杏MAP导航

nesie podpisy prefekta Kongregácie pre náuku viery kardinála Luisa Ladariu a sekretára kongregácie Mons. Giacoma Morandiho. V ?iestich bodoch vysvet?uje, pre?o je za daných podmienok morálne akceptovate?né pou?itie aj takých vakcín, pri ktorých vývoji a výrobe sa pou?ili bunkové línie z umelo potratených plodov. Nevyhnutnou po?iadavkou je jasný odmietavý postoj vo?i praxi umelého potratu.

Nóta hovorí o rôznej úrovni morálnej zodpovednosti v spomenutých situáciách. Hoci o?kovanie nie je povinnos?ou, odporú?anie da? sa zao?kova? vyplýva zo zodpovednosti za spolo?né dobro. Od farmaceutických spolo?ností a verejných zdravotníckych agentúr sa ?iada, aby produkovali, schva?ovali, distribuovali a ponúkali eticky prijate?né vakcíny a garantovali, ?e nebudú príli? nákladné ani pre chudobné krajiny. Nasleduje text nóty v plnom znení:

Nóta o morálnosti pou?itia niektorých vakcín proti COVID-19

Otázka pou?itia vakcín je vo v?eobecnosti ?asto v centre nástoj?ivej výmeny názorov na fóre verejnej mienky. V ostatných mesiacoch pri?li na túto Kongregáciu viaceré ?iadosti o vyjadrenie mienky oh?adom pou?itia niektorých vakcín proti vírusu SARS-CoV-2, ktorý spôsobuje COVID-19, vyvinutých s pou?itím v procese výskumu a výroby bunkových línií, ktoré pochádzajú z tkanív získaných z dvoch abortov, ktoré sa odohrali v minulom storo?í. Zároveň boli v masmédiách rozli?né vyjadrenia biskupov, katolíckych zdru?ení a expertov, ktoré sa medzi sebou lí?ili, a niekedy si aj protire?ili, a vyvolali tak pochybnosti oh?adom morálnosti pou?itia týchto vakcín.

K tejto téme u? jestvuje dôle?ité vyjadrenie Pápe?skej akadémie pre ?ivot – pod názvom ?Morálne úvahy o vakcínach pripravených z buniek pochádzajúcich z umelo potratených ?udských plodov“ (5. júna 2005). K danej matérii sa vyjadrila aj táto Kongregácia v in?trukcii Dignitas personae (8. septembra 2008) (por. ?. 34 a 35). V roku 2017 sa Pápe?ská akadémia pre ?ivot vrátila k danej téme vydaním nóty. Tieto dokumenty u? ponúkajú niektoré v?eobecné usmerňujúce kritériá.

Ke??e v rozli?ných krajinách sú u? k dispozícii na distribúciu a následné podanie prvé vakcíny proti COVID-19, táto Kongregácia chce ponúknu? nieko?ko indikácií na objasnenie tejto zále?itosti. Nemieni vyná?a? súdy o bezpe?nosti a ú?innosti týchto vakcín – tieto sú síce eticky relevantné a nevyhnutné, av?ak ich zhodnotenie je kompetenciou biomedicínskych výskumníkov a liekových agentúr –, ale len uva?ova? o morálnom aspekte pou?itia tých vakcín proti COVID-19, ktoré boli vyvinuté z bunkových línií pochádzajúcich z tkanív získaných z dvoch plodov potratených nie spontánnym spôsobom.

1. Ako hovorí in?trukcia Dignitas personae, v prípadoch pou?itia buniek pochádzajúcich z umelo potratených plodov na vytvorenie bunkových línií pre pou?itie vo vedeckom výskume, ?existujú diferencované zodpovednosti“[1] spolupráce na zle. Napríklad, ?v podnikoch pou?ívajúcich bunkové zlo?ky nedovoleného pôvodu nie je zodpovednos? tých, ?o rozhodujú o zameraní produkcie rovnaká ako zodpovednos? tých, ?o nemajú ?iadnu rozhodujúcu moc“[2].

2. V tomto zmysle, ke? nie sú k dispozícii eticky bezchybné vakcíny proti COVID-19 (napríklad v krajinách, kde nie sú dané k dispozícii lekárom a pacientom vakcíny bez etických problémov, alebo v ktorých je ich distribúcia s?a?ená kvôli osobitným podmienkam skladovania a prepravy, alebo ke? sa v tej istej krajine distribuujú rozli?né typy vakcíny, ale zo strany zdravotníckych autorít sa ob?anom nedovo?uje vybra? si vakcínu, s ktorou sa dajú zao?kova?), je morálne akceptovate?né pou?i? vakcíny proti COVID-19, u ktorých sa pou?ili bunkové línie z umelo potratených plodov v ich výskumnom a výrobnom procese.

