Cyprus – dejisko prvej etapy pápe?a Franti?ka
Okrem Cyperskej republiky sa na ostrove nachádza aj Severocyperská turecká republika, ktorú v?ak medzinárodne uznáva len Turecko.
Zaberá pribli?ne tretinu ostrova. Vznikla odtrhnutím sa v roku 1974, za pomoci vojenského zásahu Turecka. Názov Severocyperská turecká republika nesie od roku 1983. Hranica medzi týmito dvoma oblas?ami prechádza i cez hlavné mesto Nikózia, ktoré je dodnes rozdelené múrom a ostnatým drôtom.
Na Cypre sú aj dve britské vojenské základne, ktoré sú suverénnymi základňovými územiami.
V Cyperskej republike, krajine s 850-tisíc obyvate?mi, tvoria kres?ania 80%, preva?uje pravoslávie. Katolíci sú men?inou, je ich 38-tisíc, ?i?e nie?o vy?e 4%. Moslimovia tvoria 2%. Z etnického h?adiska je 99% obyvate?stva Grékov. Katolícku komunitu tvoria veriaci východného maronitského rítu patriaci do Cyperskej maronitskej archieparchie. Na jej ?ele je arcibiskup Selim Jean Sfeir, vysvätený v júli tohto roku.
Vä??inu v katolíckej komunite tvoria veriaci latinského obradu, patriaci pod Vikariát Latinského patriarchátu pre Cyprus (vikárom je Jerzy Kraj OFM). Spadá pod správu Latinského jeruzalemského patriarchátu. Na Cypre je okrem toho i mali?ká komunita arménskych katolíkov (tvoria 0,3%).
V rozhovore pre Vatikánsky rozhlas Latinský jeruzalemský patriarcha Pierbattista Pizzaballa, ktorý je prítomný pri náv?teve Svätého Otca, predstavil výzvy Cypru nasledovne:
?Cyprus v sebe sústre?uje mnoho kritických otázok: nielen územné rozdelenie, ktoré pretrváva od roku 1974, a nedávnu vlnu pris?ahovalectva, ale aj skuto?nos?, ?e je citlivým bodom v otázkach dodávok energie, a napokon geografickú blízkos? katastrofálnej situácie v Libanone. Bohu?ia?, existencia deliaceho múru spája Cyprus s Jeruzalemom. Ako sme u? povedali, je to malá men?inová cirkev, ale napriek tomu sú jej kostoly z 90 % preplnené pris?ahovalcami z Filipín, juhovýchodnej Ázie, Blízkeho východu, Afriky a Latinskej Ameriky.“
Cyprus bol od nepamäti kri?ovatkou dávnych kultúr a civilizácií. U? od ?ias Starovekého grécka udr?iaval pevné vz?ahy predov?etkým s helénskou kultúrou.
Cirkev na Cypre odvodzuje svoje korene od apo?tolov sv. Pavla a Barnabá?a, neskôr tu pôsobil aj evanjelista sv. Marek. Pod?a východnej tradície na ostrove pôsobil (ako biskup dne?nej Larnaky) aj Lazár, Je?i?ov priate?, ktorého vzkriesil z m?tvych.
Kres?ania, ktorí tu kedysi tvorili 15-20% obyvate?stva, boli prenasledovaní najmä po?as vy?e 300-ro?nej osmanskej nadvlády (1570-1878). Latinská katolícka cirkev bola vtedy zru?ená, kostoly boli premenené na me?ity, klérus bol masakrovaný. Katolíci boli nútení obráti? sa bu? na pravoslávie alebo na islam, prípadne emigrova?. Po páde osmanskej nadvlády koncom 19. storo?ia sa Cyprus stal britským protektorátom. Nezávislos? získal v roku 1959.
Za zmienku stoja ve?mi dobré vz?ahy medzi Svätou stolicou a Cyperskou pravoslávnou cirkvou h?adajúce na ceste dialógu úplné zjednotenie. Dôle?itým krokom v rámci dialógu bolo spolo?né vyhlásenie v roku 2007 podpísané pápe?om Benediktom XVI. a pravoslávnym arcibiskupom Cypru Chryzostomom II.
-zk-
?akujeme, ?e ste si pre?ítali tento ?lánok. Ak chcete by? informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.