Grécko – dejisko druhej etapy cesty pápe?a Franti?ka
Pápe? Franti?ek v roku 2016 nav?tívil ute?enecký tábor Moría na ostrove Lesbos spolu s ekumenickým patriarchom Bartolomejom a pravoslávnym patriarchom Hieronymom. Ne?lo v?ak o oficiálnu náv?tevu krajiny.
Logo pápe?ovej náv?tevy v Grécku znázorňuje lo?ku prechádzajúcu cez nepokojné vody sveta s Kristovým krí?om ako sto?iarom v centre. Do plachiet jej veje Duch Svätý. ?lté, biele a modré farebné ladenie loga odrá?a sfarbenie vatikánskej i gréckej zástavy.
Kolíska európskej civilizácie
Krajina s vy?e trojmiliónovým hlavným mestom Atény je bohatá na mno?stvo ostrovov. Vä??inu (93%) obyvate?stva tvoria Gréci, najvä??ou men?inou sú Albánci (4%).
Grécko je pova?ované za kolísku európskej civilizácie.
Má najdlh?ie zaznamenané dejiny zo v?etkých európskych krajín. Historický vývoj tejto oblasti je písomne dolo?ený u? od 2. tisícro?ia pred Kristom, ale u? v 7. tisícro?í existovali na gréckom území prvé neolitické osady. Od Minojskej civilizácie, cez Mykénsku kultúru, mestské ?táty polis, helenistické obdobie, ako sú?as? Rímskej a neskôr Byzanstkej i Osmanskej rí?e bolo Grécko kri?ovatkou národov a kultúr a jeho kultúra sa ?írila aj mimo Európy. Západnú kultúru najviac pozna?ilo obdobie Starovekého Grécka s jeho filozofiou, vedou i umením.
Grécku kultúra i jazyk sa v ?ase osmanskej nadvlády udr?ali najmä v?aka pravoslávnym mníchom.
Nedávna história
Po Druhej svetovej vojne nasledovala v Grécku nieko?koro?ná ob?ianska vojna, ktorá sa skon?ila v roku 1949 porá?kou komunistických síl podporovaných Moskvou. Po nej nastala sedemro?ná vojenská diktatúra, ktorá sa skon?ila po neúspe?nom vojenskom zásahu na Cypre v roku 1974, do ktorého sa zapojilo aj Turecko a zabralo tretinu ostrova. Po následnom referende sa Grécko stalo demokratickou republikou a v roku 1981 sa stalo 10. ?lenom Európskej únie.
V roku 2009 zasiahla Grécko záva?ná kríza
?tátneho dlhu. Po pô?i?ke od Európskej únie sa vláda zaviazala k drastickým finan?ným ?krtom, ktoré v krajine vyvolali hromadné protesty. Situácia podporila vznik xenofóbnych hnutí. ?al?ím problémom je otázka po?etných ute?encov.
Cirkev v Grécku
Grécko bolo evanjelizované u? od po?iatku 1. storo?ia a spája sa predov?etkým s hlásaním svätého apo?tola Pavla. V roku 732 prechádza do správy Kon?tantínopolského patriarchátu a po Ve?kej schizme v roku 1054 Grécko pripadlo pravosláviu. Grécka pravoslávna cirkev, ktorá je autokefálnou od roku 1850, je oficiálnou ?tátnou cirkvou. Hlási sa k nej 86% obyvate?ov. 10% Grékov sa ozna?uje za osoby bez nábo?enského vyznania. Katolícka cirkev je tu men?inou, tvorí nie?o vy?e jedného percenta, ?o je asi 133-tisíc veriacich. ?al?ími men?inami sú protestantské cirkvi, moslimovia, ktorých je tu pribli?ne 150-tisíc (predov?etkým na hranici s Tureckom) a prítomná je aj malá ?idovská komunita.
Katolíci mnohých národností
Zo spomínaných 133-tisíc katolíkov tvoria Gréci menej ne? polovicu. Vä??inou ide o pris?ahovalcov. Najpo?etnej?ími sú Filipínci (45-tisíc) a Poliaci (40-tisíc). Vzrastá tie? po?et katolíkov z Blízkeho východu, najmä z Iraku a Sýrie, ?alej sú tu Albánci, Bulhari, Ukrajinci a Arméni. V roku 2018 grécka Cirkev odhadovala skuto?nú prítomnos? katolíkov v krajine na 400-tisíc.
Katolícka cirkev v Grécku pozostáva z 11 cirkevných oblastí a má 12 biskupov, v krajine pôsobí viacero reho?ných kongregácií. Výzvou pre pastoráciu je ve?ká geografická roztrúsenos? veriacich a jazyková bariéra oh?adom ve?kej etnickej rôznorodosti migrantov. Nemalým problémom je aj finan?ná otázka. Katolícka cirkev nie je podporovaná ?tátom a okrem toho platí poplatky ?tátu vo vý?ke najmenej polovice svojich príjmov.
-zk-
?akujeme, ?e ste si pre?ítali tento ?lánok. Ak chcete by? informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.