3. Základný dôvod na to, aby sa pou?itie týchto vakcín pova?ovalo za morálne prípustné je, ?e typ spolupráce na zle (pasívna materiálna kooperácia) vykonaného abortu, z ktorého pochádzajú samotné bunkové línie, je zo strany toho, kto pou?íva vakcíny, ktoré sú z nich odvodené, vzdialený. Morálna povinnos? vyhnú? sa takejto pasívnej materiálnej kooperácii nie je zaväzujúca, ak existuje vá?ne nebezpe?enstvo, akým je inak nezadr?ate?né ?írenie vá?neho patogénneho ?inite?a[3]: v tomto prípade pandemické ?írenie vírusu SARS-CoV-2, ktorý spôsobuje COVID-19. Preto tu treba uva?ova? tak, ?e v takomto prípade mo?no pou?i? v?etky o?kovania uznané ako klinicky bezpe?né a ú?inné - s istým vedomím, ?e pou?itie takýchto vakcín neznamená formálnu spoluprácu na aborte, z ktorého pochádzajú bunky pou?ité pri výrobe týchto vakcín. Treba v?ak zdôrazni?, ?e morálne dovolené pou?itie týchto typov vakcín, na základe konkrétnych podmienok, ktoré ho takým robia, nemô?e samo o sebe znamena? legitimizovanie, ?o aj nepriame, praxe abortu, a predpokladá opozíciu vo?i tejto praxi zo strany tých, ktorí ich pou?ívajú.

4. Vskutku, dovolené pou?itie takýchto vakcín nezah?ňa a nesmie zah?ňa? akýmko?vek spôsobom morálne schva?ovanie pou?ívania bunkových línií pochádzajúcich z umelo potratených plodov[4]. ?iada sa teda – tak od farmaceutických spolo?ností, ako aj od vládnych zdravotníckych agentúr – aby sa produkovali, schva?ovali, distribuovali a ponúkali eticky prijate?né vakcíny, ktoré nebudú vytvára? problémy vo svedomí – tak pre zdravotníckych pracovníkov, ako ani pre tých, ktorí majú by? zao?kovaní.

5. Zároveň sa javí ako evidentné praktickému úsudku, ?e vakcinácia nie je, spravidla, morálnou povinnos?ou, a preto musí by? dobrovo?ná. V ka?dom prípade, z etického h?adiska, morálnos? vakcinácie závisí nielen od povinnosti stara? sa o vlastné zdravie, ale aj od povinnosti dba? o spolo?né dobro. Pri absencii iných prostriedkov na zastavenie epidémie alebo aj len na jej predídenie, toto spolo?né dobro mô?e odporú?a? vakcináciu, predov?etkým na ochranu tých najslab?ích a najviac vystavených nebezpe?enstvu. Tí, ktorí popri tom v?etkom, z dôvodov svedomia, odmietajú vakcíny vyprodukované s bunkovými líniami pochádzajúcimi z potratených plodov, musia vynalo?i? úsilie, aby inými ochrannými prostriedkami a vhodnými spôsobmi správania zabránili tomu, ?e sa stanú prená?a?mi infek?ného ?inite?a. Osobitným spôsobom sa musia vyhnú? ka?dému riziku pre zdravie tých, ktorí nemô?u by? zao?kovaní z klinických alebo iných dôvodov, a ktorí sú tými najzranite?nej?ími.

6. Napokon je tu aj morálny imperatív pre farmaceutický priemysel, pre vlády a pre medzinárodné organizácie, aby garantovali, ?e vakcíny, ú?inné a bezpe?né zo zdravotného h?adiska, ako aj eticky prijate?né, budú dostupné aj pre najchudobnej?ie krajiny, a to spôsobom, ktorý nie je pre ne príli? nákladný. Nedostatok prístupu k vakcínam by sa inak stal ?al?ou prí?inou diskriminácie a nespravodlivosti, ktorá odsudzuje chudobné krajiny k tomu, aby na?alej ?ili v zdravotníckej, ekonomickej a sociálnej núdzi.[5]  

Najvy??í Ve?kňaz Franti?ek, pri audiencii udelenej 17. decembra 2020 podpísanému prefektovi Kongregácie pre náuku viery, preskúmal túto nótu a schválil jej zverejnenie.

Dané v Ríme, v sídle Kongregácie pre náuku viery 21. decembra 2020, na liturgickú spomienku sv. Petra Kanízia.

Luis F. kard. Ladaria SJ, prefekt

J. Ex. Mons. Giacomo Morandi, titulárny arcibiskup Cerveteri, sekretár

[1] Kongregácia pre náuku viery, (8. dec. 2008), ?. 35; AAS (100), 884.

[2] Tamtie?, 885.

[3] Porov. Pápe?ská akadémia pre ?ivot, , 5. júna 2005.

[4] Kongregácia pre náuku viery, , ?. 35: ?Ak nedovolené konanie pripú??ajú zákony regulujúce zdravotnícky a vedecký systém, treba zauja? odstup od neblahých aspektov takéhoto systému, aby nevznikol dojem istej tichej tolerancie ?i akceptovania záva?ne nemorálneho konania. Vedie to toti? k zvä??ovaniu ?ahostajnosti, ba a? k súhlasu, s ktorým sa na takéto konanie h?adí v niektorých lekárskych a politických kruhoch.“

[5] Porov. Franti?ek, Príhovor dobrovo?níkom a priate?om Farmaceutickej banky, 19. sept. 2020.

(Preklad: Slovenská redakcia VR, mk, jv, jb)