杏MAP导航

Editoriál Andreu Tornielliho, edi?ného riadite?a vatikánskych médií

Irackí kres?ania o?akávali pápe?a 22 rokov. Písal sa rok 1999, ke? sv. Ján Pavol II. plánoval krátku, av?ak významnú náv?tevu chaldejského Uru, prvú etapu jubilejnej cesty na miesta spásy. Chcel za?a? od Abraháma, spolo?ného otca uznávaného ?idmi, kres?anmi i moslimami. Mnohí odrádzali vekom pokro?ilého pápe?a, ?iadajúc ho, aby nepodnikal cestu, pri ktorej by mohlo by? riziko, ?e posilní Saddáma Husseina, ktorý bol e?te pri moci po Prvej vojne v Perzskom zálive. Pápe? Wojtyla ?iel priamo svojou cestou, aj napriek pokusom odradi? ho, osobitne zo strany USA. 

Av?ak nakoniec sa táto blesková cesta výsostne nábo?enskej povahy neuskuto?nila kvôli nesúhlasu irackého prezidenta.

V roku 1999 bola krajina u? na kolenách v dôsledku krvavej vojny proti Iránu (1980-1988) a kvôli medzinárodným sankciám, ktoré nasledovali po invázii do Kuvajtu a po Prvej vojne v Perzskom zálive. Po?et kres?anov v Iraku bol vtedy viac ne? trikrát vä??í ne? je ten aktuálny. Neuskuto?nená cesta Jána Pavla II. zostala otvorenou ranou. Pápe? Wojtyla pozdvihol svoj hlas proti druhej západnej vojenskej výprave do krajiny, bleskovej vojne v roku 2003, ktorá sa uzavrela zvrhnutím Saddámovej vlády.

Pri Anjel Pána 16. marca povedal: ?Chcel by som pripomenú? ?lenským ?tátom OSN a osobitne tým, ktoré tvoria Bezpe?nostnú radu, ?e pou?itie sily predstavuje poslednú mo?nos? po vy?erpaní ka?dého iného mierového rie?enia, pod?a známych zásad samotnej Charty OSN“. Následne v príhovore po Anjel Pána prosil: ?Patrím k tej generácii, ktorá za?ila Druhú svetovú vojnu a pre?ila ju. Mám povinnos? poveda? v?etkým mladým, tým, ?o sú odo mňa mlad?í, ?o nemali túto skúsenos?: «Nikdy viac vojnu!», ako povedal Pavol VI. pri jeho prvej náv?teve v OSN. Musíme urobi? v?etko, ?o sa len dá!“

Zostal v?ak nevypo?utý tými ?mladými“, ktorí viedli vojnu a neboli schopní budova? pokoj. Irak bol zasiahnutý terorizmom, s atentátmi, bombami, devastáciami. Spolo?enská ?truktúra sa rozpadla. A v roku 2014 sa v krajine presadil samozvaný Islamský ?tát vyhlásený ISISom. Opä? nasledovali devastácie, prenasledovania, násilie, s regionálnymi a medzinárodnými mocnos?ami nasadenými v boji na irackej pôde. S mno?ením sa milícií bez kontroly. Platilo za to vysokou cenou ?udských ?ivotov bezbranné iracké obyvate?stvo, rozdelené na základe etnickej a nábo?enskej príslu?nosti.

H?adiac na irackú situáciu mo?no na dotyk ruky 

cíti? konkrétnos? a realizmus slov pápe?a Franti?ka v jeho ostatnej encyklike Fratelli tutti: ?Nemô?eme viac myslie? na vojnu ako na rie?enie, vzh?adom na to, ?e riziká pravdepodobne v?dy presiahnu hypotetickú u?ito?nos?, ktorá sa im pripisuje. Tvárou v tvár tejto realite je dnes ve?mi ?a?ké podpori? racionálne kritériá, ktoré dozrievali v iných storo?iach, aby sme hovorili o mo?nej ?spravodlivej vojne“. Nikdy viac vojnu! ... Ka?dá vojna zanecháva svet hor?ím ne? ho na?la. Vojna je zlyhaním politiky a ?udstva, hanebnou porá?kou, kapituláciou pred silami zla.“

Státisíce kres?anov boli po?as týchto rokov nútení opusti? svoje domy, aby h?adali úto?isko v zahrani?í. V zemi prvej evanjelizácie, ktorej starobylá Cirkev má pôvod siahajúci do doby apo?tolov, dnes kres?ania o?akávajú náv?tevu pápe?a Franti?ka ako nádych ?erstvého kyslíka. Pápe? u? pred ?asom oznámil svoju vô?u vybra? sa do Iraku, aby ich ute?il, riadiac sa tou jedinou ?geopolitikou“, ktorá ním hýbe, ?i?e preukáza? blízkos? tomu, kto trpí a svojou prítomnos?ou podpori? procesy zmierenia, obnovy a pokoja.

Preto i napriek rizikám spojeným s pandémiou a bezpe?nos?ou, i napriek nedávnym atentátom, si pápe? Franti?ek doteraz udr?al vo svojom programe tento bod, rozhodnutý nesklama? v?etkých Ira?anov, ktorí ho o?akávajú. Srdcom prvej medzinárodnej cesty po 15 mesiacoch nútenej blokády kvôli následkom Covidu-19, bude stretnutie v Ure, v meste, odkia? vyrazil patriarcha Abrahám. Bude to príle?itos? na spolo?nú modlitbu s veriacimi iných nábo?enských vierovyznaní, osobitne s moslimami, na znovuobjavenie dôvodov pre spolu?itie medzi bratmi, s cie?om obnovi?  spolo?enskú ?truktúru preklenujúcu frakcie a etnické skupiny a vysla? posolstvo Blízkemu východu i celému svetu.

-zk-