杏MAP导航

?iadny mediálny prenos svätej om?e nie je porovnate?ný s osobnou ú?as?ou, ani ju nemô?e nahradi?, zdôrazňuje kardinál Robert Sarah, prefekt Kongregácie pre Bo?í kult a disciplínu sviatostí v liste o liturgických sláveniach v dobe pandémie COVID-19 a v období po pandémii. Text s titulom ?Vrá?me sa s rados?ou k Eucharistii!“ nesúci dátum Slávnosti Nanebovzatia Panny Márie 15. augusta, adresovaný predsedom biskupských konferencií Katolíckej cirkvi, bol schválený pápe?om Franti?kom 3. septembra.

?Pandémia spôsobená novým koronavírusom vyvolala rozru?enie“, a to nielen v spolo?enských a rodinných procesoch, ?ale aj v ?ivote kres?anskej komunity, vrátane liturgickej dimenzie“, kon?tatuje kardinál Sarah. Pripomína, ?e ?komunitný rozmer má teologický význam: Boh je vz?ah Osôb v Najsvätej?ej Trojici“ a ?dáva sa do vz?ahu s mu?om a ?enou a volá ich ku vz?ahu s ním“.

?Zatia? ?o pohania stavali chrámy len tým bo?stvám, ku ktorým ?udia nemali prístup, kres?ania hne? po tom, ?o sa te?ili slobode kultu, rýchlo stavali miesta, ktoré by boli domus Dei et domus ecclesiae (Domom Boha i domom Cirkvi), kde by sa veriaci mohli uzna? za Bo?ie spolo?enstvo“. Preto ?Pánov dom predpokladá prítomnos? rodiny Bo?ích detí“, vysvet?uje prefekt Kongregácie pre Bo?í kult a disciplínu sviatostí.

V súvislosti s tým, ako Cirkev reagovala na situáciu pandémie kardinál Sarah poznamenáva, ?e ?kres?anská komunita nikdy nesledovala izoláciu a nikdy neurobila z cirkvi akési meste?ko uzavretých dvier. Kres?ania, ktorí sú formovaní k hodnote komunitného ?ivota a k h?adaniu v?eobecného dobra, sa v?dy usilujú o za?lenenie sa do spolo?nosti“. ?Aj po?as pohotovostného stavu pandémie sa prejavil ve?ký zmysel pre zodpovednos?: v po?úvaní a v spolupráci s ob?ianskymi autoritami a s expertmi“, biskupi ?boli pripravení prija? ?a?ké a bolestné rozhodnutia, a? po pred??ený zákaz ú?asti veriacich na slávení Eucharistie“.

 ?Len ?o to v?ak okolnosti dovo?ujú“ – zdôrazňuje ?alej kardinál Sarah – ?je nevyhnutné a urgentné vráti? sa k normálnosti kres?anského ?ivota, ktorý má budovu kostola ako dom a slávenie liturgie, osobitne Eucharistie, ako «vrchol, ku ktorému smeruje ?innos? Cirkvi, a zároveň prameň, z ktorého prúdi v?etka jej sila» (Sacrosanctum Concilium, 10).

Uvedomujúc si skuto?nos?, ?e Boh nikdy neopú??a ?udstvo, ktoré stvoril a ?e aj tie nejtvrd?ie skú?ky mô?u prinies? ovocie milosti, prijali sme vzdialenie sa od Pánovho oltára ako ?as eucharistického pôstu, u?ito?ný, aby sme znovuobjavili jeho ?ivotnú dôle?itos?, krásu a nesmiernu vzácnos?. Av?ak hne?, ako je to mo?né, treba sa vráti? k Eucharistii“ s ?e?te vä??ou tú?bou stretáva? sa s Pánom, by? s ním, prija? ho, aby sme ho niesli bratom prostredníctvom svedectva ?ivota plného viery, lásky a nádeje“.

List navrhuje niektoré línie ?innosti na podporu rýchleho a bezpe?ného návratu k eucharistickému sláveniu. ?Patri?ná pozornos? vo?i hygienickým a bezpe?nostným normám nesmie vies? k sterilizácii gest a rítov,“ prízvukuje kardinál Sarah.

List nabáda biskupov ?rozvá?ne, ale pevne pracova? na tom, aby ú?as? veriacich na slávení Eucharistie nebola zo strany ob?ianskych úradov klasifikovaná ako ?davové zhlukovanie“ a nebola pova?ovaná ako na tej istej úrovni ?i dokonca e?te na ni??ej ako rekrea?né formy zhroma??ovania.“

Kardinál Sarah tie? pripomína príslu?né kompetencie, ?e toti? ?liturgické normy nie sú matériou, v ktorej by mohli stanovova? zákony ob?ianske autority, ale jedine kompetentné cirkevné autority (porov. Sacrosanctum Concilium, 22)“.    

Pokia? ide o otázku spôsobu prijímania Eucharistie, spo?ahlivým pravidlom pre veriacich je aj v tejto situácii poslu?nos? vo?i nariadeniam biskupa, pripomína kardinál Sarah.

Prefekt Kongregácie pre Bo?í kult kladie veriacim na srdce dôle?itos? pestovania zmyslu pre adoráciu Vzkrieseného Krista prítomného v Eucharistii a adora?nej modlitby.

V závere listu kardinál Sarah zdôrazňuje celostnú starostlivos? Cirkvi o ?loveka, s vedomím dôle?itosti jeho pozemskej existencie, no ove?a vä??ej dôle?itosti ve?ného ?ivota, ?o vychádza z viery Cirkvi:

?Toto je viera Cirkvi dosved?ovaná po stáro?ia mu?eníkmi a svätými, pozitívna zves?, ktorá oslobodzuje od jednorozmerných redukcionizmov, od ideológií: povinnú starostlivos? o verejné zdravie Cirkev spája s ohlasovaním a sprevádzaním k ve?nej spáse du?í.“   

-zk, jb-