杏MAP导航

Alessandro Gisotti, Patrik Hajdu – Vatican News

Pádom Berlínskeho múru a rozpadom Sovietskeho zväzu tento príbeh ?nekon?í“. To, ?o sa zdalo ako ilúzia niektorých politológov a politikov na konci minulého storo?ia, sa ukázalo by? tragicky mylné. U? na za?iatku 21. storo?ia sme pochopili, ?e ?nepredstavite?né“ udalosti, ako bolo teroristické útoky z 11. septembra, nevyvolali ?dobu stability“, ale naopak, priviedli nás k pádovému prebudeniu z predstavy o stabilnom svete riadenom liberalizovanou ekonomikou.

Za viac ne? 30 rokov od tohto historického dňa, ke? sa s pádom Múru zrútil jeden z najvä??ích totalitných re?imov histórie, sa ?udstvo stretlo s neustálymi konfliktmi, ktoré sa postupne z lokálnych stali regionálnymi a dnes u? dosiahli vá?ne rozmery, aké s presnos?ou opisuje pápe? Franti?ek ako ?Tretiu svetovú vojnu po ?astiach“. Tento príbeh sa teda e?te z?aleka neskon?il.

V tomto ?tvr?storo?í, ktoré – ako e?te pápe? nedávno podotkol – znamená ?zmenu epochy“ viac ako ?epochu zmien“, sa preformovali aj sily ve?kých ekonomických, politických a vojenských mocností sveta. Dnes ?ijeme v multipolárnom svete, ktorý robí h?adanie medzinárodných dohôd, zvlá?? v ?ase kríz, ove?a zlo?itej?ím a menej priamo?iarym. Av?ak, to je realita, v ktorej ?ijeme, a v?etci lídri, najmä tí najsilnej?í, si musia uvedomi?, ?e výzvam na?ich ?ias treba ?eli? s novými paradigmatmi a kreativitou, ktorá odmieta prístup typu ?v?dy sa to robilo takto“.

Práve v tomto historickom kontexte bude 20. januára Donald Trump sklada? svoju druhú prísahu ako prezident Spojených ?tátov amerických. Tento akt, ako u? bolo rozsiahlo rozoberané, nesie mno?stvo nezvy?ajných aspektov a zmes nádejí aj obáv. O to viac, ?e nikto nepochybuje o tom, ?e aj v svete, kde u? neexistuje len jedna superve?moc, Spojené ?táty stále ovplyvňujú politické a ekonomické dynamiky v globálnom meradle.

Prezident Trump nieko?kokrát vyjadril svoju vô?u ukon?i? vojnu na Ukrajine a zároveň s?úbil, ?e USA sa u? nebude zapája? do nových vojenských konfliktov. Je zaujímavé sledova?, aký postoj zaujme vo?i medzinárodným organizáciám a ako sa bude vyrovnáva? s otázkami, ako sú migrácia, ?ivotné prostredie a ekonomický rozvoj, ktorý je ?oraz viac poháňaný technológiami. Tieto témy budú ur?ite pod drobnoh?adom nielen americkej verejnosti, ale aj celého medzinárodného spolo?enstva.

Historicky sa Spojené ?táty ukázali v najlep?om svetle, ke? sa otvárali svetu. Organizácia Spojených národov je v podstate ?americkým výtvorom“ a v spolupráci so svojimi spojencami postavili systém, ktorý – aj so v?etkými obmedzeniami ?udskej práce – priniesol slobodu, hospodársky rozvoj a pokrok v ?udských právach. To sa stalo pod vedením prezidentov z rôznych politických strán, ako republikánov, tak aj demokratov. Amerika, ktorá sa stiahne do svojich hraníc, by teda bola v úplnom rozpore s jej tradíciou a hodnotami.

Pre prezidenta Trumpa je teraz výzvou prekona? rozdelenia a polarizáciu, ktoré u? roky charakterizujú americkú politiku, a ktoré sa vyvrcholili tragickým útokom na budovu Kapitolu 6. januára 2021. Je to ?a?ká úloha, ale nevyhnutná. Preto?e ?rozbité“ Spojené ?táty by boli vá?nou hrozbou pre u? tak ve?mi rozdelený a fragmentovaný svet.

Pred desiatimi rokmi pápe? Franti?ek, prvý pápe? z Ameriky, vystúpil pred Kongresom Spojených ?tátov. Jeho historický prejav kládol dôraz na základné hodnoty, ktoré tvoria jadro americkej národnej identity. Tieto hodnoty by mali in?pirova? aj prezidenta Trumpa a jeho viceprezidenta J.D. Vancea.

V tomto prejave, ktorý bol v Kongrese vnímaný s ve?kým ohlasom naprie? politickými stranami, spomenul ?tyroch významných Ameri?anov, ktorí mô?u by? in?piráciou pre tých, ktorí majú zodpovednos? za politické vedenie krajiny. Tieto osobnosti – Abrahám Lincoln, Martin Luther King, Dorothy Day a Thomas Merton – predstavujú najvy??ie ideály, ktoré robia Ameriku ve?kou.

?Národ je ve?ký, ke? bráni slobodu ako to robil Lincoln, ke? podporuje kultúru, ktorá umo?ňuje ?u?om sníva? o plných právach pre v?etkých, ako to robil Martin Luther King, ke? bojuje za spravodlivos? a právnu pomoc pre utlá?aných, ako to robila Dorothy Day svojou neúnavnou prácou, ktorá bola plodom viery, dialógu a pokoja, a ke? roz?iruje pokoj v duchu kontemplácie, aký ukázal Thomas Merton“, povedal pápe?.

Tieto hodnoty, ktoré robili Ameriku ve?kou, sú stále relevantné pre dne?ný svet a pre novú administratívu, ktorá nastúpi do úradu. A celý svet ich stále potrebuje.