V Kazachstane sa po siedmy raz zídu predstavitelia nábo?enstiev sveta
Kongres lídrov svetových a tradi?ných nábo?enstiev inicioval v roku 2003
v hlavnom meste Astana, dnes nazývanom Nur-Sultan, bývalý prezident Nursultan Nazarbajev. I?lo o unikátne podujatie v dobe krátko po teroristických útokoch z 11. septembra 2001 v USA.
Kongres v Astane v istom zmysle nadviazal na tzv. ?ducha Assisi“, odkaz medzinábo?enských stretnutí za pokoj, konaných rodisku sv. Franti?ka od roku 1986 z iniciatívy sv. Jána Pavla II. Vo vy?e miliónovom hlavnom meste Kazachstanu odvtedy organizujú kongresy nábo?enských predstavite?ov ka?dé tri roky: 2006, 2009, 2012, 2015 a 2018. Ten sú?asný sa výnimo?ne posunul o jeden rok v dôsledku pandémie.
Medzinábo?enský dialóg pre pokoj a rozvoj
Jadrom diskusií bola v?dy podpora medzinábo?enského dialógu v záujme mieru a rozvoja a dôle?itá úloha nábo?enských ?inite?ov pri posilňovaní medzinárodnej bezpe?nosti. Výstupom z kongresu je u? tradi?ne spolo?ný závere?ný dokument, ktorý obsahuje vyhlásenia a výzvy adresované ob?anom, národom a vládam krajín sveta.
Kongres pred ?tyrmi rokmi mal tému ?Nábo?enskí lídri za bezpe?ný svet“ a konal sa za ú?asti vatikánskej delegácie. Medzi ú?astníkmi boli moslimovia, kres?ania, ?idia, budhisti, ?intoisti, taoisti a predstavitelia ?al?ích tradi?ných nábo?enstiev.
Sú?asný kongres sa koná v stredu a ?tvrtok 14. a 15. septembra a jeho téma znie: ?Úloha lídrov svetových a tradi?ných nábo?enstiev v duchovnom a sociálnom rozvoji ?udstva v postpandemickom období“. Sprievodné podujatia kongresu a kultúrny program prebieha od pondelka a? do piatka 16. septembra.
Pozoruhodnosti dejiska kongresu
Kruhová konferen?ná hala sa nachádza v Paláci mieru a zmierenia. Budovu známu aj ako ?Pyramída mieru a zmierenia“, postavili v rokoch 2004 a? 2006 z iniciatívy prezidenta Nazarbajeva. Objekt s kon?trukciou z ocele, skla a ?uly, dielo britského architekta Fostera, je navrhnutý ako stále sídlo kongresu a celosvetové centrum nábo?enského porozumenia, zriekania sa násilia a podpory viery a ?udskej rovnosti.
Okrem osobitných miestností pre rôzne nábo?enstvá sa v budove nachádza aj operná scéna s kapacitou 1 500 miest, múzeum národných dejín, tzv. ?univerzita civilizácie“, kni?nica nábo?enskej literatúry a výskumné centrum svetových nábo?enstiev vrátane nieko?kých konferen?ných a výstavných sál.
Sovietske gulagy a extrémne mrazy
Kaza?ské hlavné mesto je známe aj extrémne nízkymi teplotami, ktoré v zimnom období mô?u poklesnú? a? na mínus 40 stupňov. Nur-Sultan je po mongolskom Ulanbátare druhým najchladnej?í hlavným mestom sveta. V sovietskej ére sa mesto nazývalo Celinograd a v jeho okolí sa kedysi nachádzali smutne známe gulagy pre politických väzňov. Tesne za mestom bol tábor pre man?elky väzňov.
V roku 1994 bol Celinograd vybraný za nové hlavné mesto krajiny namiesto dovtedaj?ej Alma Aty (Almaty) a dostal názov Astana. Od tých dôb mesto celkom zmenilo svoj vzh?ad s prispením architektov svetového mena ako Norman Foster ?i Kisho Kurokawa. Okrem futuristických stavieb zo skla a kovu patrí medzi dominanty aj Biela me?ita Hazret Sultan z roku 2012 s deviatimi kupolami a ?tyrmi minaretmi. Je druhou najvä??ou me?itou Strednej Ázie.
V roku 2017 bola Astana dejiskom svetovej výstavy Expo. Od roku 2019 nesie meno Nur-Sultan na po?es? niekdaj?ieho prezidenta. Po?et obyvate?ov mesta je v sú?asnosti 1,18 milióna.
Katolícka komunita v Nur-Sultane
Centrom ?ivota katolíkov v hlavnom meste je Katedrála Panny Márie Pomocnice kres?anov, postavená v roku 1995. Arcidiecéza Presvätej Panny Márie v Astane (Nur-Sultane) pozostáva z 34 farností so 48 kostolmi. Celkovo má 54 tisíc veriacich, 35 kňazov, 68 reho?ných sestier a jedného bohoslovca. V arcidiecéze sa ro?ne slávi v priemere 145 krstov a pracujú tu ?tyri vzdelávacie a dve charitatívne in?titúcie.
-jb-
?akujeme, ?e ste si pre?ítali tento ?lánok. Ak chcete by? informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.
