杏MAP导航

Svätý Otec Franti?ek sa u? chystá na svoju 34. apo?tolskú cestu: uzatvorí Eucharistický kongres v Budape?ti a potom nav?tívi Slovensko. Príchod Petrovho nástupcu je ve?mi o?akávaný. Dvojetapová apo?tolská cesta, ktorú oznámil sám pápe? po návrate z Iraku, sa zrodila z modlitby, hovorí ?tátny sekretár Svätej stolice kardinál Pietro Parolin o ceste pápe?a Franti?ka do Budape?ti a na Slovensko. Priná?ame celý text jeho rozhovoru s Massimilianom Menichettim, vedúcim redaktorom Vatikánskeho rozhlasu.

Kard. Parolin: 

Samotný pápe? v rámci interview pri návrate z Iraku oznámil svoju tú?bu, svoj úmysel, ktorý – ako to ?asto býva pri cestách – sa pod?a jeho slov zrodil z modlitby: tú?ba, úmysel ís? a predseda? závere?nej svätej om?i Medzinárodného eucharistického kongresu v Budape?ti, ktorá u? bola odlo?ená kvôli Covidu-19, a potom – práve vzh?adom na blízkos? – ís? aj na Slovensko a nav?tívi? krajinu.

M. Menichetti:

Arcibiskup Budape?ti kardinál Erdö zopakoval, 

?e Ma?arsko potrebuje svetlo viery, aby cítilo a preh?bilo bratstvo so v?etkými národmi. Aké ovocie o?akávate od eucharistického kongresu?

Kard. Parolin:

Eucharistické kongresy sú príle?itos?ou na slávenie, reflexiu, ?túdium, preh?benie sa oh?adom tajomstva Eucharistie, a preto aj medzinárodný kongres v Budape?ti má tento cie?. V skuto?nosti sa v týchto dňoch odohrávajú v?etky tieto momenty prehlbovania: slávnostné aj akademické.

Eucharistický kongres by potom mal vies? k ?ivotu, ktorý je eucharistický: práve pred nieko?kými dňami som si znovu pre?ítal príhovor, homíliu, ktorú pápe? Franti?ek predniesol - bolo to v roku 2018 - v Molfette pri príle?itosti 25. výro?ia smrti dona Tonina Bella a vtedy okrem iného povedal: ?V ka?dej farnosti, v ka?dom kostole by mal by? tento nápis: ?Po om?i u? ne?ije? pre seba, ale ?ije? pre druhých“.

Myslím si, ?e toto je zmysel toho, ?o vyslovil kardinál Erdö, ?i?e: Eucharistia nás ponára do Kristovej lásky, do samotného Kristovho ?ivota, ktorý je láskou s univerzálnymi rozmermi, a preto nás musí urobi? schopnými vidie? v ka?dom ?loveku a v ka?dej osobe brata, ktorého bremená máme nies?.

M. Menichetti:

Na Slovensku pápe?a privíta obyvate?stvo, kde je ?ivá pamiatka svätých Cyrila a Metoda: náv?teva, ktorá potvrdzuje duchovný most dialógu medzi Východom a Západom...

Kard. Parolin:

Ur?ite. Svätí Cyril a Metod sú postavami, ktoré hlboko charakterizujú celé dejiny slovenského národa: v samotnej ústave, myslím ?e v preambule, sa o nich hovorí ako o duchovných a kultúrnych otcoch národa. A Ján Pavol II. v Slavorum apostoli o nich hovorí ako o moste medzi Východom a Západom.

To, ?o mô?eme pochopi? o týchto svätcoch, 

a myslím si, ?e toto ich posolstvo je ve?ne aktuálne, - sú okrem iného aj patrónmi Európy z vôle Jána Pavla II. - je to predov?etkým schopnos? inkulturova? evanjelium.

Vedeli, ako hovori? s ?u?mi svojej doby, vedeli ohlasova? evanjelium v kategóriách, ktoré im boli prístupné, a to je pozvanie kona? to, o ?o nás ?iada pápe? Franti?ek, ke? hovorí o vychádzajúcej Cirkvi, o Cirkvi, ktorá musí by? úplne zameraná na evanjelizáciu sveta: by? zameraný na evanjelizáciu sveta znamená nájs? správny jazyk, aby svet mohol prija? ohlasovanie evanjelia.

