杏MAP导航

Salvatore Cernuzio, Zuzana Klimanová – Vatican News

Spomedzi mnohých ciest, ktoré kardinál Czerny v posledných rokoch podnikol po celom svete, bude zrejme misia do Libanonu predstavova? tú najnáro?nej?iu a najintenzívnej?iu. A to nielen kvôli nabitému programu, v ktorom sú stretnutia s Plenárnym zhroma?dením katolíckych patriarchov a biskupov Libanonu (APECL) a s ve?kým muftím (bude to vôbec po prvýkrát ?o bude kardinál rokova? s najvy??ou islamskou právnou autoritou krajiny). Kardinál Czerny zblízka uvidí obyvate?stvo vy?erpané ekonomickou krízou, dlhou politickou patovou situáciou a izraelským bombardovaním, ktoré okrem ni?ivého vplyvu na juh krajiny e?te zhor?ilo núdzovú situáciu vysídlencov a ute?encov.

V krajine cédrov jezuitský kardinál absolvuje v bejrútskom prístave modlitbu na pamiatku ni?ivého výbuchu zo 4. augusta 2020, ktorý si vy?iadal tisíce obetí a zranených. Potom sa okrem iných plánovaných aktivít stretne s mladými ?u?mi, ú?astníkmi formácie k pokoju, nav?tívi ?kolu, ktorá prijíma deti rôznych vierovyznaní, a odcestuje do Al Manhaj, známej ako ?favela Stredomoria“ pre mimoriadne vysokú mieru chudoby a drogovej závislosti. Nakoniec sa stretne s niektorými migrantmi, vnútorne vysídlenými osobami a ute?encami, ktorým pomáha Katolícka charita a Jezuitská slu?ba pre ute?encov (JRS). V rozhovore pre Vatikánske médiá, ktoré sa na misii zú?astnia, kardinál Czerny vysvet?uje zmysel svojej cesty. Hovorí, ?e odchádza s my?lienkou v srdci na pápe?a, ktorý je hospitalizovaný: ?Zveríme ho a jeho uzdravenie Libanonskej Panne Márii.“

Aký je cie? va?ej cesty do Libanonu?

Idem na pozvanie maronitského patriarchu Antiochie, kardinála Bechara Boutros Raïa. Pozvanie bolo z novembra minulého roka, ale vtedy to nebolo mo?né. Teraz som rád, ?e mô?em ís? a vyda? svedectvo o práci, ktorú vykonala miestna Cirkev, najmä po vojne, ktorá si vynútila trojmesa?né vysídlenie milióna ?udí z juhu krajiny.

Libanon je trpiaca krajina, ktorá u? roky prechádza hospodárskou, sociálnou a politickou krízou, pri?om tá posledná sa v sú?asnosti zmiernila zvolením nového prezidenta. Potom vojna, ktorá zni?ila ju?nú oblas?, a teraz nové prímerie, ktoré je ?oraz krehkej?ie. Aké posolstvo chcete svojou prítomnos?ou prinies??

Posolstvo je, ?e Svätý Otec pamätá na Libanon, modlí sa zaň, je s ním solidárny a vyjadruje mu svoju náklonnos?. To je hlavné posolstvo, ktoré ve?mi rád prinesiem do krajiny. Myslím si, ?e utrpenie, ktoré Libanon?ania a tamoj?ia Cirkev za?ili po?as týchto rokov, je zároveň posolstvom nádeje. Je ním v?aka odvahe, s ktorou ?elili tak po?etným výzvam. Výzvam, ktoré pretrvávajú, ale ktoré pre?ívajú múdros?ou a tvorivos?ou. Sú to cnosti, ktoré sú dôle?ité pre mnohé miesta na svete, kde majú ?udia problém spoluna?íva? v rozdielnosti.

?aká Vás aj stretnutie so skupinou sýrskych ute?encov, ktorí predstavujú jeden a pol milióna ?udí ?ijúcich na libanonskom území. ?o od tohto stretnutia o?akávate?

Je dôle?ité ?prinies?“ blízkos? Svätého Otca ute?encom... A tie? je dôle?ité urobi? gesto v?aky a podpory libanonskému ?udu, ktorý propor?ne nesie najvä??ie bremeno zo v?etkých krajín sveta. V Libanone je ka?dý ?tvrtý obyvate? ute?encom. Je to príklad pre svet, ktorý má sklon ku xenofóbii. Výzva ute?encov je v?ak ve?ká. Je tu ve?a neistoty i hrozná skuto?nos?, ?e vä??ina detí narodených v táboroch nie je registrovaná. Tak?e mnoho maloletých je bez dokladov, a preto sú zranite?ní vo?i obchodovaniu s ?u?mi a detskej práci.

Medzi utrpenie v Libanone patrí aj výbuch, ktorý v roku 2020 zni?il bejrútsky prístav...

Áno, to zostáva ve?kou tragédiou. Pôjdeme sa modli? za obete a ich rodiny, ako to urobil Svätý Otec v auguste minulého roka, ke? sa stretol s rodinnými príslu?níkmi obetí a pris?úbil, ?e bude pamäta? na ich blízkych a ?e svoje slzy zmie?a so slzami vysídlených ?udí.

Na programe máte aj rozhovor s ve?kým muftím, najvy??ou sunnitskou právnou autoritou v Libanone.

Som ve?mi rád, ?e sa s ním mô?em stretnú?. Zdá sa, ?e som prvým kardinálom, ktorý sa s ním takto stretne a priamo porozpráva. Te?í ma, ?e Libanon je krajinou dialógu, kde existujú projekty - ktoré nav?tívim -, kde moslimovia a katolíci spolupracujú v ?elení výzvam a ?a?kostiam. Zdá sa mi to ako krásny príklad bratstva v praxi.

Pápe? Franti?ek a pred ním Ján Pavol II. definovali Libanon ako krajinu, ktorá je ?posolstvom“ – ?posolstvom spolu?itia a pokoja“, povedal Svätý Otec Franti?ek vo svojom prejave k ve?vyslancom akreditovaným pri Svätej stolici v januári tohto roka. Aké nádeje vkladáte do tejto krajiny?

Pre mňa je ve?kou nádejou pre Libanon to, aby sa dokázal pohnú? vpred, aby mal odvahu ?eli? problémom, neutiec? a nenecha? sa dohna? do extrémov. Nájs? rie?enia nie je jednoduché, musíme sa o to usilova? spolo?ne. Práve to vytvára skuto?nú nádej, kres?anskú nádej, vieru vo vzkriesenie a ?ivot, ktoré nám priniesol Kristus.