Francesco Moser: Ke? sa cyklistika stret¨¢ s vierou vo ³Õ²¹³Ù¾±°ì¨¢²Ôskych z¨¢hrad¨¢ch
Giampaolo Mattei ¨C L¡¯Osservatore Romano
Vo Vatikánskych záhradách bude s nad?ením a emóciou sledova? prechod cyklistov pretekov Giro d¡¯Italia aj Francesco Moser, jeden z najúspe?nej?ích ?portovcov v?etkých ?ias, ví?az Giro d¡¯Italia z roku 1984. Moser si spomína, ?e pri tom bol u? 16. mája 1974, ke? Pavol VI. od?tartoval Giro vo vnútornom nádvorí San Damaso. ?Bol som vtedy ve?mi mladý, takmer na za?iatku kariéry,¡° spomína. ?Nezabudnute?né! Bola to výnimo?ná udalos? ¨C v?etci sme tam stáli v pretekárskom oble?ení a prijal nás pápe? Montini. Boli tam Merckx, Gimondi, Fuente... v?etci sme boli dojatí z toho otcovského prijatia, dojatí, ke? sme videli Pavla VI., ako máva ?tartovacou vlajkou.¡°
Francesco Moser nie je ?lovek, ktorý by sa ?ahko rozcítil ¨C jeho pevný, odolný charakter je ako hory jeho rodného Trentina. ?Pápe? je... pápe?, s tým sa ne?artuje!¡° hovorí s vá?nos?ou ¨C a hne? spú??a lavínu spomienok a príbehov. Za?ína u? pri svojom krstnom mene: Francesco. ?Nemal som sa vola? Francesco ¨C som desiate die?a, a pod?a tradícií na?ich po?etných ro?níckych rodín som sa mal vola? Decimo, teda Desiaty. Ale moja mama Cecilia si pevne presadila, ?e budem Francesco. Predo mnou sa narodili moje sestry Lucia a Hyacinta ¨C aj z výberu mien vidno osobitnú mariánsku zbo?nos? mojej mamy, osobitne k Panne Márii Fatimskej.¡°
Moser sa priznáva, ?e kres?anská viera bola v?dy sú?as?ou ?ivota jeho ?udí z malého meste?ka Palù di Giovo. ?Je pravda, ?e sme sa s troma star?ími bratmi ¨C Aldom, Enzom a Diegom ¨C preslávili v cyklistike, ale pravý ??ampión¡® v na?ej rodine je iný brat ¨C Claudio.¡° Francesco o ¨¾om hovorí s re?pektom, ktorý mu zjem¨¾uje poh?ad aj tón hlasu: ?Claudio je franti?kán. U? v desiatich rokoch odi?iel z domu ?tudova?. Ale pamätám si, ako by to bolo dnes, ke? sme ho v?etci spolo?ne odprevádzali na letisko. Odchádzal do Bostonu, kde pä? rokov pôsobil vo farnosti. Páter Claudio mal v?dy misijný ?týl a neskôr pokra?oval vo svojej slu?be ako farár v kanadskom Toronte.¡°
?V rodine sme ho vídali málo, ale duchovne bol v?dy s nami,¡° hovorí Francesco. ?V?dy som cítil, ?e je pri mne aj po?as mojej cyklistickej kariéry. Pamätám si na jeho k¨¾azskú vysviacku spolu s ?al?ím na?ím rodákom a na ich prvú svätú om?u v Palù.¡°
Moser dodáva, ?e spiritualita je sú?as?ou aj cyklistiky: ?Na etapách Giro d¡¯Italia ¨C ale platí to pre ka?dý pretek ¨C sa prechádza popri svätyniach, najmä mariánskych. A ke? sme zdolávali vysoké hory, takmer v?dy tam hore, na vrchole, bola nejaká sväty¨¾a. Sú to výnimo?né ,duchovné miesta¡®, ktoré sa nám cyklistom hlboko vrývajú do srdca ¨C vraciame sa tam trénova? alebo, ako ja teraz vo veku 74 rokov, pre osobnú potrebu.¡° Francesco Moser spomína na tri takéto pútnické miesta: svätyne Montevergine ¨C ?kde sme zárove¨¾ cvi?ili po?as vojenskej slu?by¡° ¨C, Tindari a Divino Amore na okraji Ríma, kde ?som ako znak úcty k Panne Márii zanechal svoj bicykel¡°.
Ten istý úkon urobil aj v svätyni Panny Márie Ghisallskej, patrónky cyklistov: ?Navy?e le?í na trase Giro di Lombardia, ktorý som dvakrát vyhral. Medzi mnohými ,ex voto¡® (?akovnými darmi) som chcel, aby bola aj moja cyklistická výbava z rekordu v hodinovke ¨C ako znak v?a?nosti.
Preklad Martin Jarábek
?akujeme, ?e ste si pre?¨ªtali tento ?l¨¢nok. Ak chcete by? informovan¨ª o novink¨¢ch, prihl¨¢ste sa na odber noviniek kliknut¨ªm sem.