Teda na jednej strane táto inkulturácia, tento misionársky ?ah, a na druhej strane aj schopnos? vedie? vlo?i? túto rozmanitos? spirituality, foriem vyjadrovania duchovnosti, kultúry jazyka, aj do katolíckej jednoty, ktorá sa tak stáva symfonickou jednotou, a nie uniformnou.

M. Menichetti:

Náv?teva bude plná podujatí vrátane stretnutia s rómskou komunitou, ?o je znakom pozornosti, ktorú pápe? venuje tejto realite...

Kard. Parolin:

Zdá sa mi, ?e toto stretnutie nadväzuje na stretnutie, ktoré mal pápe? pred dvoma rokmi v Rumunsku s rómskou komunitou, kde z h?bky svojho srdca vyjadril v?etku boles? nad utrpením, ktorému bola táto komunita vystavená, ?o musela v priebehu ?asu zná?a?: táto silná ú?as? pápe?a na bolesti ?udí, a teda aj prosba o odpustenie za to, akú ve?kú zodpovednos? sme my – Cirkev alebo ?udia Cirkvi – mohli ma? v tejto situácii.

A zároveň sa stáva na jednej strane pozornos?ou vo?i tomuto obyvate?stvu, teda úctou, ale aj ocenením hodnôt, ktoré vyjadrujú – a je ich ve?a: od hodnoty rodiny a? po hodnotu solidarity, pohostinnosti, starostlivosti o starých ?udí a tak ?alej – a na druhej strane úsilím o ich plnú integráciu do spolo?nosti.

M. Menichetti:

Pápe? bude predseda? svätej om?i v národnej svätyni v ?a?tíne na sviatok Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska. Túto zastávku si pápe? nechcel necha? ujs?...

Kard. Parolin:

Iste, a v istom zmysle si dokonca pred??il cestu, aby sa mohol zú?astni? na tomto ob?úbenom sviatku ve?kej úcty k patrónke Slovenska. Myslím si, ?e to na jednej strane sved?í o ve?kej pozornosti, ktorú pápe? v?dy venoval ?udovej nábo?nosti, ?udovej zbo?nosti, ale predov?etkým úcte k Panne Márii, ktorú priamo za?il v Latinskej Amerike, v Argentíne, tak trochu vo v?etkých krajinách tohto kontinentu, ale ktorá je silne zakorenená aj v Európe.

Táto svätyňa v ?a?tíne je príkladom toho, aká dôle?itá je úcta k Panne Márii pre ?ivot viery ?udí, spolo?enstva. Zároveň by som chcel zdôrazni? skuto?nos?, ?e táto pú? sa koná po pápe?ovej operácii, tak?e v istom zmysle je to aj spôsob, ako sa po?akova? Panne Márii, samozrejme, za úspech tejto operácie, ale tie? zveri? jej v?etkých, ktorí sa nachádzajú v situáciách krehkosti, zranite?nosti, utrpenia, vrátane fyzického utrpenia, ako to pre?íva pápe? v tomto období, najmä ak vezmeme do úvahy situáciu, nepredvídate?nos? pandémie, ktorá, ?ia?, stále spôsobuje boles? v mnohých krajinách.

M. Menichetti:

Va?a Eminencia, v akom duchu pápe? odchádza na túto apo?tolskú cestu?

Kard. Parolin:

Sám to povedal minulú nede?u, 5. septembra, po Anjel Pána. Povedal slovo ?tú?ba...“, tak?e je tu naozaj ve?ká tú?ba stretnú? sa s týmito veriacimi, stretnú? sa s týmito cirkvami, vzh?adom na to, ?e apo?tolské cesty sa kvôli Covidu preriedili, pápe? práve cíti potrebu intenzívne obnovi? túto formu vykonávania svojej petrovskej slu?by a túto mo?nos? kontaktu s ?u?mi, ktorá charakterizuje jeho ?týl a spôsob jeho bytia.

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News)

-mh, jb-