杏MAP导航

Redaktor talianskej sekcie Vatican News Giancarlo La Vella polo?il koordinátorovi spomínaného hnutia za oblas? Talianska nasledovné otázky:

Otec Renato Sacco, pred siedmimi rokmi vypuklo peklo pre irackých kres?anov na Ninivskej pláni. ?o sa tej noci stalo?

V noci zo 6. na 7. augusta pred siedmimi rokmi, okrem iného v deň Premenenia Pána a zároveň v deň výro?ia zhodenia atómovej bomby v Hiro?ime, samozvaný Islamský ?tát, ktorý u? nejaký ?as okupoval toto územie - Mosul bol u? pod kontrolou tejto skupiny -, vyhnal v tú noc 100 000 ?udí z Ninivskej pláne. I?lo predov?etkým o kres?anov a bol to skuto?ný biblický exodus. Takmer v?etci smerovali do Erbilu. Dozvedel som sa o tom, preto?e som ráno hovoril s patriarchom Louisom Sakom a s ?al?ími ?u?mi a tak som telefonoval do tla?ových agentúr a mnohým novinárom, ale tí mi dali najavo, ?e to nie je zaujímavá správa. Jediným médiom, ktoré o tom informovalo, bol Vatikánsky rozhlas. A potom, ke? udalosti vy?li najavo, mi tí istí novinári, ktorí ma predtým odmietali, zavolali spä?, preto?e si uvedomili, ?e sa stalo nie?o dramaticky ve?ké. Bol to skuto?ne biblický exodus. Nezabúdajme, ?e v predchádzajúcich rokoch, v roku 2008, bol unesený a zabitý chaldejský biskup Mosulu, Mons. Faraj Raho a rok predtým bol zabitý mladý duchovný otec Ra?íd Ghaní, spolu s troma spolo?níkmi. Pri tejto tragédii trpelo mnoho ?udí. Mnohé ?eny boli unesené, stali sa 

sexuálnymi otrokyňami a tisíce z nich sú stále v tejto tragickej situácii.

Kedy sa kres?anom podarilo do Ninive vráti??

Pre?lo ve?a ?asu, preto?e mnohí zostali celé roky najmä v Erbile, a mnohí sú tam e?te  dodnes. Po páde Islamského ?tátu sa mnohí s námahou vrátili. No nezabúdajme, ?e v prvom rade zni?enie bolo obrovské a v tých miestach sa nedá obnovova? za dve minúty. ?alej tam boli nevybuchnuté bomby, zamínované domy, výbu?né nástrahy, tak?e ste sa nemohli vráti? do svojich domov ako po povodni. No rekon?trukcia, myslím, na centrá, ktoré poznám najviac, ako sú Karako? a Mosul, sa deje krok za krokom, ale povedal by som, ?e v poslednej dobe sa vracajú k ?ivotu. Av?ak napríklad v Mosule je jedna ?as? kompletne zni?ená, u? sa tam viac nedá býva?, niektoré domy sú stále okupované, tak?e niektorí ?udia sa stále nemô?u vráti? do svojich vlastných domov. Povedzme, ?e návrat je, ale stále je dos? pomalý a namáhavý, aj ke? plný nádeje.

Pápe? chcel po?as svojej cesty v marci tohto roku osobne prinies? útechu kres?anom a obyvate?om Ninivskej pláne. ?o zostalo z tohto stretnutia?

?Mozaika pokoja“, ako sme to nazvali v ?asopise Pax Christi. Som skuto?ne presved?ený, ?e táto cesta bola prevratná pre tamoj?ích ?udí, pre Západ, pre to, ?o pápe? povedal a ?o urobil. Jedna reho?ná sestra mi povedala, ?e práve v dňoch cesty pápe?a Franti?ka nebolo bada? nábo?enské odli?nosti, v?etci boli Ira?ania, preto?e tragédia sa týka v?etkých Ira?anov. Tak?e si myslím, ?e je dôle?ité, ?e pápe? bol vnímaný ako znamenie, prítomnos? nádeje pre v?etkých, a povedal by som, ?e aj pre Západ, preto?e riadne apeloval na na?e svedomie. ?iaden politický líder na svete neurobil to, ?o pápe? Franti?ek: ?iel za ajatolláhom Al-Sistanim, odsúdil vojnu, odsúdil obchodovanie so zbraňami. Potom pri návrate, nám, ?u?om zo Západu, polo?il trochu provokatívnu otázku: ?Kto im predal zbrane?“. Celé to ni?enie bolo zjavne vykonané v reakcii na ve?ké záujmy obchodovania so zbraňami, do ktorého sme osobne zapojení.

Duchovný otec Sacco napokon zdôraznil potrebu nenecha? Ira?anov osamote:

To, ?o musíme urobi?, je nenecha? ich osamote, lebo problémov je ve?a ... Sú tu znamenia nádeje, no nesmieme ich necha? samých, ako sme to robili v?dy, priná?ajúc im vojnu alebo oberajúc ich o primárne suroviny ako napríklad ropu, ale pamätajúc na to, ako hovorí pápe? Franti?ek, ?e sme bratia. Tak?e kres?ania chaldejského ?i iného rítu, moslimovia ?i jazídi, sú na?imi bratmi a sestrami. Potrebujú udr?iava? túto nádej ?ivou.

-mh, zk-