol návrat k prameňom bratstva. Mám na mysli predov?etkým stretnutie s na?imi pravoslávnymi bratmi, ako s Pravoslávnou cirkvou Cypru, tak s Pravoslávnou cirkvou Grécka, v osobách prímasa Cypru a arcibiskupa Atén. A potom, evidentne, návrat k prameňom bratstva aj s katolíkmi, pápe? to hovorí jasne. Nie je ich ve?a, ale majú ?ivos?, majú multietnické zlo?enie, a aj v tom vidno bohatstvo Katolíckej cirkvi. Potom návrat k prameňom na?ej ?udskosti, ako som hovoril. Myslím si, ?e toto sú ?elania, ktoré mô?eme sformulova? pre túto náv?tevu pápe?a na Cypre a v Grécku.“

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-jb-