杏MAP导航

Po spievaných pa?iách z Jánovho evanjelia sa v homílii prihovoril pápe?ský kazate?, kapucínsky páter kardinál Raniero Cantalamessa. Vychádzajúc z hlavnej témy encykliky pápe?a Franti?ka Fratelli tutti poukázal na prameň bratstva spo?ívajúci v Kristovom krí?i, ktorým sme v?etci vykúpení:

?Sme si bratmi nielen z titulu stvorenia, ale aj vykúpenia. Nielen preto, ?e máme v?etci rovnakého Otca, ale preto, ?e v?etci máme rovnakého brata, Krista – «prvorodeného medzi mnohými bratmi»“.

V uva?ovaní nad výzvami obsiahnutými v tejto skuto?nosti zdôraznil najmä budovanie bratstva uzdravovaním zranenej jednoty:

?Ak jestvuje ur?itý vlastný dar ?i charizma, ktorú má katolícka Cirkev pestova? pre dobro v?etkých cirkví, tak je to dar jednoty.“

Nasleduje celá homília pápe?ského kazate?a.

Prvorodený medzi mnohými bratmi (Rim 8,29)

Homília pápe?ského kazate?a kard. Raniera Cantalamessu na Ve?ký piatok 2021

Tretieho októbra minulého roka pri hrobe sv. Franti?ka v Assisi podpísal Svätý Otec svoju encykliku o bratstve ?Fratres omnes“ (Fratelli tutti). Za krátky ?as v mnohých srdciach nanovo prebudila tú?bu po tejto univerzálnej hodnote, dala na svetlo mno?stvo toho, ?ím je bratstvo v dne?nom svete zraňované, ukázala niektoré cesty na dosiahnutie opravdivého a spravodlivého ?udského bratstva a povzbudila v?etkých – ?udí i in?titúcie – aby preň pracovali.

Encyklika je adresovaná ideálne ?irokej verejnosti, v Cirkvi i mimo nej, prakticky celému ?udstvu. Prechádza mnohými okruhmi ?ivota, od súkromného k verejnému, od nábo?enského k spolo?enskému a politickému. Vzh?adom na jej univerzálny horizont sa opodstatnene vyhýba zu?ovaniu rozpravy na to, ?o je vlastné výlu?ne kres?anom. Je tu v?ak ku koncu encykliky jeden odsek, kde je evanjeliová podstata bratstva zhrnutá v nieko?kých, av?ak vibrujúcich slovách. Hovorí:

?Iní sa napájajú z iných prameňov. Pre nás tento zdroj ?udskej dôstojnosti a bratstva spo?íva v evanjeliu Je?i?a Krista. Z neho «vyviera pre kres?anské myslenie a pre ?innos? Cirkvi prvenstvo dané vz?ahu, stretnutiu s posvätným tajomstvom druhého, univerzálnemu spolo?enstvu s celým ?udstvom ako povolaniu pre v?etkých»“ (Fratelli tutti, 277).

Tajomstvo, ktoré slávime, nás upriamuje práve na túto kristologickú podstatu bratstva, preto?e bolo nastolené práve na krí?i.

V novom zákone ?brat“ ozna?uje v prvom rade toho, kto pochádza od rovnakého otca a matky. ?Bratmi“ sa na druhom mieste nazývajú tí, ?o patria k rovnakému ?udu a národu. Preto Pavol hovorí, ?e by bol rad?ej on zavrhnutý od Krista namiesto svojich bratov, jeho príbuzných pod?a tela a nimi sú Izraeliti (porov. Rim 9,3). Je jasné, ?e v tomto kontexte, ako aj v iných prípadoch, výrazom ?bratia“ chápeme mu?ov i ?eny, bratov i sestry.

