杏MAP导航

Andrea Tornielli

?My?lienka ´úniku do ?istej náuky´ sa mi zdá celkom nerealistická“. Teológ a emeritný pápe? Joseph Ratzinger písomne odpovedá na otázky nemeckého mesa?níka Herder Korrespondenz a zdá sa, ?e opä? sa chce di?tancova? od ú?elových kli?é, ktoré boli na neho u?ité. V jednej ?asti rozhovoru, nad ktorou sa pri citáciách a komentároch takmer nikto nepozastavil, Benedikt XVI. hovorí:

?Predov?etkým je v?ak veriaci ?lovek osobou, ktorá si kladie otázky, ?lovekom, ktorý musí neustále znovuobjavova? skuto?nos? tejto viery za ?a?ivými skuto?nos?ami ka?dodenného ?ivota, i proti nim. V tomto zmysle sa mi my?lienka akéhosi ´úniku do ?istej náuky´ javí ako absolútne nerealistická. Náuka, ktorá by existovala len ako akýsi druh prírodnej rezervácie, oddelená od ka?dodenného sveta viery a jej po?iadaviek, by predstavovala istým spôsobom zrieknutie sa samotnej viery. Náuka sa musí rozvíja? vo viere a vychádzajúc z nej, nie popri nej.“

Tieto slová emeritného pápe?a, ako je zrejmé aj z ?al?ieho obsahu rozhovoru, ukazujú tvár takej Cirkvi, ktorá hovorí srdcom a duchom, preto?e taká Cirkev, ktorá hovorí len svojou doktrinálnou oficiálnos?ou alebo funkcionalizmom svojich ?truktúr, má za výsledok skôr od?a?ovanie ne? pri?ahovanie.

U? v roku 2001, v kni?nom rozhovore s Petrom Seewaldom Boh a svet, vtedaj?í kardinál a prefekt Kongregácie pre náuku viery uviedol:

«Povaha viery nie je taká, ?e by od ur?itého momentu bolo mo?né poveda?: ja ju mám, iní nie... Viera zostáva krá?aním. Po?as celého priebehu ná?ho ?ivota zostane krá?aním, a preto je viera v?dy ohrozená a v nebezpe?í. A je tie? prospe?né, aby sa týmto spôsobom vyhýbala nebezpe?iu sta? sa manipulovate?nou ideológiou. Riziku, ?e sa zatvrdíme a staneme sa neschopnými zdie?a? uva?ovanie a utrpenie s na?ím bratom, ktorý pochybuje a má otázky. Viera mô?e dozrie? len nato?ko, nako?ko v ka?dej fáze ?ivota zná?a a starostlivo sa ujíma úzkosti a sily neviery a krá?a, a? kým sa tá cesta znovu nestane schodnou v novej dobe».

Toto sú slová, ktoré Benedikt XVI., pápe? Nádvoria h?adajúcich (Cortile dei Gentili),  zopakoval aj v rozhovore s novinármi po?as letu do Prahy 26. septembra 2009, ke? pripomenul, ?e neveriaci a veriaci potrebujú jeden druhého. A ?e ?katolík sa nemô?e uspokoji? s tým, ?e má vieru, ale musí h?ada? Boha e?te viac a v dialógu s druhými sa nanovo u?i? Bohu hlb?ím spôsobom.“

Veriaci, ktorý e?te nevie v?etko, ale kladie si otázky tvárou v tvár realite ka?dodenného ?ivota. Viera, ktorá nie je vlastníctvom získaným raz a nav?dy, ale krá?aním a vyvíjaním sa, ?aleko od akéhoko?vek úniku do náuky zredukovanej na prírodnú rezerváciu oddelenú od sveta. Veriaci, ktorý potrebuje otázky a pochybnosti neveriaceho, aby svoju vieru neredukoval na ideológiu, na schému. - To sú témy, ktoré Benedikt XVI. ako teológ, kardinál a potom ako pápe? opakovane prehlboval. Je to poh?ad, ktorý viackrát nachádzame aj v slovách jeho nástupcu Franti?ka. Napríklad v rozhovore, ktorý viedol s kňazmi, reho?níkmi a reho?ní?kami v Milánskom dóme 25. marca 2017, ke? vyzval tých, ktorí evanjelizujú, aby boli slobodní od výsledkov a neupadali do zármutku z výziev, ktoré dnes Cirkev pre?íva, pri?om varoval práve pred ohrozením, ?e sa viera zmení na ideológiu.

Ako povedal pápe? Franti?ek, ?je dobré, ?e sú tu výzvy, preto?e nám dávajú rás?. Sú znakom ?ivej viery, ?ivého spolo?enstva, ktoré h?adá svojho Pána a udr?uje o?i a srdcia otvorené. Musíme sa predov?etkým obáva? viery bez výziev, takej viery, ktorá sa domnieva, ?e je úplná, celkom kompletná: ni? viac nepotrebujem, v?etko mám hotové... A pova?uje sa za úplnú, akoby u? bolo v?etko povedané a uskuto?nené.“ A pri tej príle?itosti pápe? Bergoglio dodal, ?e ?výzvy nám pomáhajú zabezpe?i?, aby sa na?a viera nestala ideologickou. Nebezpe?enstvá ideológií sú tu v?dy. Ideológie rastú, klí?ia a rozmáhajú sa, ke? sa niekto domnieva, ?e má vieru kompletnú, a stáva sa z toho ideológia. Výzvy nás zachraňujú pred uzavretým a ohrani?eným myslením a otvárajú nás ?ir?iemu chápaniu obsahu zjavenia“.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-mh, jb-