杏MAP导航

Vatican News

Tri roky po ruskej invázii sú na Ukrajine milióny vysídlených ?udí a mestá v troskách. Európa je vyzvaná, aby znovu objavila svoju úlohu podporovate?a mieru.

Massimiliano Menichetti

Pred tromi rokmi, 24. februára 2022, Rusko napadlo Ukrajinu a do srdca Európy sa opä? vrátila vojna. Boli to tri kruté roky, po?as ktorých smr?, hrôza a utrpenie pozna?ili srdcia miliónov ?udí. Neexistujú ?iadne oficiálne ?ísla o vojenských a civilných obetiach. Spravodajstvo po celom svete rozpráva o odchode takmer siedmich miliónov ?udí, ktorí boli pod?a údajov agentúr OSN nútení zanecha? v?etko a utiec? do susedných krajín, ktoré ponúkali pomoc alebo tranzitnú cestu do iných cie?ov záchrany. Vo vnútri krajiny, v týchto mesiacoch drvenej v zovretí zimy, ktorá dosahuje aj mínus dvadsa? stupňov pod nulou, h?adajú úto?isko pred násilím takmer ?tyri milióny vysídlencov. Sú to mu?i, ?eny, deti a star?í ?udia, ktorí ?asto v napadnutých pohrani?ných oblastiach ?ijú v tuneloch, aby sa ukryli pred bombami alebo útokmi dronov. Mnohé mestá sa zmenili na hromady trosiek, elektrina ?asto chýba, rovnako ako mo?nos? vykurovania, stravovania alebo lekárskej starostlivosti.

Pápe? vo svojom v?eraj?om posolstve k modlitbe Anjel Pána ozna?il toto výro?ie za ?bolestné a hanebné pre celé ?udstvo“ a za ka?dých okolností na?alej dôrazne opakuje, ?e ?vojna je v?dy porá?kou“ a neúnavne sa odvoláva na ?spravodlivý a trvalý mier“ a potrebu dialógu. Dôraz kladie na tento prívlastok, preto?e spravodlivý mier je zalo?ený na princípe spravodlivosti, vzájomného re?pektu a udr?ate?nosti v ?ase. Cesta rokovaní musí by? zároveň záväzkom pre v?etkých. Nejde teda len o zastavenie bômb a tankov, ale o uznanie vykonaných chýb, o odvahu urobi? krok spä?, vidie? tvár druhého, vytvori? a podpori? systém, ktorý zaru?í práva, bezpe?nos? a blahobyt pre v?etky strany. Znamená to, akoko?vek je to ?a?ké, za?a? spolo?ne odznova.

Doteraz sa stretávali zbrojenie, vyhlásenia a dokonca aj hypotetické apokalyptické jadrové scenáre pre celý svet. Výzvy a pokusy o ukon?enie konfliktu boli neúspe?né, ale nádej sa nestratila, rovnako ako sa nezastavila solidarita mnohých organizácií, in?titúcií a ?udí dobrej vôle. Existuje mnoho svedectiev, ktoré sme v týchto temných rokoch zozbierali a roz?írili: príbehy obetavosti, solidarity, cit vlastenectva a lásky k ?loveku aj napriek mu?eniu, zmrza?eniu ?i rozorvaným citom, ktoré ukazujú vô?u uchráni? srdcia od nenávisti navzdory utrpenej agresii a následnej obrane, napriek tomu, ?e ve?a ?udí bolo v prospech nepriate?stva medzi Rusmi a Ukrajincami.

Je naliehavo potrebné uml?a? akéko?vek násilie, obnovi? dôveru, obnovi? ?medzinárodnú konferenciu“, ako to pred nieko?kými mesiacmi navrhol vatikánsky ?tátny sekretár kardinál Pietro Parolin, na ktorej by sa o?ivil ?duch Helsínk“. Preto?e v roku 1975 to bola práve ochota sadnú? si za spolo?ný stôl, ktorá umo?nila podpori? spoluprácu medzi európskymi národmi a zní?i? napätie po?as studenej vojny. Výzva preto smeruje aj k tomu, aby Európa znovu objavila samu seba, aby sa vrátila ku koreňom otcov zakladate?ov: Roberta Schumana, Konrada Adenauera, Alcideho De Gasperiho, a aby bola skuto?ne silným a dôveryhodným aktérom mieru, prijatia a príkladom univerzálneho bratstva.

Preklad Miroslava Holubíková