V tomto roz?írení horizontu sa dostávame k tomu, ?e nazývame bratom ka?dú ?udskú bytos?, pre samotnú skuto?nos?, ?e je ?lovekom. Brat je ten, ktorého Biblia nazýva ?blí?nym“. ?Kto nemiluje svojho brata...“ (1 Jn 2,9) znamená: kto nemiluje svojho blí?neho. Ke? Je?i? hovorí: ??oko?vek ste urobili jednému z mojich najmen?ích bratov, mne ste urobili“ (Mt 25,40), myslí tým ka?dého ?loveka, ktorý potrebuje pomoc.

No popri v?etkých týchto dávnych a známych významoch, v Novom zákone slovo ?brat“ stále jasnej?ie poukazuje na osobitnú kategóriu ?udí. Bratmi sú si medzi sebou Je?i?ovi u?eníci, tí, ?o prijímajú jeho náuku: ?Kto je moja matka a kto sú moji bratia?... Ka?dý, kto plní vô?u môjho Otca, ktorý je na nebesiach, je môj brat, sestra i matka“ (Mt 12,48-50).

V tomto smere Ve?ká noc znamená novú a rozhodujúcu etapu. V?aka nej sa Kristus stáva ?prvorodeným medzi mnohými bratmi“ (Rim 8,29). U?eníci sa stávajú bratmi v novom a ove?a hlb?om zmysle. Nielen?e zdie?ajú Je?i?ovo u?enie, ale aj jeho Ducha, jeho nový, vzkriesený ?ivot. Je významné, ?e a? po svojom zm?tvychvstaní Je?i? po prvýkrát nazýva svojich u?eníkov ?bratmi“. ?Cho? k mojim bratom – vraví Márii Magdaléne – a povedz im: «Vystupujem k môjmu Otcovi a vá?mu Otcovi, k môjmu Bohu a vá?mu Bohu»“ (Jn 20,17). ?Ten, ?o posväcuje aj tí, ?o sú posväcovaní“ – ?ítame v liste Hebrejom – ?v?etci pochádzajú z jedného. Preto sa [Kristus] nehanbí vola? ich bratmi“ (Hebr 2,11).

Po Ve?kej noci je toto najbe?nej?ím pou?itím slova brat. Ozna?uje brata vo viere, ?lena kres?anskej komunity. Sú to aj v tomto prípade ?pokrvní“ bratia, ale v Kristovej krvi! Toto robí bratstvo v Kristovi ?ímsi jedine?ným a transcendentným vzh?adom na akýko?vek iný druh bratstva, a to v?aka tomu, ?e Kristus je aj Bohom. Ono nenahradzuje iné druhy bratstva, zalo?ené na rodine, národe ?i rase, ale ich korunuje. V?etky ?udské bytosti sú si bratmi, nako?ko sú stvoreniami jedného Boha a Otca. K tomuto kres?anská viera pridáva druhý rozhodujúci dôvod. Sme si bratmi nielen z titulu stvorenia, ale aj vykúpenia. Nielen preto, ?e máme v?etci rovnakého Otca, ale preto, ?e v?etci máme rovnakého brata, Krista – ?prvorodeného medzi mnohými bratmi“.

***

Vo svetle tohto v?etkého sa teraz ?iada aktuálne pouva?ova?. Bratstvo sa buduje po?núc od toho, ?o je blízko, za?ínajúc od nás, nie s ve?kými schémami ?i ambicióznymi a abstraktnými cie?mi. To znamená, ?e v?eobecné bratstvo za?ína pre nás bratstvom v katolíckej Cirkvi. Nechám nateraz bokom aj druhý okruh, ktorým je bratstvo medzi v?etkými veriacimi v Krista, ?i?e ekumenizmus.

Katolícke bratstvo je zranené! Kristova tunika bola roztrhaná na kusy rozdeleniami medzi cirkvami. Ale ?o je nemenej záva?né, ka?dý kus tuniky sa ?asto opätovne delí na ?al?ie kúsky. Hovorím prirodzene o jej ?udskom prvku, preto?e pravú Kristovu tuniku, jeho tajomné telo o?ivované Duchom Svätým, nebude môc? nikto nikdy roztrhnú?. V Bo?ích o?iach je Cirkev ?jedna, svätá, katolícka a apo?tolská“ a takou ostane a? do konca sveta. To v?ak neospravedlňuje na?e rozdelenia, ale robí ich e?te viac vinnými, a musí nás to silnej?ie pobáda? k ich uzdravovaniu.

?o je najbe?nej?ou prí?inou rozdelení medzi katolíkmi? Nie je ňou dogma, nie sú to sviatosti ani slu?obné úrady. V?etky tieto veci si v?aka jedine?nosti Bo?ej milosti uchovávame celistvo a jednomyse?ne. Je ňou politický postoj, ke? prevládne nad tým nábo?enským a cirkevným a spriahne sa s nejakou ideológiou, úplne zabúdajúc na hodnotu a povinnos? poslu?nosti v Cirkvi. Toto je v ur?itých ?astiach sveta tým skuto?ným faktorom rozdelenia, hoci zaml?aným ?i rozhor?ene popieraným. Toto je hriech, v tom naju??om zmysle slova. Znamená to, ?e ?krá?ovstvo tohto sveta“ sa stalo vo vlastnom srdci dôle?itej?ím ne? Bo?ie krá?ovstvo.

Myslím si, ?e sme v?etci pozvaní seriózne si v tomto spytova? svedomie a obráti? sa. Toto je vylo?ene dielom toho, ktorého meno je ?diabolos“, teda rozde?ova?, nepriate?, ktorý zasieva kúko?, ako ho definuje Je?i? vo svojom podobenstve (porov. Mt 13,25).

***

Musíme sa u?i? z evanjelia a z Je?i?ovho príkladu. Okolo neho jestvovala silná politická polarizácia. Boli tam ?tyri strany: farizeji, saduceji, herodiáni a zelóti. Je?i? sa nepostavil za nijakú z nich a energicky vzdoroval pokusom ?aha? ho na jednu ?i druhú stranu. Prvotné kres?anské spolo?enstvo ho verne nasledovalo v tomto rozhodnutí. Toto je príklad najmä pre duchovných pastierov, ktorí majú by? pastiermi celého stáda, nielen jednej jeho ?asti. Preto oni ako prví si majú spytova? svedomie a pýta? sa, kam vedú svoje stádo, ?i na svoju stranu alebo na Je?i?ovu. Druhý vatikánsky koncil zveruje najmä laikom úlohu pretavi? spolo?enské, ekonomické a politické po?iadavky evanjelia na rozhodnutia, hoci aj rozli?né, av?ak v?dy úctivé vo?i iným a pokojamilovné.

***

Ak jestvuje ur?itý vlastný dar ?i charizma, ktorú má katolícka Cirkev pestova? pre dobro v?etkých cirkví, tak je to dar jednoty. Nedávna cesta Svätého Otca do Iraku nám pomohla na?ivo zakúsi?, ?o znamená pre toho, kto je utlá?aný alebo pozna?ený vojnami ?i prenasledovaním, cíti? sa sú?as?ou jedného univerzálneho tela spolu s niekým, kto mô?e tvoje volanie da? po?u? celému zvy?ku sveta a znovuzrodi? nádej. Opätovne sa naplnil Kristov mandát daný Petrovi: ?Posilňuj svojich bratov“ (Lk 22,32).

K tomu, ktorý zomrel na krí?i, ?aby zhroma?dil vedno rozptýlené Bo?ie deti“ (Jn 11,52) pozdvihnime v tento deň ?so skrú?eným srdcom a poní?eným duchom” modlitbu, ktorou sa naňho Cirkev obracia v ka?dej svätej om?i pred prijímaním:

?Pane, Je?i?u Kriste, ty si povedal svojim apo?tolom: «Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam». Neh?a? na na?e hriechy, ale na vieru svojej Cirkvi a pod?a svojej vôle jej milostivo daruj pokoj a jednotu. Lebo ty ?ije? a kra?uje? na veky vekov. Amen.”

(Preklad: Slovenská redakcia VR, Andrej Klapka)

-jb-